Zástavy - cirkevné

Cirkevné zástavy vznikli v  4. storočí, keď sa Konštantínovi Veľkému v boji proti Maxenciovi ukázalo na nebi znamenie kríža, tento umiestnil na zástavu, ktorá sa neskôr stal aj štátnou zástavou.

Podľa Euzébia mala nasledujúci tvar:

Na dlhej zlatom potiahnutej žrdi bolo naprieč pripevnené drevo tak, že s prvým tvorilo kríž. Hore bol pripevnený veniec zo zlata a drahého kameňa. Na priečnom ramene visela malá purpurová zástava rovnakej dĺžky ako šírky, ozdobená drahým kamením a popretkávaná zlatom. Okrem zástavy visela pod krížom podoba najzbožnejšieho cisára s obrazmi jeho synov.

Teda cirkevné zástavy vznikli z vojenských zástav. Dnes tieto cirkevné zástavy znamenajú Kristove zástavy, okolo ktorých sa zhromažďujú veriaci ako chrabrí junáci, aby bojovali proti viditeľným i neviditeľným nepriateľom za slávu Kristovu a za spásu svojich duší, podobne ako svätci, ktorých podoby sa na zástavách nachádzajú.

  Cirkevné zástavy sú znakom:

1. Putujúcej Cirkvi,

2. Kristovho víťazstva nad hriechom,

3. Znakom víťazstva kresťanstva nad židovstvom a heretickými cirkvami.

V súčasnosti sa používajú hlavne počas liturgických sprievodov (sviatky, odpustové slávnosti, posviacky, pohreby...)

Najčastejšou farbou zástav je svetlá (biele, zlaté), ale sú v používaní aj farby zelené, červené, modré a aj čierne.