Ranné modlitby
„Každé ráno treba oslavovať a chváliť Pána, podobne aj večer a zakaždým, keď sa budú Pánovi konať sväté obety“, píše sa v Prvej knihe kroník o povinnosti levitov, teda tých, ktorí sú zasvätení Pánovi (porov. 1 Krn 23, 30). Ranná modlitba je výrazom vďaky Bohu za dar života. Zároveň je oslavou Božej dobroty a jeho milosti.
Začína zvyčajným začiatkom, ktorým začínajú všetky bohoslužobné úkony. Po ňom nasleduje rad tropárov a modlitba, ktorou ďakujeme Bohu práve za dar nového rána a prosíme ho o nové ráno pre svoju dušu. Päťdesiaty (podľa Neovulgaty 51) žalm nasledujúci po tejto modlitbe odzrkadľuje poníženosť človeka a Božiu dobrotu. Je plný zvolaní hriešnika, ktorý túži po Božom odpustení a jeho prítomnosti. Ide o najkrajší kajúci žalm spomedzi všetkých žalmov. Zachytáva dve podstatné zložky hriechu a jeho odčinenia: hriech sa tu opisuje ako urážka Boha, ktorú človek sám nemôže odčiniť, ak mu Boh nedožičí milosť. Zároveň je jedným z najkrajších prejavov ľútosti. Tento žalm zložil kráľ Dávid, keď zhrešil s Betsabe, Uriášovou ženou a neskôr matkou kráľa Šalamúna, a keď ho navštívil prorok Nátan. Posledné dva verše boli pravdepodobne pridané za čias babylonského zajatia.
Po tomto vyznaní ľútosti nasleduje rad modlitieb. V prvej velebíme Boha za dar spánku, počas ktorého si odpočinie telo i duch, aby každé ráno mohli velebiť Boha. Druhá modlitba je oslavou spasiteľského diela Ježiša Krista. Zároveň nám pripomína, že spasenie, ako najvyšší cieľ človeka, nie je výsledkom jeho skutkov, ale nevýslovného Božieho milosrdenstva. Treťou modlitbou sa obraciame na svojho spoluputovníka týmto životom – anjela strážcu. Prosíme ho o zmierenie a jeho prítomnosť i pomoc pri dielach našich dní. Zároveň ho vzývame ako ochrancu pred útokmi zlého ducha, aby sme dosiahli spásu.
Posledná modlitba je venovaná tej z ľudí, ktorá poznala Boha najlepšie – presvätej Bohorodičke. Prosíme ju o jej modlitby a príhovor, aby sme boli zbavení všetkých zlých náklonností. Po tejto modlitbe nasleduje hymnus „Dôstojné je velebiť teba Bohorodička“ a záverečné prepustenie. Zdroj: Slovo 02/2003
|