www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=120
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 14. august 2022     Meniny oslavuje: Mojmír

Zoεpédia - náhodný výber: Boh - je nekonečne d..., Monštrancia, Chlieb a víno v litu....     pohľadnice

01.05.2003 | Duchovné články | ICLic. Jozef Zorvan | Čítanosť(6003)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Prečo svet nie je taký, ako vyšiel z Božích rúk?

Prečo svet nie je taký, ako vyšiel z Božích rúk?

V minulom čísle sme hovorili o Božom pláne s človekom. Poslaním človeka je byť viditeľným predstaviteľom neviditeľného Boha – byť obrazom Boha na zemi.

Dnes budeme rozprávať o tom, prečo keď Pán Boh stvoril svet veľmi dobrý a človeka na svoj obraz, prečo človek i svet neostal taký, aký vyšiel z Božích rúk. Prečo sú dejiny písané krvou a slzami. Utrpenie, choroby, vraždy a vojny sú na dennom poriadku. Odkiaľ sa to všetko vzalo? Prečo sú ľudia k sebe takí zlí? Je možné v tomto zmätenom svete ešte veriť v dobrého Boha?

Vždy keď počujem niekoho rozprávať v takomto zmysle o Bohu, pripomína mi to jeden rozhovor, ktorý som mal s istou staršou ženou. Rozprávala mi, ako kúpila svojmu milovanému vnúčikovi, pre ktorého by urobila všetko, krásny bicykel. Samozrejme, pre vnúčika sa stal bicykel všetkým, každá chvíľka patrila jemu. Raz bolo vonku mokro po búrke, všade bolo blato a babka ho prosila: „Teraz sa nechoď bicyklovať, teraz to môže byť nebezpečné.“ „Ááále starká, neboj sa“, povedal vnúčik a už ho nebolo. O niekoľko minút si vypočula takýto rozhovor medzi vnúčikom, ktorý mal celú nohu krvavú a doudieranú a jeho otcom: „Ako to vyzeráš? Čo si robil?“ Vnúčik povedal: „Ááále, za to môže starká,

taký bicykel mi kúpila.....!“

Práve tak, ako ten chlapec, aj ľudia zranení utrpením hovoria : „Za to môže Boh, prečo stvoril takýto svet?“

Sväté písmo nám však hovorí, že svet nie je taký, aký vyšiel z Božích rúk, veď všetko čo stvoril, bolo veľmi dobré. Čo sa teda stalo?

O tom hovorí biblický príbeh o prvom hriechu (porov. Gn 3,1 nn). Najprv je však potrebné poukázať na cirkevné smernice, týkajúce sa prvých kapitol knihy Genezis. Pápež Pius XII. píše: „Exegéti (tí, ktorí vykladajú Sväté písmo) sa musia v duchu vrátiť do tých dávnych storočí Orientu a pomocou dejín, archeológie a iných vied presne určiť aké literárne druhy spisovatelia tých dávnych dôb použili. V týchto kapitolách ide o historickú skutočnosť, ktorá je ale odetá do rečí obrazov a podobenstiev, ktoré sú modernému európskemu mysleniu ťažko prístupné“.

Aj príbeh o prvom hriechu je historickým faktom, avšak je napísaný rečou dávneho človeka inej kultúry, ktorý použil na vyjadrenie pravdy jemu blízke obrazy. Takýmito obrazmi sú: rajská záhrada, strom poznania dobra a zla, hovoriaci had, nahota, figová zástera atď.

Strom poznania je symbolom rozhodnutia, pred ktoré sú ľudia postavení. Pretože človek je obrazom Božím, odráža sa v ňom suverénna Božia sloboda.

Táto sloboda je veľký dar, ale aj veľké riziko, totiž človek je schopný použiť svoju slobodu aj proti Bohu a jeho životnému poriadku. Vlastné rozhodnutie prvého človeka treba položiť do jeho vnútra, do jeho svedomia. Tam sa proti sebe postavilo pre a proti a tam, vo vnútri padlo aj vlastné rozhodnutie proti Bohu. Teda siahnuť po zakázanom ovocí je len vonkajší dôsledok vnútorne už dokonaného odklonu od Boha. Toto je podstatné. Keď sa celá vec zúži na odtrhnutie nejakého jabĺčka, stáva sa to veľmi smiešnym, ba až poburujúcim, že takáto maličkosť priniesla také nedozerné následky. Na okraj môžeme poznamenať, že biblický text nikde nehovorí o jablku. Táto predstava je výsledkom slovnej hračky v latinskom texte, kde slovo mallum znamená zlo a slovo mallum znamená jablko.

Keď chcel autor zdôrazniť, že človek by sám nebol prišiel k odporu voči Bohu, ale že bol k nemu podnecovaný diablom, použil obraz hovoriaceho hada. Prečo práve had? Pre kočovných beduínov je zhubný a ľstivý had symbolom diabla. Stačí jedno uhryznutie a človek zomiera. Avšak v pohanskom náboženstve Kanaánu bol uctievaný had ako symbol božstva plodnosti. Dať sa teda prehovoriť hadom, znamená pre vtedajšieho Žida, odpadnúť od pravej viery v jediného Boha a oddať sa pohanským kultovým zvykom. Diabol je vykreslený ako majster lží. On pravdu najprv nepopiera, on ju – čo je omnoho zákernejšie – prekrúca. Žene hovorí: „Naozaj Boh povedal, nesmiete jesť z nijakého rajského stromu?“ Keď neuspel, skúša to znova: „Boh vám to zakázal, pretože nechce vašu realizáciu. Keď budete jesť toto ovocie, budete ako on. On vás nemá rád, inak by vám všetko dovolil.

Keď človek zapochybuje o Božej láske, prestáva Bohu veriť, poslúchať ho a vyskúša hriech, zisťuje, že bol oklamaný. Stratil oveľa viac – priateľstvo s Bohom. Nie, že by Boh prestal mať človeka rád, veď prichádza ako priateľ – „Adam, kde si?“ (Gn 3,9). Ale človek sa hanbí, skrýva sa pred Bohom medzi stromami záhrady. – Je nahý, t.j. odhalený.

Nemôže už radostne s Pánom rozprávať. Tu vidíme, ako biblický spisovateľ zachytil,  po psychologickej stránke majstrovsky, typické reakcie svedomia hriešneho človeka. Hriešnik sa skrýva, chce skryť svoju hanbu, pokúša sa zvaliť vinu na iného. „To nie ja, to žena – ktorú si mi ty dal“  (Gn 3, 12 – 13). Na vine je teda Boh.  Boh môže za všetku biedu sveta.

Tak, ako použil autor na znázornenie duchovnej blaženosti prvých ľudí oázu, obtekajúcu riekami, na vyjadrenie straty blaženosti hovorí o tŕní, bodľačí, pote, bolesti a smrti. „V pote svojej tváre budeš dorábať svoj chlieb, zem ti bude rodiť tŕnie a bodľačie, žena bude v bolestiach rodiť a raz sa vrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý“ (Gn 3, 17-19).

Z celého príbehu zaznieva jedna veľká pravda – svet sa stal iným, ako pôvodne vyšiel z Božích rúk. Človek sa dobrovoľne vylúčil zo stavu šťastia, ktoré mu Boh daroval a hľadá si šťastie, ktoré  si sám volí. To sa prejavuje ako neporiadok, bolesť a nešťastie. Od prvého hriechu je celý kozmos aj s človekom v stave neporiadku voči Bohu. Biblický text výstižne a jasne odpovedá na otázku o pôvode nešťastia – človek sám je príčinou a strojcom svojho nešťastia.

Koniec príbehu tvorí správa o strate raja. Z oblažujúcej Božej blízkosti sa človek vzďaľuje do bezútešnosti. Keď sa raj chápe ako blízkosť Boha, potom vyhnanie z raja nie je odchod do priestoru mimo Boha. Veď Boh je všadeprítomný. Avšak Božia prítomnosť nie je prežívaná ako šťastie a pokoj, ale ako nepríjemná a usvedčujúca skutočnosť.

Ak si budeme všímať seba samých od pokušenia, cez pád do hriechu i skutočností, ktoré nasledujú (nechuť k modlitbe, zvaľovanie viny na iných, život v smútku, uzavretosť pred inými, opozícia voči Bohu atď.), zistíme, koľko pravdy v sebe tento príbeh nesie.

Na záver je potrebné položiť si otázku: „Ponechá Boh ľudí beznádejne rútiť sa do záhuby? Nechá Boh ľudí navždy v nešťastí, ktoré si sami zvolili?“ Aj na túto otázku odpovedá tento príbeh. Boh hneď po hriechu prichádza s plánom na našu záchranu a sľubuje potomka ženy, ktorý porazí diabla (porov. Gn 3,15).

Zdroj: Slovo 05/2003
Autor: ICLic. Jozef Zorvan - všetky články od tohto autora (2)

všetky súvisiace odkazy (1) »

Slobodno všetko?
28.08.2010 | Duchovné články | Čítanosť(4520)
Slobodno všetko?
Viera oslobodzuje
11.08.2010 | Duchovné články | Čítanosť(4356)
Viera oslobodzuje
Vážme si slobodu!
11.08.2010 | Duchovné články | Čítanosť(4645)
Vážme si slobodu!

všetky súvisiace články (13) »

05.04.2017 | Čítanosť(4803)
sk Konkordát a moderný štát

všetky súvisiace články (4) »

všetky súvisiace správy (3) »

Stretnutie mladých na Velehrade
19.07.2008 | Čítanosť(14958)
Stretnutie mladých na Velehrade

všetky súvisiace fotogalérie (1) »

Akolyta
Čítanosť(13641)
Akolyta
Chrám
Čítanosť(11428)
Chrám

všetky súvisiace heslá (10) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε