www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=128
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 18. január 2022     Meniny oslavuje: Bohdana

Zoεpédia - náhodný výber: Filia, Heretik, Agapé.     pohľadnice

01.06.2003 | Spiritualita | Mgr. Juraj Gradoš | Čítanosť(7243)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Dôvera umožňuje dýchať

Dôvera umožňuje dýchať

Istý klasik raz vymyslel vetu, ktorá sa rýchlo rozšírila: Dôvera zväzuje. Je to istotne jeden z pohľadov na dôveru, ako ju vidí ten, ktorý je ňou obdarovaný. Ale aj to len vtedy, keď sa neteší z prejavenej dôvery, keď ju vníma ako nutné zlo, ako niečo, čo mu bráni v rozlete. Neuvedomuje si pritom, že celý jeho život je o dôvere.

Dôverujeme všetkému navôkol. Kedy ste naposledy zahryzli do jablka, banánu či pomaranča? Kedy ste naposledy pili džús, minerálku, čaj či kávu? Kedy ste si naposledy sadli do auta, vlaku, lietadla či autobusu? Takýchto kedy je strašne veľa. A na koniec: Kedy ste si overili vy osobne, že to jablko, ten čaj, či to lietadlo je bezpečné? No nepoznám takého človeka, ktorý by si takto overoval bezpečnosť všetkého, s čím prichádza do styku. Áno, zaujíma nás to, ale stačí, keď odborník, ktorému dôverujeme vyhlási: „Je to dobré, je to bezpečné“, a my sme spokojní. Dôvera je všade okolo nás, dôverujeme nielen ľuďom, ale aj zvieratám, rastlinám i akejkoľvek hmote, ktorá nás obklopuje.

Dôvera z lásky

 

Dôvera existuje aj v láske. Je to dôvera, ktorá je trochu iná, než tá každodenná. Tu už ide o viac, ide o blízkeho človeka, ktorý sa nám dostal takpovediac pod kožu. Človeka, ktorý je v našom srdci, ktorého milujeme a veríme, že túto lásku nesklame, že ňou nepohrdne. Takáto dôvera je postavená na iných princípoch, na iných základoch. Tu ide o viac, než o naše zdravie, ba viac než o náš pozemský život. Tu ide o čosi, čo nie je vidieť, čosi tajomné – priam o základ života, o jeho zmysel. Keď odtrhneme jablko, ktoré vyzerá ako zrelé a ono je ešte poriadne kyslé, zahodíme ho a o pár minút si na to ani nespomenieme. Keď zjeme niečo, čo ohrozí náš život, alebo sa nám stane nejaká nehoda, nestane sa náš život nezmyselným. Chceme sa uzdraviť, chceme sa obnoviť. Táto strata dôvery sa rýchlo napraví. Keď však niekto zlomí tomu druhému srdce, keď ho zraní na tom najcitlivejšom mieste, táto rana bolí celý život. Ba niekedy aj viac.

Teda dôvera z lásky je naozaj najcitlivejšou, najkrehkejšou a zároveň najmocnejšou dôverou, akú je človek schopný prejaviť druhému rozumnému milujúcemu bytiu. Píšem bytiu, lebo tu nejde iba o človeka, ale aj o Boha. A takáto dôvera má aj iné parametre, má iné princípy a hodnoty. Ináč sa prejavuje, ináč dýcha a ináč žije. Ak dôvera ľuďom okolo nás, veciam, rastlinám a zvieratám, dáva človeku možnosť ísť ďalej, posúva jeho možnosti, čo robí naozaj ušľachtilá dôvera z lásky?! Keď vďaka každodennej všednej dôvere dokážeme nežiť v strese, pochybnostiach a dokážeme si zachovať ten vonkajší pokoj, čo dokáže dôvera z lásky?!

Moc dôvery

 

Dôvera z lásky žije naozaj z lásky. Ak by sme chceli nejako vyjadriť jej silu, tak tá bude priamo úmerná sile úprimnej lásky. Ak človek viac miluje, tak aj viac dôveruje. Ak je naša láska nízka, ak sa v nej nestrácame, tak aj dôvera je len povrchná. Spomeňte si na svoju lásku. Na počiatku to bolo len také ostýchavé, také neisté. Neboli ste si istí nielen tou jeho láskou, ale aj svojou vlastnou. A tak ostali všetky tajomstvá, všetky problémy, všetky dary, ktoré máte, skryté vo vás. Neukázali ste mu ich. Po čase, keď ste sa zblížili, dôvera voči nemu zmocnela úmerne istote lásky medzi vami. A vtedy z vás začali postupne vychádzať skrytosti. To nie vy, ale moc lásky vynášala tieto veci na povrch. Tu začalo obdobie spoznávania, obdobie rastúcej dôvery. Čím viac ste odhalili svoje vnútro, tým väčšiu dôveru ste tomu druhému preukázali.

Lenže ak vás aj druhá osoba miluje, tak aj ona vám preukazuje dôveru – hlavne, keď cíti a prežíva vo vlastnom živote tú vašu. Odhalí sa vám aj vnútro milovanej osoby. Dôvera je potom opätovaná tak, ako aj láska. No stane sa, veď sme len ľudia, že pochybíme, že sa potkneme a prehrešíme sa voči láske toho druhého. Vtedy dôvera, nie láska, dostáva poriadne zabrať – skúška, ktorej je vystavená, ju môže navždy zlomiť, alebo posilniť. Ak bola láska naozaj tá pravá a čistá, ak je aj ľútosť dokonalá, tak dôvera zmocnie. A s ňou aj láska. Ak však niečo chýba láske alebo dôvere k dokonalosti, tak dôvera začne upadať. Mnohokrát sa stretávame s ľuďmi, ktorí o sebe tvrdia, že sa milujú, ale už si nedôverujú. Vtedy do ich života nastupuje neistota, pochybovačnosť, žiarlivosť. Ich srdce je potom stále tmavšie a tvrdšie, až v ňom zahynie aj ich láska.

Naopak, je aj mnoho prípadov, keď prejavená dôvera pomohla budovať vzťah, keď podporila lásku. Ak človek bude naozaj dôverovať, tak mu život pôjde ľahšie. Nebude smutný, podráždený, ani stresovaný. Svoju dôveru bude dávať milovanej osobe a on sám bude prijímať jej dôveru. V tomto kruhu bude nachádzať silu k odpúšťaniu, ale aj k vytrvaniu v láske. Bude tu nachádzať zmysel života, ktorý nemôže nájsť ani v jablku, čaji, či lietadle. Tu nájde to, čo ho robí tým, čím je – milujúcou a milovanou bytosťou.

Neustále skúšaná dôvera

 

Chcem vám predstaviť jeden vzťah – jednu prejavenú dôveru. Ide o dve bytosti, ktoré nachádzajú šťastie vo vzájomnom spojení v láske. Jedna prejavuje úplnú možnú dôveru – zverila tej druhej svoje tajomstvá, všetko čo mala, sa stalo spoločným majetkom. Ba dôvera z lásky zašla až tak ďaleko, že zverila tej druhej svoj život a život iných milovaných bytostí. Tá druhá však na jej dôveru odpovedala nejako zvláštne. Za zverené tajomstvá sa odplatila ich zneužitím a využívaním vo svoj prospech. Zverený majetok, ktorý jej nepatril, si prisvojila a narába s ním bez zábran – ničí a drancuje ho vo svoj vlastný prospech. O nič sa nestará, len o rýchle získanie maxima z tohto zvereného majetku. A čo život tých, ktorých tá druhá bytosť miluje? Ten je na pokraji záujmu. Prvý je môj život, prv je moje pohodlie a moje pôžitky. Až potom nutné potreby tých, na ktorých tomu druhému závisí. A zverený život sa stáva ohrozeným, ba mŕtvym. Nehanbí sa ani život týchto zverených osôb zneužívať vo svoj prospech, ba ich oň pripraviť, aby neohrozili jeho záujmy.

Čo poviete na tento vzťah? Aká silná musí byť dôvera z jednej strany, aby toto všetko prežila a aká bezohľadnosť a nenásytnosť musí napĺňať to druhé srdce?! Súdili ste teraz a odsúdili? Asi áno. Ale uvedomili ste si, o koho ide? Že je to o tebe a o Bohu, ktorý ti tak do krajnosti prejavil svoju dôveru, že odkryl svoje tajomstvá, zveril ti celý svet, nás ostatných, i seba samého? A čo ty? Ako odpovieš dnes na túto jeho dôveru?

Zdroj: Slovo 06/2003
Autor: Mgr. Juraj Gradoš - všetky články od tohto autora (75)
Pane, zachráň ma!
01.07.1994 | Duchovné články | Slovo 14/1994 | Čítanosť(7483)
Pane, zachráň ma!

všetky súvisiace články (2) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε