„...na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života“ (1 Jn 1,1).

Dotkol si sa už Ježiša? Počul si jeho hlas? Dostali sme jedno veľké poverenie, ísť do celého sveta, hovoriť o Ježišovi a vychovávať učeníkov (porov. Mt 28,19-20). Všetci vieme, že je potrebné ohlasovať evanjelium. Mnohí z nás si myslia, že je to len úloha kňazov a rehoľníkov, no sú i takí, čo vedia, že sa to týka každého z nás. Kto môže a má hovoriť o Ježišovi?  „...čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme...“ (1Jn 1,1). Ten, kto s ním má osobnú skúsenosť. 

Možno sa ti už stalo, že si bol v situácii, keď si vedel, že je potrebné niečo povedať alebo urobiť, aby si naznačil, že s tým, čo sa teraz okolo teba deje, nesúhlasíš, a že je to zjavné zlo. No nedokázal si to a bolo ti z toho nanič. Teraz sa nechcem obracať na tých, ktorí už majú s evanjelizáciou bohaté skúsenosti, ani na tých, ktorí sa týmto problémom nezaoberajú a myslia si, že sa ich netýka. Chcem hovoriť s tými, ktorí v skrytosti srdca bojujú s pocitmi viny a bolesti nad tým, že nie sú schopní a hodní svedčiť o Kristovi. Sú neistí a neveria si, „závidia“ tým, ktorí sú slobodní vo vyjadrovaní, schopní brilantne viesť rozhovory s neveriacimi. Svedok je ten, kto má osobnú skúsenosť. A to je prvý predpoklad účinného svedectva. Božie slovo hovorí, že mi nehlásame sami seba, „ale Ježiša Krista, Pána;“ (2 Kor 4,5). Svedectvom nie sú v prvom rade úžasné vyjadrovacie schopnosti, primeraná mimika a gestikulácia, tón hlasu a celkový dojem. Svedectvo je pravdivá zvesť o tom, čo pre mňa Ježiš urobil. Svedok hovorí o tom, čo sám prežil, nielen to, čo počul, že zažili iní.  Spoznal Boha a túži, aby aj iní mali podobnú skúsenosť. Že nevieš vydávať svedectvo? Začni sa deliť s tým „málom“, ktoré máš. Hovor druhým, čo Boh pre teba urobil, ako odpovedal na tvoje modlitby, ako ťa potešil napr. cez ľudí v spoločenstve, posilnil cez svoje Slovo, postaral sa o teba. A ak si ešte nezažil Boží dotyk a túžiš po ňom, volaj na Boha, aby sa ti dal poznať. Povedz mu, že chceš zakúsiť, že je živý, že ho chceš poznať osobne. Je ľahké premárniť čas a ja ťa prosím, nemárni ho plačom nad svojou neschopnosťou. Viera prichádza cez ohlasovanie (porov. Rim 10,17). Ale ako môžu ľudia uveriť, ak tu nie je niekto, kto by hlásal? (porov. Rim 10,14). Celé stvorenie „túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia“ (Rim 8,19). Svet túžobne očakáva teba!

Čo hovorí Božie slovo o svedkoch Ježiša Krista? Nehanbia sa za evanjelium (porov. Rim 1,16), majú osobnú skúsenosť s Ježišom, vedia komu uverili (porov. 2 Tim 1,12), poznajú moc Božieho slova. Evanjelium im horí v srdci a oni nemôžu nehovoriť o tom, čo počuli a zažili (porov. Sk 4,20). Poznať moc evanjelia znamená vedieť, že najväčším problémom každého človeka je jeho hriech, ktorý ho oddeľuje od Boha, že každý človek v hĺbke svojho srdca túži po obnovení svojho vzťahu s Bohom a po jeho láske,  že má dosť klamstva, strachu a pretvárky a je hladný po pokoji, čistote, pravde – po Ježišovi. 

No Pavol ide ešte ďalej, keď hovorí: „Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu Božej milosti“ (Sk 20,24). A svojho syna vo viere, Timoteja, povzbudzuje: „Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch  od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu“(2 Tim 4,2-5). Pavol upozorňuje Timoteja na to, že príde čas, keď ľudia neznesú zdravé učenie, ale nájdu si učiteľov podľa svojich predstáv. Je dôležité hlásať zdravé učenie. Svedok neponúka seba, svoje názory, vlastnú teológiu, ale Ježiša, o ktorom hovorí Písmo! Učenie, ktoré hlása, nepodlieha móde, neovplyvní ho kdejaký závan nových duchovných a filozofických smerov.

Nie je ľahké vydávať svedectvo o živote s Bohom. Kniha Múdrosti veľmi trefne popisuje reakcie okolia na život svedka: „Stal sa obžalobou nášho zmýšľania, je nám na ťarchu čo i len sa na neho pozrieť, pretože jeho život sa nepodobá životu druhých a jeho správanie je úplne odlišné. ...Vyskúšajme ho tupením a mučením, nech spoznáme jeho miernosť a presvedčíme sa o jeho trpezlivosti“ (Múdr 2,14-15, ek. prekl.). Avšak! „Duše spravodlivých sú v Božej ruke a trýzeň smrti sa ich nedotkne. ...Po malom utrpení dosiahnu veľké dobrodenie, lebo Boh ich vyskúšal a uznal hodnými seba. V čase Božieho navštívenia zažiaria...“ (Múdr 3,1.5-7, ek. prekl.). Ide nám o uznanie u ľudí alebo u Pána? Byť „iný“ pre Ježiša stojí zato. Želám ti, aby si obstál a Pán ťa uznal hodným seba.

Schopnosť vyznať Ježiša je vážna vec. Myslím si, že každý z nás má skúsenosť s vlastnou zbabelosťou v tejto oblasti. No uvedomme si, čo nás čaká, ak to dokážeme: „Hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi“ (Lk 12,8-9). 

Sú to veľmi vysoké nároky. Kto ich môže splniť? Len ten, kto sa nechá naplniť Božím Duchom, ktorý je Duchom svedectva. Bol poslaný, aby vydával svedectvo o Ježišovi a zmocňoval sa jeho učeníkov: „ale keď zostúpi na vás Svätý Duch,  dostanete silu  a budete mi svedkami v Jeruzaleme a v celej Judei aj v  Samárii a až po samý kraj zeme“ (Sk 1,8). Prosil si už niekedy Svätého Ducha o zmocnenie pri vydávaní  svedectva, alebo si sa spoliehal len na svoje schopnosti? Veríš, že Svätý Duch bude svedčiť skrze teba, a že ťa v pravý čas naučí, čo máš povedať? (porov. Lk 12,11). Ak áno, čakajú ťa úžasné skúsenosti s Bohom zázrakov.