www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=143
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. január 2022     Meniny oslavuje: Dalibor

Zoεpédia - náhodný výber: Malá večiereň, Liturgické knihy, Jakubova liturgia.     pohľadnice

01.01.2006 | Duchovné články | PhDr. Valéria Juríčková | Čítanosť(6425)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Aj Biblia hovorí, že si vzácna

Aj Biblia hovorí, že si vzácna

Slovo „žena“ nachádzame hneď v prvých kapitolách Božieho slova, keď čítame o jej stvorení: „A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi“ (Gn 2,22). Prečo Boh stvoril ženu? Odpovedá nám on sám: „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná“ (Gn 2,18). A práve tieto dva verše sú často dôvodom ponižovania žien na úroveň „pomocnice“, teda akejsi „slúžky“. Ale všetko je úplne inak. Na tomto mieste je „pomoc“, ktorou má byť žena mužovi, vyjadrená hebrejským výrazom ezer. Toto slovo je v Starej zmluve použité devätnásťkrát, z čoho len štyrikrát označuje človeka pomáhajúceho človeku. Zvyšok ide o situáciu, keď tým, kto pomáha, je sám Boh. Napr.„Boh môjho otca bol mojou pomocou (ezer) a vyslobodil ma od faraónovho meča“ (Ex 18,4), „Naša duša očakáva Pána, on je naša pomoc (ezer) a ochrana“ (Ž33,20), ale aj Dt 33,7, Ž 10,14 a pod.

V Starej zmluve nachádzame množstvo príkladov toho, ako žena napĺňala svoje povolanie byť mužovi pomocou. Najvýraznejším zo všetkých je Abrahámova manželka Sára. Apoštol Peter o nej hovorí: „Sára poslúchala Abraháma a volala ho pánom. Vy ste jej dcérami, ak robíte dobré a nebojíte sa nijakého zastrašovania“ (1 Pt 3,6). To ale neznamená, že sa Sára správala ako jeho otrokyňa. Autor knihy Genezis (21,12) totiž spomína slová, ktoré Pán povedal Abrahámovi: „Počúvni Sáru vo všetkom, čo ti hovorí“ (je tu použitý ten istý výraz ako v Gn 22,18, ktorým je označená poslušnosť Abraháma voči Bohu). Biblia však hovorí o ďalších významných ženách. Napr. Miriam, sestra Mojžiša, bola prorokyňou (Ex 15,20-21). Pán o nej povedal: „Veď som ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva som ťa vykúpil a postavil som ti na čelo Mojžiša, Árona a Máriu“ (Mich 6,4). Vidíme teda, že ju zaratáva k vodcom Izraela. Ženy sa zúčastňovali aj pri zhotovení svätostánku (Ex 35,21-22. 25-26). Debora bola v Izraeli sudkyňou a prorokyňou (Sud 4,4). Abigail, žena Nábala, mala dosť odvahy i múdrosti, aby uchránila Dávida pred hriechom (1 Sam 25,14-35).  Keď sa kráľ Joziáš rozhodne pre  pokánie a hľadanie Pána, posiela kňaza Chilkiu so sprievodom k prorokyni Chulde, hoci v tom čase v Izraeli pôsobili aj proroci Sofoniáš a Jeremiáš. Ak sa tradične hovorí, že Pán si do služby povoláva ženy len vtedy, keď je nedostatok mužov, Božie slovo na tomto mieste túto „teóriu“ vyvracia (porov. 2 Kr 22,11-14). Odvaha Ester či Judity je iste známa všetkým.

Aký mal postoj k ženám Ježiš? Jednoznačne pozitívny. Už od narodenia vyrastá v poslušnosti svojej matke Márii (porov. Lk 2,51). Jedny z posledných slov, povedané na kríži, boli adresované práve jej (porov Jn 19,26-27). V tom čase niektorí rabíni hovorili, že je lepšie Tóru spáliť či vykladať ju psom, ako hovoriť o nej so ženou. V Novej zmluve (ktorej udalosti sa odohrávajú v židovskom prostredí a Ježiš bol v tom čase považovaný za učiteľa Zákona ako ktorýkoľvek iný Žid) vidíme, že Ježiš svoje učenie adresuje všetkým rovnako a často sa o dôležitých posolstvách rozpráva práve so ženami, napr. s Martou, Máriou, Samaritánkou (porov. Lk 10,38-41; Jn 4 kap., Jn 11,1-44). Sú to ženy, ktoré ako prvé počujú zvesť o Ježišovom zmŕtvychvstaní. 

Že majú svoje miesto aj v službe v Cirkvi, dosvedčujú mnohé časti Skutkov apoštolov a listov apoštola Pavla. Ženy nachádzame už krátko po nanebovstúpení Pána, keď sa spolu s apoštolmi modlia v hornej sieni (Sk 1,14). Pavol vysoko hodnotí službu Prisky a jej manžela Akvilu (Rim 16,3-5). Učeníkom Prisky bol aj Apolo. Učeníčka Tabita, ktorú vzkriesil Peter, „vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala“ (Sk 9,36-42). V dnešných cirkevných zhromaždeniach sa často používa verš z Prvého listu Korinťanom (14,34): „Ženy nech na zhromaždeniach mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon“. O Filipovi, jednom zo siedmich diakonov, je známe, že mal „štyri dcéry panny, ktoré prorokovali“ (Sk 21,9). Či by im dal Pán dar proroctva, a potom im zakázal verejne hovoriť?!. Podobne pri čítaní 1 Kor 11,5: „A každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu: je to to isté, ako keby sa dala oholiť“ sa príliš zameriavame na to, či má mať žena pokrytú hlavu, alebo nie. Uniká nám pri tom fakt, že „modliaca sa a prorokujúca žena“ bola zrejme bežným javom v cirkevných spoločenstvách.

V tom čase bolo bežné, že ak v meste nebola synagóga, stretávali sa veriaci v sobotu za mestom. Pavol na svojich misijných cestách šiel vždy najprv do synagógy alebo na miesto, kde sa bežne Židia stretávali, aby tam ohlasoval učenie Ježiša Krista. Urobil tak aj vo Filipách. Čo sa tam vtedy odohralo? „V tomto meste sme sa niekoľko dní zdržali. V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam modlia. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, čo sa tam zišli. Počúvala aj istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá si ctila Boha: Pán jej otvoril srdce, aby pozorne sledovala, čo Pavol hovorí. A keď sa dala so svojím domom pokrstiť, prosila nás: Ak si myslíte, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a zostaňte. A prinútila nás“ (Sk 16,11-15). Stala sa tak prvou veriacou v Európe! Aj vďaka jej otvorenému a ochotnému srdcu, vďaka vernosti žien, ktoré sa stretávali za Filipami, sme mohli na našom kontinente spoznať Mesiáša.

Na záver si ukážme ešte jedno miesto v Novej zmluve. Ide o List apoštola Pavla Títovi, ktorý pôsobí na Kréte, aby ustanovil to, čo ešte nebolo zriadené (porov. Tít 1,5). Na Kréte bolo v tom čase rozšírených mnoho bludných učení. Preto Pavol vyzýva Títa, aby hovoril, čo zodpovedá zdravému učeniu, a dáva mu rady, akí majú byť muži, ktorým sa Títus venuje – má sa v nich odrážať osoba Ježiša Krista, kresťana má byť vidno hneď. Ale keď Pavol prechádza k ženám, už nenecháva celú zodpovednosť na Títovi. Radí mu ustanoviť staršie ženy, aby učili mladšie „múdrosti, aby mali rady svojich mužov, milovali deti, aby boli rozumné, cudné, starostlivé o dom, dobrotivé, podriadené svojim mužom, aby sa nehanobilo Božie slovo“ (Tit 2,4-5). Rozumné. Nedávno nám v pastierskom liste naši otcovia biskupi znova kládli na srdce štúdium Božieho slova. Azda práve biblické „domáce skupinky“, kde staršia žena vyučuje mladšie, sú vhodným spôsobom, ako sa aj ženy môžu zapojiť do služby a formovať svoje životy podľa príkladu Ježiša Krista.

Zdroj: Slovo 01/2006
Autor: PhDr. Valéria Juríčková - všetky články od tohto autora (28)

všetky súvisiace odkazy (1) »

Svedectvo o Božom Slove: Stačí iba slovo.
11.01.2016 | Duchovné články | Gréckokatolícky kalendár 2001, Spolok sv. Cyrila a Metoda : Michalovce | Čítanosť(7113)
Svedectvo o Božom Slove: Stačí iba slovo.
Naj... správy v Biblii
02.10.2007 | Teológia | Čítanosť(7659)
Naj... správy v Biblii
Celosvetová „vražda Evy“
01.01.2006 | Publicistika | Slovo 01/2006 | Čítanosť(5566)
Celosvetová „vražda Evy“

všetky súvisiace články (19) »

všetky súvisiace články (5) »

Biblia
Čítanosť(10801)
Biblia

všetky súvisiace heslá (1) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε