www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=151
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. január 2022     Meniny oslavuje: Dalibor

Zoεpédia - náhodný výber: Alfa a Omega, Antifóna, Proskomídia - obrad ....     pohľadnice

15.02.2006 | Duchovné články | PhDr. Valéria Juríčková | Čítanosť(5785)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Kde bol Boh?

Kde bol Boh?

Ak sa niekto podujal preskúmať problematiku holokaustu, určite narazil na labyrint názorov, polemík, esejí, štúdií, ktoré však nijako nevedú k jednoznačnému stanovisku. V tejto spleti názorov som narazila na jeden, ktorý sa výrazne líšil od všetkých ostatných. „Náhoda“ je naozaj tá najzvláštnejšia vec, a tak som týmto „náhodným“ spôsobom narazila na knihu Arthura Katza s jednoduchým názvom Holokaust – Kde bol Boh? (The Holocaust. Where Was God?)    

Po istom čase som sa rozprávala v Kyjeve o holokauste so Sergejom Darij, mesiánskym Židom. Keď sa naše názory začali vzácne zhodovať, poznamenala som: „Vieš, čítala som Katza...“ Sergej sa s úsmevom ozval: „Togda vsjo jasno!“ Môj židovský priateľ ma upozornil na dôležitý moment. Vyvolený národ zaradil medzi tzv. moderné sviatky aj pamiatku na holokaust - Jom Hašoa. Akýkoľvek sviatok, slávený Božím ľudom, je vždy sústredený na Pána a vedie k jeho oslave. A tu je to nebezpečenstvo. Spomienka na tragické udalosti vojny vyvoláva prirodzenú ľútosť s obeťami, vzbudzuje zvedavosť a často sa slávenie Jom Hašoa obmedzuje na sentimentálne pietne zhromaždenia, prípadne na odhaľovanie „utajených“ senzácií. Boh ostáva bokom. Akoby za trest, že vtedy mlčal.

Najväčšia tragédia Židov, podľa A. Katza, spočíva práve v tom, že hoci bol tento ľud trápený viac, ako ktorýkoľvek iný národ, nepochopil zmysel, ukrytý v tejto tragédii. Nepochopil ho preto, že nedokázal uveriť, že autorom tejto tragédie nie je nikto iný, ako sám Boh. 

Lenže ak poviete Židom, že holokaust bol dôsledkom hriechu, začne siahodlhá diskusia o tom, aký veľký hriech máte na mysli, že si vyžiadal toľké a také utrpenie... Žiaľ, židovskí exegéti podnikli zatiaľ veľmi málo krokov k preskúmaniu vojnových udalostí v kontexte prorockej minulosti Izraela. Povolanie Izraela spočíva práve v tom, že má byť Božím svedkom uprostred iných národov. Na príklade toho, ako Boh zaobchádza so svojím ľudom, môžeme vidieť predobraz toho, ako sa správa k Cirkvi, naštiepenej na olivu Izraela.

Pre utrpenie Židov je len jediné vysvetlenie – Božie odsúdenie národa, ktorý odvrhol skutočné poznanie Boha, nezachováva jeho zmluvu, nenapĺňa svoje povolanie byť Božím svedkom uprostred iných národov. Toto je cena za vyvolenie. Mnoho prejavov antisemitizmu pramení práve v akejsi závisti toho, že tento národ si Boh vyvolil za svoj. Kto z týchto „závistlivcov“ by však so Židmi menil počas deportácií?

Význam holokaustu treba vnímať z pohľadu večnosti. Smrť maličkých detí, hádzaných zaživa do ohňa, je úplne nezmyselná, ak by cieľom ich života bolo len umrieť. Iba nádej úniku pred večným a neuhasiteľným ohňom robí ten prvý oheň pochopiteľným. Ak uvažujeme o holokauste iba v kontexte tohto času, potom obete v táboroch smrti majú minimálny význam, ak vôbec nejaký majú. Ak aj po holokauste náš spôsob myslenia o Bohu ostane ten istý, aká veľká obeta nás potom prinúti zmeniť ho?

Arthur Katz už v úvode svojej knihy predkladá zaujímavý pohľad: „Ako sme mohli byť systematicky ničení nie nejakým primitívnym, zaostalým národom, ale naopak, v tej dobe najrozvinutejším a najcivilizovanejší m z národov – Nemcami? Bol to národ, s ktorým sme mali dlhodobý „ľúbostný román“ a Nemecko predstavovalo pre mnohých akúsi mesiánsku alternatívu – ak by bol celý svet podobný civilizácii založenej Nemcami, potom už netreba, aby prišiel Mesiáš. Stratili sme biblické očakávanie Mesiáša a snažili sme sa o to, čo nás lákalo z pozície kultúry, morálky, etiky.“ 

Ešte pred vstupom do zasľúbenej zeme Boh vystríhal svoj ľud pred nevernosťou a už vtedy upozorňoval na následky, ktoré sa uskutočnili aj počas udalostí holokaustu. Ide o text známy ako Mojžišova pieseň. Išlo o súhrn Božích rád a upozornení, ktoré rodičia učili svoje deti formou piesne naspamäť. Odovzdávala sa z pokolenia na pokolenie tak, ako to prikázal Pán: „Teraz im napíš túto pieseň a nauč ju Izraelitov; vlož im ju do úst, aby táto pieseň bola svedkom proti Izraelu. Veď ich vovediem do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom. Ale keď sa najedia dosýta a keď stučnejú, obrátia sa k iným bohom a budú im slúžiť; mnou opovrhnú a moju zmluvu zrušia. Keď ho však zastihne všetko zlo a súženie, bude svedčiť táto pieseň ako svedok proti nemu“ (Dt 31,19-21).

Pozrime sa, ako táto pieseň, podľa názoru A. Katza, hovorí o holokauste v 20. storočí: „A povedal: "Svoju tvár ukryjem pred nimi, uvidím, ako skončia, veď sú zvrhlým pokolením, synovia, v ktorých viery niet“ (Dt 32,20). Autor knihy v slovách Biblie: „Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud - pochabým národom ich rozhorčím“ (Dt 32,21) vidí odkaz na Nemecko, pričom „pochabým“ a „nie ľudom“ ho nazýva preto, lebo nemecké zákony obsahovali nemorálne princípy, na základe ktorých bol neskôr holokaust možný, lebo si uctievali smrť a nie život. Vo veršoch 23-25 vidí A. Katz obraz táborov smrti: „a nakopím im nešťastí na nešťastia a vypustím na nich všetky svoje šípy. Umoria sa hladom a spália horúčkou a nákazou odpornou ... Vonku ich bude ničiť meč a hrôza v komorách: mladíka tak ako pannu, dojča so starcom“. Opiera sa o tvrdenie mnohých svedkov, ktorí vraveli, že na spodku pecí nachádzali starcov a nemluvňatá, zatiaľ čo hore sa v návale zúfalstva cez ich telá dostali mladíci a dievčatá.

Faktom ostáva, že Boh počas holokaustu nemlčal. Naopak. Samotná tragédia dodnes „kričí“ to, čo neskôr povedal Ježiš o obetiach iných nešťastí: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete“ (Lk 13,2-3).

Na začiatku 50-tych rokov A. Katz navštívil Dachau ako rozhorčený spravodlivý Žid, ktorý nenávidel všetkých Nemcov. V tom čase vyzeral tábor približne tak, ako počas vojny. Stretol sa priamo s krutou realitou. V peciach bol popol nevinných obetí, okolo rozhádzané kosti. Po tom, čo videl, už viac nemohol veriť na „zlých“ a „dobrých“ ľudí. Dovtedy si myslel, že rozumie podstate holokaustu. Teraz sa stretol s hrôzou, ktorá zmenila jeho naivné chápanie. Už preňho existovali len zlí ľudia – „a ja som bol jedným z nich“, vyznáva autor.

Zdroj: Slovo 04/2006
Autor: PhDr. Valéria Juríčková - všetky články od tohto autora (28)

všetky súvisiace odkazy (1) »

Žiadia a cisár
11.07.2007 | Publicistika | Slovo 2007, č. 11. | Čítanosť(5698)
Žiadia a cisár
Holokaust
15.02.2006 | Publicistika | Slovo 04/2006 | Čítanosť(5534)
Holokaust

všetky súvisiace články (3) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε