www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=161
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. január 2022     Meniny oslavuje: Dalibor

Zoεpédia - náhodný výber: Heretik, Katavásia, Legát.     pohľadnice

01.03.2006 | Publicistika | Mgr. Rastislav Dzurjovčín | Čítanosť(5609)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

CHOMUTOV - HISTÓRIA MESTA A GRÉCKOKATOLÍCKEJ FARNOSTI

CHOMUTOV - HISTÓRIA MESTA A GRÉCKOKATOLÍCKEJ FARNOSTI

Chomutov vznikol v prvej polovici 13. storočia na ľavom brehu potoka Úzké za kolonizačného návrhu rodu Vítkovcov. V roku 1252 prešlo mestečko pod správu Rádu nemeckých rytierov, ktorí tu zriadili veľkú komendu na spôsob hradu (v 14. storočí stále sídlo zemského komtúra českej rádovej provincie). Poloha sídliska pri dôležitej ceste zo Saska do Čiech a živý obchod so soľou dovážanou z Durínska umožnili rýchly rast obce. V roku 1335 sa už Chomutov nazýva mestom. Od konca 14. storočia sa počíta ku kráľovským mestám, hoci zostáva do roku 1604 pod ochranou feudálnych držiteľov panstva (od začiatku 15.storočia vystriedali Rád nemeckých rytierov), menovite Veitmílu ( 1468 – 1560 ) a Lobkovicovcov ( 1571 – 1604 ). Mesto bolo v roku 1421 dobité husitmi. Hradby boli z veľkej časti zborené.

Sťahovanie

Obyvateľstvo mesta bolo do konca 2. svetovej vojny väčšinou nemeckej národnosti. Po násilnom odsune obyvateľov nemeckej národnosti v roku 1946 sa začalo nové presídľovanie obyvateľstva z východnej časti Československej republiky. Už v roku  1948 tu bol  dostatok veriacich Gréckokatolíckej cirkvi. V októbri 1948 Chomutov na príkaz prešovského sídelného biskupa Pavla Petra Gojdiča navštívil pomocný prešovský biskup ThDr. Vasil Hopko.

V roku 1948 na pozvanie československého prezidenta Dr. Eduarda Beneša prišli späť do vlasti rodáci žijúci v Rumunsku. Do tejto oblasti sa vysťahovali ešte v roku 1844 na prianie panovníka Rakúsko – Uhorskej monarchie, aby zaľudnili túto oblasť po vyhnaní Turkov. So sebou doniesli aj kópiu slziacej ikony Rumunska (slzila v roku 1934). Ikona bola posvätená prvým správcom farnosti o. Štefanom Suchým (1996).

Situácia po roku 1950

V roku 1950 bola Gréckokatolícka cirkev komunistickou vládou zrušená a postavená mimo zákon. Veriaci boli automaticky zapísaní ako pravoslávni veriaci. Toto bezprávie  trvalo do r. 1968. V Čechách bola povolená iba farnosť v Prahe a krátku dobu i v Brne. Po páde komunizmu sa prvá verejná  gréckokatolícka bohoslužba konala v rímskokatolíckom dekanskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie 17. novembra 1990 a slúžil ju pražský farár Ivan Ljavinec.

Farnosť v Chomutove

Pre gréckokatolíkov žijúcich v severozápadných Čechách zriadil od 1.2.1993 sídelný prešovský biskup Ján Hirka gréckokatolícku farnosť v Chomutove. K tejto farnosti boli pripojené filiálne obce a mestá: Klášterec nad Ohří, Kadaň, Žatec,  Žiželice (obec), Louny, Litvínov a Most. Prvým menovaným správcom farnosti bol o. Anton Štefan Suchý a pomocný kňaz o. Ludvík Šťastný, tajomník biskupského vikariátu. Menoval ho biskupský vikár v Prahe o. Ljavinec. Sväté liturgie sa v dekanskom kostole slúžili od roku 1991 do roka 1994.V súčasnosti sa po dohode s rímskokatolíkmi slúžia v Chráme sv. Barbory v Chomutove. Tento kostolík nie je prispôsobený požiadavkám Druhého vatikánskeho koncilu, a preto nám vyhovuje. Po poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 v našej farnosti žije celkom 225 duší. Po vzniku apoštolského exarchátu v Prahe v roku 1996 sa Chomutov stal samostatnou farnosťou v Chomutovsko – libereckom dekanáte so sídlom v Ústí nad Labem. Z farnosti sa odčlenila nová farnosť – Žatec s filiálkou mesta Louny, ktorá sa spravuje ako farnosť excurrendo z Chomutova.

 Kňazi pôsobiaci vo farnosti :

o. Štefan A. Suchý ( Slovák )         & nbsp;  

o. Serhij Ilnickij ( Ukrajinec )   

o. Ludvík Šťastný ( Čech )  

o. Ruslan Zassiedko ( Ukrajinec )

o. Kornel Baláž   &n bsp;   &nb sp;   &nbs p;     ; 

o. Mgr. Rastislav Dzurjovčín, ( Slovák ), menovaný od. 16. 10. 2003

Okrem mnohých duchovných aktivít a podujatí sa veriaci stretávajú vo folklórnom súbore Skejušan. Cez neho sa snažia zachovať zvyky z domáceho prostredia z Rumunska. Aj vďaka tomu môže naša farnosť prekvitať.

Zdroj: Slovo 05/2006
Autor: Mgr. Rastislav Dzurjovčín - všetky články od tohto autora (1)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε