www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=162
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. január 2022     Meniny oslavuje: Dalibor

Zoεpédia - náhodný výber: Sviatosť manželstva, Kantor, Basileia.     pohľadnice

01.03.2006 | História | Mgr. Miroslav Janočko | Čítanosť(7705)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

1555 rokov od IV. všeobecného cirkevného snemu v Chalcedóne

1555 rokov od IV. všeobecného cirkevného snemu v Chalcedóne

Chalcedónsky všeobecný cirkevný snem bol zvolaný v roku 451. Bolo iba 20 rokov od ukončenia snemu v Efeze, na ktorom bol odsúdený blud nestorianizmus. Jeho hlavným šíriteľom bol kňaz Nestorius, ktorý učil, že v Ježišovi Kristovi sú dve osoby, božská a ľudská. Ježiš Kristus ako Boh prebýva v Kristovi človekovi ako v chráme. Tvrdil, že Panna Mária nie je Bohorodičkou – Theotokos,  ale len rodičkou Krista – človeka, Christotokos. Snem odsúdil Nestória, ktorý bol pre svoje bludné učenie vyobcovaný z Cirkvi.

Po Nestorovom vyobcovaní spory ohľadom Kristovej osoby neutíchli. V teológii sa vytvorili dva smery.  Diofyziti a monofyziti. Hlavnými predstaviteľmi diofyzitickej strany bol Teodoret  z  Cyrrhu a Ján z Antióchie. Alexandrijskú monofyzitickú stranu viedol Dioskurus z Alexandrie, ktorého podporovali mnísi z Carihradu,  najmä archimandrita Eutyches. Monofyzitizmus učil, že Ježiš Kristus má len jednu prirodzenosť – božskú. Vykladali   to tým, že ľudská Kristova prirodzenosť zmizla v božstve ako kvapka vína zmizne v nesmiernom oceáne, alebo, že zo spojenia božskej a ľudskej prirodzenosti v Kristovi vznikla jedna – zmiešaná prirodzenosť. Tento blud sa šíril rýchlejšie ako blud Nestória. Carihradský patriarcha si veľmi rýchlo uvedomil, aké neblahé dôsledky môže mať na vieru veriacich tento blud, preto  archimandritu Eutycha predvolal pred svoj súd a po prešetrení celej náuky ho exkomunikoval. Eutyches sa odvolal do Ríma. Pápež Lev I. (440-461) po preštudovaní spisov potvrdil jeho odsúdenie. Cisár Teodózius II. (408-450) zvolal do Efezu v roku 449 všeobecný snem. Pápež tam poslal svojho legáta sv. Hilára. Na sneme mal byť prečítaný pápežov výklad viery o dvoch prirodzenostiach v Kristovi - božskej a ľudskej (Tomus ad Flavianum). Celý snem v Efeze sa však skončil predčasne. Vojaci  utýrali carihradského patriarchu  Flaviána, ktorý po niekoľkých dňoch na následky zomrel. Takže nebolo dovolené prečítať  Tomus ad Flavianum, a bol schválený monofyzitizmus. Pápež odsúdil lúpežnú synodu.

Novým cisárom sa stal Marcián ( 450-457), manžel sv. Pulcherie. Veľkou mierou sa zaslúžila o zvolanie snemu a odsúdenie monofyzitizmu tým, že nabádala manžela, aby zvolal Chalcedónsky snem.  Snem sa zišiel  8. októbra 451 v cisárskej rezidencii. Bolo to najveľkolepejšie cirkevné zhromaždenie v kresťanskom staroveku. Zúčastnilo sa na ňom 630 biskupov. Pápež poslal na koncil svojich legátov, ktorí celý koncil riadili. Dogmatickú konštitúciu  sv. Leva I.  proti Eutychovi Tomus ad Flavianum konciloví otcovia prijali  zvolaním:  „Peter skrze Leva prehovoril.“ (Petrus per Leonem locutus est).

Konciloví otcovia  zložili vierovyznanie o dvoch prirodzenostiach v Kristovi. Tento koncil vyhlásil, že treba: „ vyznávať jedného a toho istého Syna a Pána nášho Ježiša Krista; toho istého dokonalého v božstve a toho istého dokonalého v človečenstve; opravdivého Boha a opravdivého človeka... Jedného a toho istého  Krista, Syna, Pána jednorodeného treba vyznávať v dvoch prirodzenostiach nezmiešane, nezmeniteľne, nerozdelene, nerozlučiteľne, takže vôbec neprestala rozdielnosť prirodzenosti pre spojenie, ba práve bola zachovaná svojráznosť oboch prirodzeností ,ktoré sa spojili v jednej osobe, v jednej hypostáze, a nie je (Kristus) rozdelený v dve osoby.“

Koncil zároveň vyhlásil koncily v Nicei (r. 325), v Carihrade (r. 381) a v Efeze (r. 431) za koncily ekumenické a zavrhol „lúpežnú synodu“ z roku 449.

Na koncile v Chalcedóne sa riešili okrem dogmatickej otázky dvoch prirodzeností Krista aj právne otázke.  Pápež Lev Veľký poslal  koncilu list, v ktorom  vysvetlil pravosť učenia Cirkvi a zásady o poslaní biskupov. Snem jednomyseľne označil pápeža za jedinú viditeľnú hlavu Cirkvi – episcopus universalis. Koncil taktiež rozhodol, že klerikov a rehoľníkov možno žalovať len pred cirkevným súdom.  Rehoľníkom pod trestom exkomunikácie zakázal návrat do sveta a uzavretie manželstva, kláštory podriadil dozoru biskupa, na ktorého území kláštor stojí. Koncil taktiež nariadil, že ak bude biskupský stolec uprázdnený viac ako tri mesiace a nedôjde k voľbe biskupa, právo menovať biskupa dostáva príslušný metropolita, na východe patriarcha.

Koncil bol ukončený 1.novembra  451. Všetci prítomní biskupi jednomyseľne podpísali uznesenia koncilu a pápež ich schválil ( okrem otázky postavenia carihradského biskupa ). Aj samotný cisár Marcián sa zvláštnym mandátom zaviazal dodržiavať tieto uznesenia.

Zdroj: Slovo 05/2006
Autor: Mgr. Miroslav Janočko - všetky články od tohto autora (2)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε