www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=181
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 25. jún 2022     Meniny oslavuje: Tadeáš

Zoεpédia - náhodný výber: Liturgické postoje, Trojica - pochádzani..., Nedele veľkonočného ....     pohľadnice

02.05.2002 | Spiritualita | ThLic. Radovan Šoltés | Čítanosť(6623)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Televízia v našom živote

Televízia v našom živote

Večerné belasomodré blikanie spoza okien našich príbytkov nám oznamuje, že sme sa rozhodli stráviť čas pri televízii. Stala sa takou súčasťou moderného života, že poniektorí si bez nej nevedia predstaviť spokojný život. Podľa prieskumov jej slovenská rodina venuje priemerne takmer 3 hodiny denne. Televízia je veľmi populárna, každému dostupná a mimoriadne pôsobivá. Často náš spôsob života orientujeme práve podľa toho, ako to vidíme na obrazovke. Mnohí považujú za skutočné to, čo televízia pokladá za skutočné, čo neuzná za významné, zdá sa bez významu.

Televízia a negatívum na človeka

Zobrazovanie pravých ľudských hodnôt a videnie dobrých programov je pre diváka prínosom, ale takých programov je veľmi málo. Šťastný život sa predstavuje ako úspech a konzum. Reklama stále rafinovanejšími prostriedkami v nás zosilňuje a umelo vytvára rôzne potreby: To musíte mať!...; Je to posledná príležitosť...; Už stovky ľudí... a pod. Filmy zobrazujú blahobyt ako niečo dosiahnuteľné, hoci v skutočnosti dosiahnuteľný nie je. Televízia sa tak prispôsobuje našim citom a túžbam, aby si zabezpečila čo najväčší úspech. Mnohí, aj podvedome, začnú považovať takýto život za správny, ale po konfrontácii s realitou prežívajú znechutenie.

V honbe za úspechom a ziskom mediálni autori neváhajú prekročiť mravné a etické zásady. Poklesol prah hanblivosti, čím sexualita stratila v našich očiach rozmer nezištného a duchovného darovania. Vo väčšine filmov je manželská nevera čosi úplne prirodzené. Druhý človek sa stáva len objektom môjho vlastného uspokojenia, čo narúša vzájomnú jednotu a úctu.

Istá manželka uviedla, že takto sebecky vnímaný sexuálny vzťah sa jej v manželstve veľmi rýchlo zrútil. Jej rozčarovanie a sklamanie trvalo dovtedy, kým nepochopila hodnotu daru a prítomnosť Ježiša Krista aj v tejto oblasti manželského života.

Vsúva sa nám „dravý“ spôsob života ako jediná schodná cesta pre úspech a vlastné zabezpečenie. To prispieva k podráždenosti a otupuje naše spolucítenie s druhými. Takto si osvojujeme vedomie dávajúce prednosť hierarchickým hodnotám a vzťahom založených na sile. Dokážeme sa spokojne pozerať na skutočnú vojenskú operáciu a neraz obdivujeme presný zásah cieľov raketami a bombami bez najmenšieho citového pohnutia. Skôr to vnímame ako určitý druh senzácie a súčasť našej obvyklej televíznej „zábavy“.

Deti a televízia

Deti sú proti negatívnym vplyvom televízie väčšinou celkom bezbranné. Ak si uvedomíme, aký vplyv má televízia na život dospelých, o čo väčší ho má v živote detí. Dieťa nepozerá na svet tak, ako dospelý. Verí tomu, čo vidí.

Aj keď za výchovu zodpovedajú rodičia, to neospravedlňuje nehodnotné programy, ktoré sú určené deťom. Napríklad až 70% kreslených filmov obsahuje násilné scény. Psychológovia sa zhodujú, že násilie v rozprávkach alebo filmoch má na dieťa škodlivé účinky a zvyšuje jeho agresivitu. Násilné správanie obľúbených hrdinov je neraz inšpiráciou alebo aj návodom k zlému konaniu. Dieťa takéto správanie považuje za správne, zvlášť ak mu chýba osobná skúsenosť lásky a úcty. Je potrebné pripomenúť, že každá forma násilia je neľudská, i keď sa jej dopúšťa najsympatickejší hrdina.

Jedna matka štyroch detí zdôrazňuje, že pri pozeraní scén vzbudzujúcich strach, márne hovoríme deťom: „Neboj sa, to je len film!“ Ale dieťa vidí na tej istej obrazovke i zábery z reálnych bojísk so skutočnou krvou a má z toho zmätok. Stiera sa mu rozdiel medzi imaginárnosťou a realitou, a čo je horšie, i medzi dobrom a zlom.

Okrem násilia sú deti vystavené i mnohým nemravným scénam, čo vážne narúša ich čistý pohľad na seba i druhých. Takéto predstavenie sexuality, ako píše Svätý Otec Ján Pavol II v exhortácii Familiaris consortio, „nie je ničím iným, ako prípravou na pôžitkárstvo a podnetom – už v rokoch nevinnosti – k strate vyrovnanosti, čím sa otvára cesta nerestiam.“ Skúsme sa zamyslieť, čo všetko naše deti môžu cez deň vidieť cestou do školy, na plagátoch, v novinových stánkoch, alebo aj doma v časopisoch alebo televízii. Určite sú v inej situácii, ako boli rodičia v ich veku. Nestačí skonštatovať, že je niečo neslušné, nesprávne alebo prepnúť program. Dieťa sa v živote stretáva so skutočnosťami, ktoré prepnúť nemožno a musí sa naučiť s nimi správne vyrovnať. A tu je úloha rodičov, aby dieťa správne poučili oni a nie televízia alebo rovesníci.

James Dobson v knihe Výchova detí zdôrazňuje, že „je dôležité, aby sa rodičia pozerali na televíziu spoločne so svojimi deťmi, nie len preto, že im pomôžu pochopiť to, čo videli, ale i ako príjemnú rodinnú činnosť, ktorá ak sa dobre využije, môže byť  výborným východiskom pre výchovné rozhovory.“

Netreba zabúdať, že aj dobré programy môžu mať na deti nežiaduci vplyv, keď strávia pred obrazovkou príliš veľa času. Dlhé hodiny strávené pred televíziou ochudobňujú celú rodinu o osobné kontakty, rozhovory o problémoch a zážitkoch, o škole, o tom, z čoho máme radosť a pod. Televízia je potom prekážkou takýchto rodinných rozhovorov.

Skúsme sa zamyslieť nad otázkou: Čo by bolo, keby nebolo televízie? Možno dostaneme inšpiráciu, ako urobiť náš život plnším a krajším.

Zdroj: Slovo 05/2002
Autor: ThLic. Radovan Šoltés - všetky články od tohto autora (2)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε