Otázniky života

 „Som v druhom ročníku na strednej škole a stále mám v sebe kopec nezodpovedaných otázok. Viem, že človek by mal mať v živote rád. Sama túžim po láske. Tak všeobecne. Jednoducho, aby niekomu na mne záležalo. No nikdy som si doteraz nevedela predstaviť nejaký konkrétny vzťah. Zdá sa mi to ako hľadanie niečoho, čo mi je vzdialené. Iste, človek sa má vzdelávať. Preto chodím do školy. No zdá sa mi, že človek by mal mať ešte jednu školu. Mal by navštevovať sebapoznanie a budovanie vzťahov. Píšem Vám, pretože hľadám cestu a nechcem zostať sama. Hlavne sa bojím, že by som sa uzavrela a život by išiel mimo mňa. Prosím, poraďte mi.“ Silvia, 16 r.

Keďže žijem s mladými, prežívam s nimi ich dni, radosti i bolesti. Stále viac mladých za mnou prichádza so smútkom, že nevedia, čo je láska, či budú niekedy schopní milovať.

 „Som ako prázdna nádoba. Keby aspoň niečo v nej bolo. Niekedy sa nútim smiať v spoločnosti. Nechápem, ako moji spolužiaci ľahkovážne pristupujú k životu. Ako keby ich nič netrápilo a pritom vidím, že stratili úctu voči sebe. A niekedy závidím mojim rodičom, že život majú už z dosť veľkej časti prežitý, že cítia naplnenie, že majú zamestnanie i rodinu, že majú prečo žiť.“ Slávka, 20 r.

Obe dievčatá hľadajú vlastnú život, identitu osobnej cesty a prameň poznania skutočnej lásky. Ťažké je túto tému odovzdať ateistom. Pretože cítia priepasť prázdnoty osobnej nevery. Boh stvoril človeka a dáva mu seba samého ako tú najosobnejšiu lásku. Tak On sám sa stáva naplnením a zmyslom ľudského života. Uzdravuje prirodzenosť človeka zranenú hriechom, ktorý spôsobil odlúčenie od živého spoločenstva s Bohom a porušenie dôvery v Božiu lásku. Boh uzdravuje prirodzenosť človeka vyznaním svojej osobnej lásky. Vyznaním Božej lásky človeku je obeta Božieho Syna Ježiša Krista.

Keď Pán Ježiš prišiel na túto zem, mal veľmi dôležité poslanie. Osloviť človeka v najväčšej hĺbke bytia. A zvolil si úžasnú cestu života – zomrieť pre iných. Zaplatil tú najvyššiu cenu, akú človek poznal. Dal svoj život, aby nám ukázal tú pravú tvár lásky. Že človek, aby sa naučil lásky potrebuje zomrieť – zomrieť pre druhých, odumrieť všetkému, čo spochybňuje jeho bytie – zomrieť egoizmu, aby potom celý mohol vstúpiť do prúdu Božej prozreteľnosti.

 „Myslela som si, že môj vzťah s chlapcom si budem kontrolovať a riadiť sama. Až keď sa to rozsypalo, pochopila som, že rásť v láske bez Boha nie je možné.“ Silvia, 20 r.

Boží dotyk nás prebúdza láske, dáva nám nový zmysel. Učí nás životu. Ľudsky je ťažké zdôvodniť cestu človeka, pretože je plná biedy, nedokonalosti, úbohostí, plytkých radostí. Iba Božia radosť a Božia múdrosť môže človeka pozdvihnúť a vyslobodiť z jeho samoty.

 „Aby bola vo vás moja radosť a úplná...“

Tichá radosť prameniaca z nádherného vzťahu s Bohom, ktorý je denne so mnou a miluje ma, ma napĺňa pokojom a šťastím. Človek zakliaty sám v sebe volá po oslobodení. Kristus prichádza, aby sa dotkol pút ľudskej nemohúcnosti a urobil ho slobodným pre lásku.

Preto klopte na dvere srdca každého človeka.

Drahí mladí priatelia, všetko más voj čas a svoje miesto. Boh dobre pozná každého z nás. Veď nás vymyslel a stvoril. Každému určil cestu a ponúka dokonalú školu lásky. Nebojme sa jej, pretože je pravdivá, radostná a oslobodzujúca.