Kňaz – muž viery a modlitby

Svet, v ktorom žijeme, je poznačený rýchlim životným tempom, chaosom v medziľudských vzťahoch a sklamaním z nedostatku pochopenia jeden druhého. Je to doba počítačov, mobilov a internetu. Pocity dnešného človeka sú často úzkosť z budúcnosti a neschopnosť riešiť problémy vlastnou silou. Mnohí ľudia zúfalo hľadajú svoju existenčnú istotu v moci, peniazoch a komforte. Kňaz prichádza s posolstvom nádeje, ktorý svojím životom dosvedčuje, že Ježiš Kristus je riešením všetkých záhad ľudstva a je schopný uspokojiť najhlbšie túžby ľudského srdca. „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2,10-11).

Kto je tento muž? V liste Hebrejom čítame: „Každý veľkňaz, vybraný spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti“ (Hebr 5, 1-2). Crispino Lanzi OFMCap hovorí: „Kňaz je ničím a je všetkým! Prečo? Lebo je to úbohý človek so všetkými ľudskými slabosťami a je všetkým, lebo má moc od Krista. Príbeh Kristových apoštolov sa opakuje v každom mužovi, ktorý si uvedomí povolanie ku kňazstvu. Boh každého kňaza povoláva vo chvíli jeho osobných dejín. Je to voľba, ktorú Boh urobil od večnosti. „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil“ (Jer 1,5).

 „Stredobodom celého kresťanského života je Kristus“ (KKC 1618). Platí to pre každého kresťana, aj pre kňaza. Aby kňaz mohol ťažiť z milosti danej mu vo sviatosti kňazstva, musí prijať milosť, ktorá je daná všetkým kresťanom, milosť znovuzrodenia, pomazania Svätým Duchom a začlenenia sa do Kristovho tela (por. KKC 1533). Kňaz je učeník Ježiša Krista, ktorý zvestovaním Evanjelia a sviatostnou službou privádza ľudí ku Kristovi, ktorý je jediným prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi (porov. 1 Tim 2,5), skrze ktorého možno prísť k Otcovi (porov. Jn 14,6). Kňaz má nasledovať svojho učiteľa Ježiša Krista. Sledovať ho v evanjeliu, ako sa stretáva s ľuďmi, rozpráva sa s nimi a sprostredkúva im Božiu lásku a Božiu moc. Hlása evanjelium, získava a formuje učeníkov, modlí sa za ľudí (por. Mk 16,17-18). Jeho službu sprevádzajú znamenia (por. Mt 11,5 a 12,28).

To, čo povedal Ježiš Nikodémovi, adresuje aj kňazom: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3,5). Ak chceme vstúpiť do Božieho kráľovstva, musíme sa znova narodiť vo Svätom Duchu. Vyžaduje to predchádzajúcu smrť starého človeka a všetkého egoizmu v nás (por. Gal 5,19-21). Prítomnosť Svätého Ducha, ktorý je láska, odstraňuje sebectvo. Starý človek zomiera do takej miery, v akej sa rodí nový človek, ktorý má účasť na novom živote. Túto nádhernú premenu v nás robí Svätý Duch, ktorý nás vedie k radostnému odovzdaniu sa do služieb blížnym, ku ktorým sme poslaní. Ak žijeme v duchu, podľa Ducha aj konajme! (porov. Gal 5,25). Vtedy zakúšame vo svojom živote „ovocie Ducha, (ktorým) je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť“ (Gal 5,22-23). Iba Svätý Duch nás stotožňuje s tichým a pokorným Ježišovým srdcom. Svätý Duch premieňa našu myseľ, aby sme žili podľa hodnôt Ježiša a napodobňovali jeho spôsob života až po ukrižovanie. Všetky okolnosti, ktoré prežíva kňaz, každá situácia, stretnutia, sú pre neho príležitosťou na ohlasovanie živého Ježiša. Svoj každodenný život žije v ovzduší intímneho a hlbokého priateľstva s Ježišom, kde objavuje lásku, ktorú mu Ježiš ponúka. Je to láska, od ktorej nás nikto nebude schopný odlúčiť (por. Rim 8,39).

Najdôležitejšou úlohou kňaza je poznať Ježiša Krista, nie len z teologického hľadiska, ale mať zážitok viery, kde zakúša osobnú skúsenosť živého Ježiša, ktorý sa približuje cez slávenie Eucharistie, liturgickú a osobnú modlitbu, Sväté písmo a adoráciu. Tak kňaz sa stáva mužom viery a modlitby. Je dôležité Božie slovo poznať, ale treba ho aj zakúsiť. To, čo Ježiš urobil pred dvetisíc rokmi, je schopný urobiť aj dnes. „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky!“ (Hebr 13,8). Toto je Ježiš, ktorého má kňaz prinášať ľuďom. „Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša“ (2 Kor 4,5). Ježiš je Božie slovo. Kňaz má hovoriť, ako žije toto Slovo. Ako sa to Slovo stáva telom v jeho živote, lebo toto Slovo mu dáva život v hojnosti. Musí to byť na ňom vidieť. Na jeho dobrote a radosti a hlavne na jeho pokoji a vyrovnanosti. Potom môže ľuďom povedať: Prečo vy nežijete toto Božie slovo? Keby ste ho žili, mali by ste život v hojnosti, ktorý dáva Ježiš (por. Jn 10,10). Slovo kňaza má dlho dozrievať v jeho srdci a v jeho mysli, aby sa stalo slovom života. Má v ňom horieť znepokojujúci oheň viery od rána do večera, aby každý, kto sa s ním stretne, zistil, že sa stretol s vnútorným vzkrieseným Kristom. Len tak sa stáva ohniskom modlitby uprostred ľudí, ku ktorým je poslaný. Kňaz je správcom Božích tajomstiev. Hovorí o nich a rozdáva ich. Nehovorí svoje slovo, neohlasuje seba.

Ohlasuje slovo, ktoré povedal Boh. Lebo „nie len z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4,4). Kňaz má každý deň naplniť svoje srdce Slovom Božím a chlebom z neba – Eucharistiou. Má byť svedkom Slova Božieho. Ak si ponechá Slovo Božie len pre seba, stane sa neplodným. Beda tomu, kto dostal spoznať pravdu, ale nepodáva ju ďalej. Dnešný človek potrebuje istotu, ak ju nemá stráca vieru. Tam, kde sa stráca viera, upadne sa do povery. Preto kňaz má byť vnímavý na znamenie časov. Ovocie apoštolátu závisí od Kristovej moci. „Lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15,5). Pre kňaza platia slová z knihy Exodus:

 „Moja sila a moja udatnosť je Pán a stal sa mi spásou. Toto je môj Boh, budem ho velebiť, Boh môjho otca, budem ho chváliť“ (Ex 15,2). Kňazovi treba nanovo prijať Ježiša za svojho Spasiteľa. Cítiť sa spasený, aby táto spása bola v ňom tvorivá, v jeho slovách a skutkoch. Na tom stojí a padá vierohodnosť jeho ohlasovania. Má vo svojom živote ohlasovať Božiu lásku. Svet je chorý na nedostatok lásky. Treba ľuďom pomôcť, aby spoznali, že Boh ich miluje a že ich v Ježišovi Kristovi vykúpil (por. Jn 3,16). Ak kňaz spozná, že ho Boh miluje, nemôže to udržať vo svojom vnútri. Má to ohlasovať svojím životom za každých okolností. Pápež Ján Pavol II. hovorí, že terajšie storočie je storočím svedkov.

Kňaz má byť učeníkom Ježiša Krista a učeník privádza k nemu ďalších učeníkov. To je poslanie kňaza privádzať ľudí k Ježišovi. Prvá vec, ktorú urobil Ondrej, keď stretol Ježiša, bola, že zavolal svojho brata Šimona. Ondrej zakúsil Ježišovu lásku a hneď sa ponáhľal za svojím bratom, aby priviedol k Ježišovi (por. Jn 1,41-42).

Každý kňaz má byť ctiteľom Bohorodičky. Pod krížom ju Ježiš v apoštolovi Jánovi zveril kňazom za Matku. Ak je Mária hlboko a opravdivo prítomná v živote kňaza, spôsobí veľkú premenu v jeho prístupe k ľuďom, ku ktorým je poslaný. Takýto kňaz sa s Máriou stáva pozadím, na ktoré môže pôsobiť Boh. Tam, kde nie je prítomná Mária, je tam vidieť výrazné spoliehanie sa na seba, na vlastné vzdelanie, názory, objavuje sa tam domýšľavosť a túžba po rýchlom a viditeľnom úspechu. A naopak, tam, kde je prítomná Mária, je u kňaza vidieť veľkú pokoru, veľkú úctu k ľudskému životu. Nedôvera v seba, ale stále prosba o pomoc Svätého Ducha: „Duchu Svätý, konaj vo mne svoje dielo!“ Preto často hovorí Bohu: „Čo ty, Pane, zamýšľaš s týmto človekom? Ako ty, Pane, vidíš túto situáciu?“ Len vtedy sa Boh dotýka duší a sŕdc a premieňa ich. Je to Matka Božia – Mária, ktorá nás učí veľkému umeniu – pokore, umožniť Kristovi, aby on pracoval a pôsobil skrze kňaza. Potom je kňaz živým nástrojom v rukách Božích. Je poslušný svojmu biskupovi a Cirkvi. Tak ako Mária hovorí: „Hľa, služobník Boží, staň sa mi podľa tvojho slova“ (Lk 1,38).

Skrze kňaza veriaci ľudia majú spoznávať Ježiša Krista a upevňovať a rozvíjať osobný vzťah k nemu. Ak niekedy medzi veriacimi odznejú na adresu kňazov pohŕdavé reči a osočovanie, vždy to býva znakom toho, že ich vnútorný vzťah ku Kristovi nie je dosť pravdivý a úprimný.

Kňaz by nikdy nemal byť smutný. Môže mať utrpenie a ťažkosti, ľudia ho nemusia chápať, ale nikto by mu nemal byť schopný zobrať radosť zo vzkrieseného Krista. Prečo som kňazom? Pretože ten, ktorý je mocný, pohliadol na svojho služobníka. Preto radostne vyznávam so svätým Pavlom: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2,20).