www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=207
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 19. január 2022     Meniny oslavuje: Drahomíra

Zoεpédia - náhodný výber: Anno Domini, Typik, Mitra.     pohľadnice

01.08.2002 | Spiritualita | RNDr. Jozef Voskár | Čítanosť(7112)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Modlárstvo – neprekonateľné pokušenie

Modlárstvo – neprekonateľné pokušenie

„Čo nosíte na zlatej retiazke?“

 „Kozorožca, v jeho znamení je spečatený môj životný osud. Ja už na tom nič nezmením“ (Študentka).

 „Pomáha vám niečo k vašim športovým úspechom?“

 „So svojím talizmanom vždy zvíťazím a preto ho vždy nosím so sebou“ (Športovec).

 „Je až neuveriteľné, v čo všetko sú dnes mnohí ľudia ochotní uveriť, len aby nemuseli uveriť Bohu a zmeniť svoj život.“ Takto a podobne sa charakterizuje súčasná novopohanská doba, ktorá aj u nás má svojich stúpencov a to aj z radov kresťanov a zdá sa, že čím ďalej, tým viac a intenzívnejšie títo predstavujú ľuďom svoje názory i svoje praktiky. Demokracia a sloboda prejavu im umožňuje využívať k propagácii tohto novopohanstva aj masovokomunikačné prostriedky, kde sa nám ponúka skryte, ale aj celkom otvorene v pestrej palete všetko od mágie a jej praktík amuletov, talizmanov pre šťastie, kameňov a kryštálov, cez povery, cez veštectvo, snárstvo až po špiritizmus, zbožšťovanie peňazí, ľudskej slávy, kariéry a nakoniec oslavy Satana a jeho moci vo všetkom, kde sa praktizuje násilie, teror a amorálny život.

Po tomto veľmi hrubom náčrte našich dnešných pomerov môžeme však smelo povedať – nič nové pod slnkom. Toto bolo, je a bude u tých, ktorí zvesť o pravom a jedinom Bohu ešte nepočuli, alebo tých, ktorí ho odmietajú prijať, neveria v neho, resp. stratili vieru v neho, alebo tých, ktorí majú o ňom falošnú predstavu. V dejinách ľudstva sa prirodzené pohanské náboženstvá so svojimi kultovými prejavmi objavujú na všetkých úrovniach spoločenského usporiadania a pretrvávajú v niektorých oblastiach Zeme až podnes a sú objektom misií veľkých náboženstiev. Lenže Boh sa zjavil vyvolenému židovskému národu, ktorý bol obklopený množstvom pohanských národov so svojimi pohanskými božstvami, so svojimi modlami a so svojimi kultami. Zápas o vieru v jedného Boha v pohanskom prostredí bol nepretržitý a neúprosný. Boh sa Izraelu zjavil vo svojej zachraňujúcej moci, keď ich mocným ramenom vyviedol z egyptského otroctva do zasľúbenej zeme. Dal im dosť svedectiev o tom, že iba on je pravý a živý Boh a že je tiež Bohom „žiarlivým“ a neznáša konkurenciu modiel. A preto aj prvý príkaz Desatora znie: „Ja som Pán, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal“ (porov. Ex 20,2-5; Dt 5,6-9). Biblia je teda v určitom zmysle históriou Božieho ľudu, ktorý sa vymaňuje z moci modiel. Zápasy bývali ťažké. Ešte dokonca aj na ceste z Egypta do Kanaánu, keď videli na vlastné oči toľko Božích zázrakov, za asistencie Mojžišovho pomocníka kňaza Árona si Izraeliti uliali zlaté teľa, aby sa mu klaňali. Za kráľa Achaba a pohanky kráľovnej Jezabel zostal len jediný Pánov prorok v Izraeli, Eliáš a pohanstvo reprezentovalo 450 Bálových prorokov. Vtedy Eliáš na vrchu Karmel všetkému zhromaždenému ľudu povedal: „Dokedy budete kuľhať na dve strany? Ak je Pán Bohom, choďte za ním, ak Bál, choďte za tým. A ľud mu nič neodpovedal“ (1 Kr 18,21). Potom nastala udalosť, keď Pán zapálil Eliášovu obetu a potvrdil pred očami všetkých, že iba on je pravý Boh v Izraeli. Bálových prorokov dal Eliáš pochytať a podľa Mojžišovho zákona, ktorý modloslužobníctvo trestal smrťou (Dt 13,1-11) ich dal usmrtiť.

Modloslužobníctvo sa chápalo ako smilstvo s inými pohanskými bohmi (Sdc 2,17), proroci varovali Izrael pred ním veľmi silnými slovami a výstrahami – „Nerobte tú ohavnú vec a neokiadzajte cudzích bohov“ (porov. Jer 44,4). „Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí“ (Dt 18,9-12). V knihe Múdrosti sa zasa hovorí: „Vymyslenie modiel je začiatkom modlárstva a ich vynález je skazou života. Lebo od počiatku neboli, ani večne nebudú“ (Múd 14,12-13) a žalm hovorí: „Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zlata, sú dielom ľudských rúk. Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia. Majú uši, ale nepočujú, majú nozdry, a nečuchajú. Majú ruky, ale nehmatajú; majú nohy, a nechodia, z hrdla nevydajú hlas. Im budú podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria“ (Ž 115, 4-8). Viera v takéto modly, v amulety sa stala osudnou aj pre bojovníkov Júdu Makabejského, ktorý pod oblekom každého z padlých našiel amulety modiel z Jamnie, čo zákon Židom zakazuje. Všetkým bolo zrejmé, že padli pre túto príčinu. Všetci velebili Pána ako spravodlivého sudcu, ktorý vyjavil tajnosti. Potom sa všetci modlili, aby im tento hriech Pán odpustil a Júda napomínal ľud, aby sa chránili hriechov, keď na vlastné oči videli následky hriechu u padlých (2 Mach 12,40-42). Za nevernosť Jahvemu, za pohanskú životnú prax bývali vždy aj najťažšie Božie dopustenia, skúšky, zajatia a útlaky od cudzích národov. A návrat k vernosti k Bohu zasa znamenal návrat Božej priazne.

Modloslužobníctvo nie je teda postoj už prekonaný ani u starozákonného Božieho ľudu, u Židov, ale, žiaľ ani u novozákonného Božieho ľudu, u kresťanov. Vynára sa v rozličných formách v dejinách ľudstva aj dnes a bude pokúšať aj našich potomkov. Len čo človek prestane slúžiť pravému Bohu, hneď sa mu ponúkajú bôžikovia. Keď vyženieme vieru v Boha von dverami, oknami sa nám dnu tlačí povera. V ľudskom srdci totiž nemôže byť vákuum – vzduchoprázdno. Ľudská duša musí byť naplnená. Záleží len od nás, či budeme slúžiť Bohu, ktorý nás vychováva k morálnej zodpovednosti za svoj život, alebo modlám, ktoré nezaväzujú k morálnemu životu a oslabujú v ňom osobnú zodpovednosť za život. Môžeme sa stať otrokom modly peňazí, drog, chamtivosti, politickej moci, rozkošníctva, závisti a nenávisti, ba aj formálneho zachovávania náboženského života. Toto všetko vedie k smrti. Za týmito neresťami, ktoré sú skutočným modloslužobníctvom, skrýva sa zneuctenie jediného pravého a živého Boha, ktorý jediný si zasluhuje našu dôveru a lásku.

Naše niekedy biedne a falošné predstavy o Bohu nám túto dôveru a lásku k nemu oslabujú, ba môžeme ju aj celkom stratiť a v tú chvíľu celkom zákonite upadáme do pokušenia dôverovať niečomu inému alebo niekomu inému. A už sme v pasci modlárstva. Potom napr. nosenie amuletov je pre takéhoto človeka už len sprievodným vonkajším znakom skutočného modlárstva. Taký človek neznáša blízkosť živého Boha a chce ho mať čím naďalej od seba, aby ho nevyrušoval v jeho amorálnom živote. A čo povedať na záver na povzbudenie pre všetkých nás, ktorí sme tiež v pokušení modlárstva?

Nezabudnime, že modlárstvo v akejkoľvek podobe aj dnes vedie ku smrti tak ako Bálových prorokov, vedie k osobnej katastrofe s dôsledkami pre večný život a viera v jedného, pravého a živého Boha vedie k životu, k nesmiernej radosti a šťastiu v milujúcom Božom náručí, pre ktoré sme boli stvorení.

Zdroj: Slovo 08/2002
Autor: RNDr. Jozef Voskár - všetky články od tohto autora (16)

všetky súvisiace odkazy (1) »

Abram sa búri proti viere v modly
16.04.2006 | Duchovné články | Slovo 2006, č. 8. | Čítanosť(6088)
Abram sa búri proti viere v modly

všetky súvisiace články (2) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε