www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=261
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 18. január 2022     Meniny oslavuje: Bohdana

Zoεpédia - náhodný výber: Boží Duch v tebe vol..., Kapucíni, Antimenzion.     pohľadnice

28.03.2006 | Publicistika | PaedDr. František Dancák | Čítanosť(7953)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Marija Bistrica

Marija Bistrica

Medzi najväčšie a najnavštevovanejši e mariánske svätyne Chorvátska patrí Marija Bistrica. Nachádza sa 40 km od Záhrebu. Chorvátsky národ ju už oddávna nazýva Kráľovnou Chorvátska.

Prvá zmienka o mieste Bistrica pochádza z r. 1209. Kult Čiernej Madony s Dieťaťom sa začal šíriť už od r. 1499, keď 117 cm vysokú sošku z tmavého dreva od neznámeho umelca umiestnili v neďalekých horách v kaplnke na Vinskom Vrhu.

História zázračnej sošky je veľmi zaujímavá. Táto spomína, že z obavy pred tureckými vpádmi sošku v r. 1545 kňaz Pavol premiestnil a zakopal v bistrickom Kostole sv. Petra a Pavla. Toto tajomstvo si však vzal so sebou do hrobu. Zázračná soška Božej Matky bola objavená až v r. 1588 ako dôsledok nezvyčajného úkazu, keď miestny kňaz počas slúženia svätej liturgie uvidel ako jedno miesto v kostole osvetľuje neobyčajné svetlo. Na druhý deň objavili práve na tomto mieste neporušenú sochu Čiernej Madony, ktorú zreštaurovali a umiestnili na oltár.

Počas tureckej nadvlády sošku ukryli po druhý raz. V r. 1650 ju zamurovali do steny bistrického chrámu. Ťažké časy a útlak spôsobili, že ľudia pomaly zabúdali na zázračnú Madonu. Vďaka záujmu záhrebského biskupa Martina Borkovića sa pátranie po zázračnej soche skončilo jej znovuobjavením r. 1684.

Zvesť o zázračnom uzdravení ihneď na druhý deň po jej objavení sa rýchlo rozšírila. Od tej doby začali do Bistrice prúdiť davy pútnikov, ktorí predkladali svoje prosby bistrickej Božej Matke a na jej príhovor sa udiali mnohé uzdravenia.

Zásluhu na upevnení a šírení tohto kultu mal v tej dobe aj miestny kňaz Andre Ifšić. Za jeho pôsobenia nadobudol chrám barokový charakter. Po epidémii moru, ktorá zasiahla Chorvátsko zač. 18. stor., zasvätili z vďačnosti v r. 1710 hlavný oltár v bistrickom chráme Najsvätejšej Panne Márii. Od r. 1731 zmenil Kostol sv. Petra a Pavla patrocínium a záhrebský biskup Juraj Branjug zasvätil kostol Panne Márii Snežnej. Neskôr sa stal svätyňou Božej Matky Bistrickej a názov zmenila aj obec. Z Bistrice sa stala Marija Bistrica.

V Svätom roku 1750 pápež Benedikt XIV. ustanovil pre všetkých pútnikov do Marija Bistrice za obvyklých podmienok odpustkové privilégiá.

Za panovania Márie Terézie sa tomuto miestu dostalo zvláštneho privilégia. Cisárovná, napriek obavám z nepokojov a jej vlastného zákazu procesii trvajúcich viac než jeden deň, udelila v r. 1775 Mariji Bistrici výnimku.

Z obdobia zač. 19. stor. sa datuje už tradičný poriadok pútnických slávnosti a odpustových dní. Chrám sa postupne rozširoval a dostavoval a súčasná podoba je zčasti výsledkom rozsiahlej prestavby v 80. rokoch 19. storočia, ktorú si vyžiadal ničivý požiar v r. 1880. Zo zničeného interiéru sa podarilo zachrániť klasicistický oltár a zázračnú sošku. Nový renesančný oltár posvätil v r. 1883 kardinál J. Mihalovič.

Súčasný vzhľad chrámu vznikal najmä podľa projektu nemeckého architekta pôsobiaceho v Záhrebe, Hermanna Bollého. V r. 1923 priznal chrámu titul Bazilika minor pápež Pius XI.

V r. 1935 korunoval jubilejnými zlatými korunami zázračnú sošku Božej Matky Bistrickej s Dieťaťom záhrebský arcibiskup Antun Bauer s osobnou podporou bl. záhrebského arcibiskupa-koadjúktora, kardinála Alojzija Stepinaca, mariánskeho ctiteľa. Pri tejto príležitosti ju vyhlásili za Božiu Matku všetkých Chorvátov. Pieseň, ktorú na počesť Kráľovnej Chorvátov skomponoval jezuita Petra Peric, zabitý počas druhej svetovej vojny, sa stala hymnou chorvátskych ctiteľov Božej Matky Bistrickej.

Významnou udalosťou pre túto svätyňu bolo v r. 1971 konanie Medzinárodného mariánskeho kongresu. Kongres pozdravil prostredníctvom Rádia Vatikán aj pápež Pavol VI., ktorý bistrickej svätyni daroval zlatý kalich a pomohol finančným darom dobudovať rozostavanú časť komplexu, ktorá mala slúžiť pútnikom a spovedníkom.

V r. 1974 sa v Mariji Bistrici uskutočnil prvý chorvátsky národný mariánsky kongres a o štyri roky neskoršie navštívila Mariju Bistricu misionárka milosrdnej lásky Matka Terézia.

V r. 1984 sa na tomto mieste uskutočnilo veľké zhromaždenie vyše 600-tisícového davu pútnikov, ktorí sa zúčastnili na eucharistickej slávnosti pri výročí 300-ročného objavenia zázračnej sošky Čiernej Madony s Dieťaťom.

V r. 1987 na podnet chorvátskych biskupov bol ustanovený 13. august ako Sviatok Božej Matky Bistrickej.

Na voľnom priestranstve pred novým oltárom s baldachýnom, nazvanom podľa bl. A. Stepinaca stojí socha Božej Matky Bistrickej, ktorej autorom je Ante Orlić. Ten postavili pri príležitosti návštevy pápeža Jána Pavla II., ktorý tu 3. októbra 1998 slúžil slávnostnú svätú liturgiu. Pred miliónovým zástupom pútnikov tu pápež blahorečil kardinála Alojzija Stepinaca (1898-1960), symbolizujúceho pre všetkých Chorvátov víťazstvo dobra nad zlom.

Púte do Marija Bistrice sa konajú už viac ako tristo rokov a ročne ju navštívi až pol milióna veriacich. Nočné procesie na kalvárskom vrchu sú nevšedným a hlbokým duchovným zážitkom.

Svätyňa je sprístupnená každoročne od Veľkej (Bielej) soboty až do 31. októbra.

Autor: PaedDr. František Dancák - všetky články od tohto autora (67)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε