www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=280
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 22. január 2022     Meniny oslavuje: Zora

Zoεpédia - náhodný výber: Kyrios, Dišpenz, Exegéza.     pohľadnice

16.04.2006 | Duchovné články | Mgr. Milan Mojžiš | Čítanosť(5337)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Večnosť

Večnosť

Ak niekedy vojdete do gréckokatolíckeho chrámu v Rakovci nad Ondavou, budete mať možnosť vidieť na ikonostase ikonu Krista s knihou v ruke. Na nej sú napísané slová: „Áz prijdóch, da živót ímut, i líšše ímut“, čiže: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10). Tieto slová Pána Ježiša tam nie sú náhodou a sú veľavravné. Spomenul som si na to, keď som rozmýšľal o tomto článku.

Nechcem slovami dokazovať, že večný život jestvuje. Boh odo mňa čaká, že večnosť budem žiť. Už teraz. Tak, ako ju žili a som presvedčený, že stále ešte aj žijú mnohí.

Keď som bol malý chlapec, učili ma, že na otázku „Načo sme na svete?“ treba odpovedať takto: „Na svete sme preto, aby sme Pána Boha poznali, jeho milovali a po smrti boli spasení.“ Ako chlapec som tomu celkom dobre nerozumel, ale s pribúdaním rokov a dúfam, že i rozumu, som stále viac vnikal do tejto hlbokej pravdy.

Keď poznám Boha ako svojho Stvoriteľa, Otca a Pána, patrím medzi múdrych ľudí. Keď sa ho ešte usilujem celým svojím životom milovať, a to zachovávaním jeho prikázaní, lebo Pán Ježiš hovorí: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje (Jn 14, 21), tak som ešte múdrejší, lebo žijem svoj život s Bohom a v Bohu, ako o tom hovorí sv. apoštol Pavol v Liste Galaťanom (Gal 2, 20). Tú tretiu vec v mojom živote - byť spasený, teda vlastniť večný život, už urobí Boh sám, samozrejme, ak ja urobím tie prvé dve, lebo Pán Ježiš na otázku mladíka „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ (Mt 19, 16), odpovedá: „Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania “ (Mt 19, 17).

Teda ak zachovávam Božie prikázania, som vlastníkom večného života, mám v sebe večného Boha, lebo Ježiš hovorí: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok“ (Jn 14 ,23).

Čo je to vlastne večný život? Neviem. My ľudia môžeme o tom veľa rozprávať, ale netreba o tom špekulovať, ale – ako som to povedal vyššie – treba to žiť. Sv. apoštol Pavol napísal: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1Kor 2 , 9).

Ako toto žiť? Koľko ľudí, toľko spôsobov. Ale jedno máme mať spoločné. Pekne to vyjadril Carlo Carretto vo svojej knihe Púšť uprostred mesta: „Čo má pre nás v živote cenu, je to, aby sme kráčali v Božej prítomnosti a nestrácali dôveru, že on nás vedie“.  Tieto slová ma oslovili natoľko, že som si ich dal vytlačiť na primičný obrázok, aby som na ne nezabudol.

Nie vždy sa mi darilo a darí takto žiť. Veľa ráz padnem, ale Pán mi dodáva silu. Znova a znova sa opieram o slovo Pána Ježiša, keď povedal: „Veru, veru, hovorím vám, kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život“ (Jn 5 , 24) alebo inde: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 54). A tak sa stále utvrdzujem v tom, že Bohu na mne záleží, že chce, aby som s ním žil už teraz počúvaním jeho slova ako prorok Samuel (1Sam 3, 10 a 3, 19) a cez prijímanie Eucharistie, a aby tento život s ním pokračoval aj po mojej smrti.

Ešte pred vstupom do seminára som mal priateľa, ktorý bol hlboko veriaci. Ten mal raz vážnu haváriu na traktore. Pán Boh ho ochránil – dostal sa z toho. Keď sme o tom neskôr spoločne uvažovali, povedal mi: „Mrzí ma, že pri tej havárii, keď ma len vlások delil od smrti, som si nevzdychol: -Bože, odpusť mi.- Po niekoľkých rokoch tento priateľ vážne ochorel a v nemocnici zápasil so smrťou. Prišla za mnou jeho manželka a hovorí: „Mohol by si ísť za ním do nemocnice a spýtať sa ho, či nechce kňaza? Boli ste dobrí priatelia a viem, že ste sa rozprávali aj o týchto veciach.“ Spomenul som si na jeho dávnejšie slová a išiel som. Kňaz k nemu prišiel a ja mám doteraz dobrý pocit z toho, že Boh cezo mňa pomohol blížnemu získať večnosť.

Pred pár rokmi som dostal infarkt. Keď som ležal na pohovke v obývačke a čakal na sanitku, hovoril som si: „Pane, už je tu ten čas, keď ma berieš k sebe?“ A tak prvé, čo som urobil po príchode do nemocnice, bolo, že som poprosil ošetrujúcu lekárku, aby mi zavolala kňaza. Bol som rád, že čoskoro prišiel. V tej chvíli mi bolo jedno, či budem žiť tu, alebo tam. Boh chcel, aby som ešte zostal tu.

To ma zaväzuje, aby som sa snažil žiť v Božej prítomnosti. Žiť takto je prejavom lásky. Veď ak máme niekoho radi, či nechceme byť v jeho blízkosti?

Nedávno sme sa v jednom spoločenstve  rozprávali o novej encyklike Svätého Otca Benedikta XVI. Boh je láska. Hovorí sa v nej o Božej i o ľudskej láske. Jedna bez druhej nemôžu byť. Aby sa to lepšie pochopilo, vzal jeden z nás do rúk nádobu podobnú čajníku, ktorá mala otvor zhora, cez ktorý sa čaj nalieva, a tiež zboku, cez ktorý sa čaj vylieva. Podobne je to aj v mojom vzťahu k Bohu. Ak chcem žiť v Božej láske, je potrebné, aby som mal v sebe dva otvory. Ak totiž chcem, aby zo mňa láska vychádzala, musím ju aj prijímať.

Na tejto ceste nie som sám. Obdivujem pápeža Jána Pavla II., sv. Terezku Ježiškovu, sv. Editu Steinovú, sv. Františka z Assisi, obdivujem Carla Carretta a mnohých iných, ako usilovne sa to snažili žiť. Prečítal som takmer všetky Carrettove knihy, ktoré vyšli v slovenčine alebo češtine a v ktorých sa vyznáva zo svojej viery vo večný život, aby som sa aj ja učil od neho tejto viere. O potrebe viery napísal, že ak raz prídeme na jeho hrob, aby sme o nič neprosili, len o vieru. Prečítal som aj jeho poslednú knihu Hľadal som a našiel som, kde na poslednej strane vyznáva svoju vieru vo večný život, keď cituje slová z Knihy zjavenia sv. apoštola Jána: „Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli...“ ( Zjv 21, 1n).

Aj ja vo svojej viere vidím nové nebo a novú zem a modlím sa, aby ste to videli aj vy.

Zdroj: Slovo 2006, č. 8.
Autor: Mgr. Milan Mojžiš - všetky články od tohto autora (1)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε