www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=295
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 22. január 2022     Meniny oslavuje: Zora

Zoεpédia - náhodný výber: Iniciácia – znaky a ..., Konkordancia, Episcopus.     pohľadnice

01.06.2006 | Duchovné články | ThLic. František Puci | Čítanosť(5316)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Život

Život

„Keď nebudeš jesť, umrieš,“ hovoria rodičia deťom, ktoré nechcú jesť. Rovnako presviedča lekár toho, kto začal hladovať. Z toho je zrejmé, že človek potrebuje k životu pokrm. Ale pokrm sám nerozhodne, aké vlastnosti bude mať  náš život: či bude šťastný, alebo trpký, či úspešný, alebo plný sklamaní. Pán Ježiš ponúka zvláštny pokrm pre život. Hovorí, že kto ho bude požívať, zaistí si život spokojný pre seba a užitočný pre druhých. Tým pokrmom je on sám, jeho slovo, jeho príklad, jeho telo a krv. Hovorí: „ Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto uverí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (Jn 6, 35). Ľudia jedia chlieb, aby utíšili fyzický hlad a zachovali si svoj prirodzený život. Duchovný hlad môžeme utíšiť a duchovný život uchovať iba správnym vzťahom k Ježišovi Kristovi. Neprekvapuje, že Ježiš sa nazval chlebom života. Ak však má chlieb udržať človeka pri živote, treba ho jesť. A rovnako je to aj s duchovným životom - ak máme od Krista prijímať duchovný život, musíme ho pozvať do nášho každodenného života. Keď Ježiš zázračne rozmnožil chlieb a nasýtil mnoho ľudí v synagóge, prišli za ním a prosili: „Pane, dávaj nám tento chlieb vždy.“ Chcú ho za kráľa. A prečo? Lebo by mali pokrm bez práce a vždy. Ježiš uznal, aký je chlieb dôležitý. Do modlitby, ktorú nás naučil, vložil prosbu: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes!“( Mt 6,11)

Vy, ktorí si pamätáte biedu, môžete svojim deťom hovoriť o tom, ako sa niekedy v dlhých radoch stálo pred obchodmi na chlieb. Dnešní mladí tomu veriť nebudú. Dnes hlad neexistuje  a potravín je dosť. Ale hoci sú ľudia spokojní, chcú viac.

Už v starovekom Ríme žiadal ľud od vladárov chlieb a hry. Keď ich dostal, bol spokojný. U nás sa blahobyt iba začína, ale vidíme, že v blahobyte je človek veľmi náročný. A zariaďuje sa na zemi, ako by ju nemal nikdy opustiť. Chce vyberané pokrmy, chutné nápoje, slušné oblečenie, pohodlný byt, rýchle auto, vybavenú chatu a drahú dovolenku. Má raj na zemi? Štatistiky hovoria, že stúpa počet rozvrátených rodín a počet samovrážd - to svedčí o omrzenosti životom. Chlieb a hry - pozemský blahobyt nezaženie hlad po šťastí. O tom svedčí aj tento životný príbeh:

Pred dva a pol tisíc rokmi sa indickému kráľovi narodil syn Siddhárta. Bol to bystrý, pekný a dobrý chlapec. Kráľ ho naučil  všetkým vedám. Keď mu minulo devätnásť rokov, otec ho oženil a novomanželov usadil v paláci uprostred sadov a hájov. Nevychádzali von, nikto ich nezarmucoval, videli okolo seba len radosť, krásu a zdravie.

Po čase si princ zaumienil, že sa pozrie, ako žijú iní ľudia. A tak ho zaviezli do mesta. Pri stene domu uvidel zvláštneho človeka. Bol bledý, triasol sa a žalostne jojkal.

„Čo mu je?“ opýtal sa princ.
„Je chorý.“
„Čo to znamená?“

„Niečo má v tele pokazené, bolí ho to. Každý môže ochorieť.“

O trocha ďalej pristúpil k vozu princa starý žobrák. Zohnutý starec so slzami v očiach prosil o almužnu.

„On je tiež chorý?“
„Nie, to je starec.“
„Čo to znamená ?“ 

„Žil už dlho. Všetkých, ktorí dlho žijú, to čaká.“

„Mňa tiež?“
„Všetkým sa stane rovnako.“

„Odvez ma domov,“ povedal Siddhárta.

Keď vychádzali z mesta, ľudia ich zdržali. Niesli niečo na nosidlách, podobalo sa to na človeka.

„Čo to je?“

„To je mŕtvy, nesú jeho telo na cintorín.“

„Čo to znamená?“

„Zhasol v ňom život. Prišla smrť. Všetci ľudia zomrú.“

Všetci zomrú, opakoval si princ cestou domov. Celý deň presedel v samote a neustále premýšľal o tom, čo videl a počul. Všetci ľudia ochorejú, všetci zostarnú, všetci zomierajú... Ako sa môžu z niečoho radovať, keď vedia, že každú chvíľu môžu ochorieť a zomrieť? Nasledujúcu noc vysadol na koňa, všetko nechal a odišiel. Sedem rokov žil v samote ako pustovník. Potom tridsaťpäť rokov hlásal svoju filozofiu. Bolo to asi 500 rokov pred Kristom. Spoznal, že na zemi sa nebo vybudovať nedá, lebo je tu choroba, staroba a smrť. Spoznal to, ale nedokázal ponúknuť riešenie.

S touto realitou si poradil až ten, ktorý ponúka nový život. „Ja som chlieb života,“ povedal Pán Ježiš, kto prichádza ku mne, kto vo mňa verí, kto ma nasleduje, kto počúva moje slovo, má život večný. On vzal chorobu, utrpenie a smrť na seba, a tak kráčal k svojej sláve. Vyzýva aj nás, aby sme išli za ním. Pripomína nám, že človek nežije len z chleba, ale musí prijať jeho slovo. Naučil nás prosiť o chlieb, ale predovšetkým svätiť jeho meno, pripravovať Božie kráľovstvo a plniť Božiu vôľu. Až potom máme prosiť o každodenný chlieb.

Hoci vám všetkým prajem, aby bol na zemi blahobyt, vždy budeme prichádzať k poznaniu a skúsenosti, že tu ostane aj choroba, staroba a smrť. Tu na zemi sme ako na návšteve. Keď dieťaťu dajú na návšteve hračky, dokáže sa s nimi zabaviť, ale odrazu ho niečo chytí za srdce a dieťa volá: „Chcem ísť domov!“ A kým si ani my nepovieme: „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Bohu,“ nevieme, čo je život ani šťastie.

Zdroj: Slovo 2006, č. 10.
Autor: ThLic. František Puci - všetky články od tohto autora (2)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε