www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=305
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 22. január 2022     Meniny oslavuje: Zora

Zoεpédia - náhodný výber: Hodinky, Liturgické postoje -..., Kerygma.     pohľadnice

01.06.2006 | Publicistika | ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD. | Čítanosť(5603)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Communio

Communio

„Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“ (Ž 127, 1). To zaiste platí aj o budovaní Európskeho domu, kde rozvoj spoločnosti a technický pokrok nadobúda oveľa širší význam práve v procese integrácie nových krajín. Kresťania sú tiež povolaní byť iniciatívni a zodpovední v napredovaní, spravodlivom využití výdobytkov moderných technológií pre dobro človeka, v súlade s jeho dôstojnosťou a rešpektovaním základných ľudských práv a slobôd. A práve toto rešpektovanie základov ľudskej spoločnosti prináša v ostatnej dobe množstvo otázok a morálnych dilem.

S Európou bol a azda aj vždy bude spojený dôraz na tradíciu, ktorá prekvitá množstvom kresťanských symbolov. Po stáročia nás ubezpečujú o duchovnom a kultúrnom dedičstve. Ale početné sekularizačné vplyvy ešte nedávno uznávané symboly odsúvajú do úzadia a robia z nich iba „bezduché historické monumenty.“ Do vnútra človeka sa vkráda obava o zajtrajšok, ktorý sa javí vo veľmi nejasných kontúrach. Znakmi toho sú, okrem iného, vnútorná prázdnota a strata zmyslu života. K prejavom tohto existenciálneho strachu patrí najmä pokles pôrodnosti, ako aj nesmelosť, ak nie odmietanie urobiť konečné životné rozhodnutie týkajúce sa manželstva, problém krízy. V súvislosti so šírením sa individualizmu zisťujeme postupné oslabovanie solidarity medzi ľuďmi. Pozorujeme úbytok citov solidárnosti, takže mnohí ľudia, hoci netrpia materiálnou núdzou, sú čoraz osamotenejší a cítia sa opustení.

Bezduché imitovanie spoločenských systémov „najmocnejších sveta“ nám môže priniesť ekonomický rast, ale zároveň aj mnoho ciest a cestičiek k úpadku kultúry, umenia, náboženstva, jedným slovom čohokoľvek, čo nie je, ako sa dnes vraví, „ekonomické“. Rozvojom v duchu takejto alternatívy rastie úsilie obmedziť všetko na ekonomické pojmy. Ťažko si predstaviť duchovný rozvoj jednotlivca a spoločnosti založený na konzumistickej premise.

Takto omámený Európan hľadá nádej a svoju realizáciu v úniku pred realitou, v úniku do sveta konzumizmu, senzácií a New Age. Ocitá sa v situácii jedinca, s ktorým sa dá ľahko manipulovať a ktorého sociálny zmätok vydáva napospas silám, ktoré nedokáže ani pochopiť, ani ovládať. Ako indivíduum so svojimi jedinečnými atribútmi stráca svoju identitu a mení sa na štatistický objekt, integruje sa do politických organizácií a je účelovo zneužívaný. Cieľom je však, ako ináč, „pokrok“ myslený v zvyšovaní bezpečnosti, užitočnosti, blahobytu, životnej sily a hodnotovej nasýtenosti. V tejto súvislosti mi napadajú slová Antoina de Saint-Exupéryho, ktorý o hodnotách hovorí takto: „Áno, pre zvieratá existujú iba veci. Ale ty si človek a nežiješ z vecí, ale z ich zmyslu.“

Dva roky po našom vstupe do európskeho spoločenstva národov je, okrem iného, na mieste aj otázka Quo vadis, Európa?

Všetky vyššie spomenuté skutočnosti nás nabádajú hľadať cieľ, zmysel či nádej v pevných hodnotách – dom postavený na skale – a nie na hodnotách nestálych (Mt 7, 24 – 27). Pevné hodnoty však predpokladajú pevné korene, z ktorých Európa potrebuje čerpať silu. Kresťanská viera je jedným z koreňov, na ktorých spočíva „starý kontinent“. Len strom, ktorý má zdravé a hlboké korene, prinesie zdravé plody. Európa potrebuje dušu, z ktorej by sa zrodila duchovná jednota. V jednej svojej homílii Ján Pavol II. povedal: „Nebude jednoty Európy, kým sa táto nezaloží na jednote ducha.“ Vyzval kresťanov a ľudí dobrej vôle, aby ponúkli Európe ducha viery, nádeje a lásky; ducha pravdy, slobody, spravodlivosti a pokoja.

Ak chceme zvládať novú situáciu v Európskej únii, je nevyhnutné, aby sme aj my mali duchovné zázemie v spoločenstve Cirkvi. Tam budeme nachádzať živé spojenie s Ježišom Kristom v jeho slove a vo sviatostiach, budeme schopní vytvárať vzťahy vzájomnej lásky, jednoty a obetavej služby aj v širšej ľudskej spoločnosti. V každom prípade máme byť kvasom, ktorý silou Božej lásky prekvasí ľudské spoločenstvo a privedie ho na cestu pravých hodnôt. Zároveň sa však pri upevňovaní týchto osvedčených hodnôt v novej zjednotenej Európe netreba nechať zastrašiť, znechutiť ani odradiť. Invektívy napádajúce a spochybňujúce dôležitosť kresťanských hodnôt vždy boli a budú. Vždy boli a budú aj tí, ktorí kresťanstvu vymedzujú priestor iba medzi múrmi kostola. A práve v takomto prostredí je obzvlášť potrebné mobilizovať evanjelizačné úsilie, ktorým Cirkev vo svojej podstate disponuje.

V roku 1991, krátko po páde železnej opony, sa jasne vynorila naliehavá potreba novej evanjelizácie s vedomím, že dnešná Európa sa nemôže spoliehať iba na svoje predchádzajúce kresťanské dedičstvo, ale predovšetkým musí byť schopná znova rozhodovať o svojej budúcnosti v stretnutí s Ježišom Kristom. Po uplynutí niekoľkých rokov sa opäť ukázalo, že táto potreba „živého stretnutia“ je ešte o čosi aktuálnejšia. Zvlášť v tejto dobe, keď sa Európa nachádza v kríze hierarchie hodnôt. Hľadá sa spôsob, ako evanjeliové zásady vnášať do spoločenských štruktúr s nebojácnym zápalom. Je to neľahká úloha. Chýbajú skúsenosti, podnety a odvaha z minulosti, keď umelo vytvorená hranica medzi človekom a kresťanstvom podporovala jeho odhodlanie prekonávať rôzne úskalia. Súčasnosť poukazuje na potrebu dať spoločenským štruktúram kresťanský duchovný rozmer. Práve integráciou nových kultúr do Európskej únie vzniká množstvo príležitostí pre dialóg, ktorý je potrebný pri vytváraní vzájomnej jednoty.

Ježiš nám dáva zlaté pravidlo, ktoré je spoločné všetkým ľuďom: „Čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im“ (Mt 7, 12). Je základom dialógu medzi kresťanmi, no i s predstaviteľmi iných náboženstiev, ktoré sú dnes zastúpené v EÚ, ako i s neveriacimi. Toto odporúčanie v láske hovorí o láske a o tom, aby sme milovali všetkých bez rozdielu.

O čo sa teda máme my ako kresťania v Európe zvlášť usilovať? Ukazovať ľuďom Krista, učiť sa modliť, rozmnožiť a prehĺbiť náboženské vedomosti, dávať znamenia, zachovávať kultúru nedele, chrániť a rozvíjať život, posilňovať solidaritu v Európe a vo svete.

Sme teda povolaní vytvárať communio. A to nielen v zjednotenej Európe či s ostatným svetom, ale to opravdivé communio, z ktorého „všetko plynie“ a ku ktorému nás v láske pozýva Boh.

Zdroj: SLOVO 2006, č. 11.
Autor: ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD. - všetky články od tohto autora (2)

všetky súvisiace odkazy (2) »

Zmienka o Bohu v euroústave
11.10.2006 | Publicistika | Slovo 2006, č. 18. | Čítanosť(6338)
Zmienka o Bohu v euroústave
Aké budú hodnoty v budúcej Európe?
04.09.2006 | | Slovo 2006, č. 16. | Čítanosť(6390)
Aké budú hodnoty v budúcej Európe?
Katolícka cirkev a Európska únia
01.06.2006 | Publicistika | SLOVO 2006, č. 11. | Čítanosť(6957)
Katolícka cirkev a Európska únia

všetky súvisiace články (10) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε