www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=320
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 18. január 2022     Meniny oslavuje: Bohdana

Zoεpédia - náhodný výber: Poddiakon (hypodiako..., Presvätá Bohorodička..., Diptychy.     pohľadnice

22.07.2006 | Publicistika | Šimon Marinčák | Čítanosť(6351)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Hlas pre Boha

Hlas pre Boha

Počiatky cirkevnej hudby východného obradu sú spojené s inauguráciou nového hlavného mesta Rímskej ríše – Konštantínopolu v roku 330. Hudba, ktorá sa nijako podstatne nelíšila od hudby celého rímskeho impéria, začala postupne naberať isté špecifiká. Cisárske ceremónie využívali hudbu v širokom meradle. Týkalo sa to aj cirkevnej hudby, keďže časť cisárskych ceremónií tvorila súčasť liturgických obradov (napr. malý vchod = vchod cisára a patriarchu do chrámu).

S obohacovaním liturgických obradov novými modlitbami a hymnami sa vyvíjala aj hudba. Hudba, ktorú nazývame psalmódiou, sprevádzala recitovanie žalmov. Hymnódia sprevádzala recitovanie hymnov. Najjednoduchšou hymnografickou formou bol troparion – najkratší a najjednoduchší literárny útvar (išlo o jeden verš alebo jednu strofu).

Hymnografia a hudba sa v 5.-6. storočí obohatili o novú dlhú básnickú formu – kontakión. Najznámejším kontakiom je Akatist a najznámejším tvorcom kontakií bol Romanos Melodos (Sladkopevec).

Liturgické texty (ale aj cirkevnú hudbu) neskôr ovplyvnilo ikonoborecké hnutie. Príchodom mníchov z Palestíny (z Kláštora sv. Sávu v Jeruzaleme), ktorí prišli do hlavného mesta obhajovať správnu úctu obrazov, sa do liturgie dostali výrazné monastické vplyvy, ktoré obohatili konštantínopolský obrad. Práve v dobe vzájomného ovplyvňovania obradov sa na Veľkú Moravu vybrali bratia Konštantín a Metod.

Poslednou a najväčšou hymnograficko-hudobnou formou byzantskej hudby je kánon. Kánon pozostáva z ôsmich ód, z ktorých každá je zložená z troparií. Najznámejší je Veľký kánon Andreja Krétskeho. Niekedy v dobe vzniku kánonov sa v hudbe začali objavovať prvé notačné systémy. Tie najstaršie ešte nie sú dešifrované, ale neskoršie notácie vyššieho vývojového stupňa (vďaka vedcom z Univerzity v Kodani) aspoň čiastočne čítať vieme.

Grécka liturgická hudba mala veľa spoločných čŕt s hudbou západného kresťanstva. Bola chorálna a bez sprievodu hudobných nástrojov. Podobne ako západná hudba, aj východná je organizovaná do modálneho systému, ktorý je podľa počtu modov nazvaný oktoich, jednotlivé mody sú však odlišne číslované a majú aj odlišnú obsahovú náplň.

 
Byzantská hudba u moravských Slovanov

Vieme, že Konštantín a Metod okrem klasických vedných disciplín na Veľkej Morave vyučovali aj spev. Je to pochopiteľné, keďže bratia z Konštantínopolu okrem iného priniesli aj niektoré liturgické obrady, ktoré Slovania dovtedy nepoznali. Najstarším prameňom, ktorý čiastočne poukazuje na charakter hudby tej doby, je Kánon Demetrovi Solúnskemu. Ten nám naznačuje spôsob, akým sa na preložený slovanský text aplikovala grécka hudba.

Členovia misie sa po vyhnaní z Veľkej Moravy rozpŕchli po okolitých krajinách. Niektorí sa uchýlili na územie dnešného Poľska, do Panónie, Srbska a Bulharska. Dodnes sa nám zachovali dve piesne, ktoré svoj pôvod odvodzujú od hudby veľkomoravského obdobia. Prvou je pieseň Hospodine, pomiluj ny. Aj keď jej najstarší záznam pochádza až z 80. rokov 14. stor., vznikla nepochybne oveľa skôr. Pravdepodobne ide o pieseň, ktorá vznikla asi v 10. stor., a jej jazyk naznačuje české korene. Druhou skladbou je poľská pieseň Bogurodzica, dziewica. Je pravdepodobne mladšieho pôvodu (11. stor.).

 
Byzantská hudba na Rusi

Keď sa kyjevské knieža Vladimír rozhodol zaviesť vo svojej krajine spoločné náboženstvo, rozposlal svojich legátov do všetkých strán, aby porovnali všetky náboženstvá - židovské, islamské, latinské a byzantské. Odporúčali však jedine to posledné. Podľa ich slov, len tam sa v chráme cítili ako v nebi. Tak prišli na Kyjevskú Rus misionári z Konštantínopolu. Pri svojej práci pravdepodobne použili aj knihy už preložené do slovanského jazyka (pravdepodobne z Bulharska).

V Kyjevskej Rusi zažila hudba obrovský rozvoj, vďaka ktorému sa úplne osamostatnila od pôvodných gréckych vzorov. V roku 1589 bola moskovská metropolia formálne povýšená na patriarchát, čo umožnilo a uľahčilo rast kultúrnej centralizácie. Za pontifikátu metropolitu Maxima určil konštantinopolský patriarcha separátne metropolie pre Litvu a Halič. Do rozdelenia bola prax v ruskej metropolii uniformná, ale od rozdelenia sa cirkevná prax a liturgický spev vyvíjali rôznymi smermi.

Poľsko-ukrajinský vplyv na hudbu našiel svoj výraz v mnohohlasnom, veľakrát aj viaczborovom speve. Výraznou zmenou prešlo hudobné chápanie, ktoré viac hudbu nepovažovalo za formu samotnej bohoslužby, ale za niečo, čo sa „vkladalo“ do bohoslužieb.

Dnes v Moskovskom patriarcháte pretrváva tzv. obdobie moskovskej školy, ktoré je charakterizované snahami o očistenie cirkevnej hudby od cudzích vplyvov a návrat k jej pôvodným formám a melódiám.

 
Byzantská hudba na našom území

Na našom území chýbajú akékoľvek dôkazy o existencii hudobnej tradície od približne 11. stor. až po valašskú kolonizáciu v 16.-17. stor. Nedá sa vylúčiť, že by na území dnešného Slovenska existovali ojedinelé oblasti, kde sa počas spomínanej doby zachoval východný obrad, ale nedá sa to ani dokázať. Existujú len nepriame náznaky, ktoré hovoria o veriacich východného obradu. Nikde sa však nespomína nejaká väčšia komunita, ktorej tradície by boli široko významné.

S nástupom valašskej kolonizácie sa jednotlivé komunity východného obradu (ak existovali), obohatili a výrazne posilnili. Posilnením komunít východných veriacich sa vyskytla potreba zabezpečovania duchovných potrieb. Keďže existoval zákaz stavby kamenných chrámov východného obradu, veriaci si stavali drevené chrámy. Liturgické obrady, ale najmä hudobná kultúra, sa dostali pod maloruský vplyv (územie dnešnej Ukrajiny). Z oblasti Haliče sa na naše územie dovážali liturgické, ale aj hudobné knihy. Ukrajina však nebola jedinou oblasťou, ktorá vplývala na náboženské sebaurčenie východných veriacich u nás. Ďalšími oblasťami bolo napr. Srbsko, ale aj moskovská Rus. Nezanedbateľnú úlohu hrali aj tradície, ktoré si noví prisťahovalci priniesli z Valašska a Moldavska (vtedy sa na naše územie dostali niektoré melódie tzv. bulharského nápevu). Na území dnešného Slovenska tak vznikla akási mnohotvárnosť tradícií, ktoré sa neskôr líšili aj v jednotlivých dedinách. Po prijatí únie podpísanej v Užhorode sa viacerí biskupi, ktorí dostali na starosť uniatskych veriacich, snažili o zjednotenie tradícií do jednej, ale ich snahy nenašli trvalejšiu odozvu.

Jednou z prvých snáh bolo založenie teologickej školy v Mukačeve v roku 1744, o ktoré sa postaral biskup Michal Olšavský. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1794 založil biskup Andrej Bačinský preparandiu (učiteľský ústav) v Užhorode. Niekedy v rokoch 1775-1777 vyslal biskup dvoch mníchov do Kyjevo-Pečerskej lavry a na Halič študovať obradoslovie a zrejme aj liturgický spev.

Po vzniku Prešovskej eparchie v roku 1818 sa o hudbu starali aj prešovskí biskupi Gregor Tarkovič a Ján Vályi, ktorý v roku 1895 založil v Prešove kantorsko-učiteľský ústav - preparandiu. Podobné preparandie boli založené aj v mestách Sárospatak, Sopron, Szarvas atď.

V úsilí zlepšiť situáciu spevu siahali biskupi po všetkých možných prostriedkoch pochádzajúcich zo všetkých možných oblastí. Pri týchto snahách, ktoré v tej dobe z objektívnych príčin ešte nemohli nadobudnúť všeobecný rozmer, muselo v hudbe dôjsť aj k istým zmätkom. Materiály (knihy a rukopisy), ktoré sa do Uhorska dovážali z viacerých oblastí, nezachytávali rovnakú hudobnú tradíciu. Aj to mohlo byť príčinou, pre ktorú sa biskup Július Fircák rozhodol zadať Jánovi Bokšajovi úlohu pripraviť zbierku „oficiálnych“ mukačevských melódií. Konal tak aj na základe odporúčania eparchiálnej synody, ktorá sa konala v Užhorode v roku 1903.

Melódie zozbierané Jánom Bokšajom išli okamžite a bez akejkoľvek recenzentskej úpravy do tlače. Nedostatočná pripravenosť tejto publikácie sa odrazila aj na výslednom efekte. Dnešný výskum ukázal, že hudba v zachytená v knihe Cerkovnoje prostopinije obsahuje veľké množstvo podstatných nedostatkov, ktoré bude potrebné opraviť a hudobné nápevy prispôsobiť rytmike liturgického textu. Aj preto sa táto publikácia po svojom vydaní (napriek nariadeniu biskupa, že každá farnosť musí zakúpiť aspoň dve tieto knihy) nestala štandardnou príručkou pri speve v chráme. Kantori ju používali len ako dodatok k melódiám, ktoré spievali v chráme spamäti alebo z nejakého iného rukopisného prameňa.

Zdroj: SLOVO 2006, č. 13.
Autor: Šimon Marinčák - všetky články od tohto autora (1)
Spievaj s pokorou v srdci alebo od kantorovania ku kantorovaniu
22.07.2006 | Rozhovory | SLOVO 2006, č. 13. | Čítanosť(18252)
Spievaj s pokorou v srdci alebo od kantorovania ku kantorovaniu
Kantorský kurz
22.07.2006 | Publicistika | SLOVO 2006, č. 13. | Čítanosť(7514)
Kantorský kurz

všetky súvisiace články (3) »

všetky súvisiace články (1) »

všetky súvisiace správy (1) »

Kantor
Čítanosť(9106)
Kantor
Spev
Čítanosť(9515)
Spev

všetky súvisiace heslá (3) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε