Extrémizmus v islame

V ostatnom čase sme vo svetovom dianí svedkami niečoho nepochopiteľného a deštruktívneho. Médiami sú nám predkladané pojmy ako terorizmus, náboženský extrémizmus či islamský fundamentalizmus.

Keďže svet nedokáže pochopiť príčinu tohto zla a nájsť vinníka, urobil si vinníka z náboženstva, z islamu ako takého. Svet sa teda rozhodol potrestať všetkých, vinných i nevinných, ktorí priamo či nepriamo súvisia so skutočným vinníkom. Mali by sme sa však zamyslieť nad otázkou : Má islamský terorizmus skutočne základ v náboženstve?

Je potrebné vedieť, že fundamentalizmus nie je čisto islamský fenomén, je to globálny jav a vyskytoval sa v každom veľkom náboženstve ako odpoveď na rozličné modernizačné tlaky.

Extrémistické skupiny v islame často posväcujú svoje „zbožné činy“ tým, že sa odvolávajú na texty islamského svätého písma – Koránu a na tradíciu proroka Mohameda. Tieto skupiny fundamentalistov sú však veľmi selektívne vo výbere a interpretácii posvätných textov. Prijímajú alebo aj odmietajú koránsky text podľa toho, či podporuje ich vlastné dogmatické, militantné alebo politické postoje, alebo im protirečí.

Motívy ich teroristických útokov sú rozličné – ideológia, zisk, afekt, uznanie, vandalizmus, experiment ... Páchateľ takýchto útokov očakáva prejavy uznania, slávy, stáva sa hrdinom skupiny, v mene ktorej koná.

V súvislosti s týmto javom je často skloňované slovo „džihád“ , čo v skutočnosti znamená úsilie človeka bojovať za pravdu a spravodlivosť a v širšom zmysle slova aj starostlivosť o rodičov, učenie, sebazdokonaľovanie, ale aj vojnu v mene Alaha.

„Hrdinovia“ a vodcovia takejto vojny – džihádu majú skôr politickú a mocenskú, ako duchovnú motiváciu. Islamské náboženstvo ( vrátane termínu džihád ) zneužívajú a používajú ako jednoduché ideologické klišé.

Preto hovoriť o samotnom islame ako o nebezpečnom náboženstve by nebolo správne. Extrémistické skupiny sú skôr „verziou“ islamu, ktorá dokáže zneužiť náboženstvo a ľudí pre vlastné mocenské, politické a egoistické ciele. Tieto odsúdeniahodné činy nemajú nič spoločné s pravou vierou a skutočným náboženstvom, či už je to islam, kresťanstvo, židovstvo, alebo iné náboženstvo.

Keďže jedným z rysov súčasného islamu je jeho rastúca prítomnosť v západných kresťanských krajinách ( Európa, USA, Kanada ), je našou úlohou poznať a študovať toto náboženstvo a intenzívne rozvíjať medzináboženský dialóg, ktorý sa javí ako mimoriadne dôležitý pre obe strany.