Korán

Korán je posvätnou knihou islamu a obsahuje zbierku textov prednášaných Muhammedom v priebehu viac ako dvadsiatich rokov jeho prorockej činnosti. Moslimovia ho považujú za Božie zjavenie a hlavný prameň či základný kameň islamského náboženstva podobne, ako kresťania vnímajú Bibliu. Pre moslimov je Korán hlavným zdrojom poznatkov o stvorení sveta, v ktorom žijeme, o stvorení ľudstva, ale predovšetkým o tom, ktorý to všetko stvoril.

Korán obsahuje náboženské, etické, právne, kultové a iné zásady a pravidlá konania moslimov. Oni považujú Korán za Bohom zjavenú pravdu. Podľa ortodoxného učenia islamu je Korán nestvorené Božie slovo existujúce od večnosti.

Korán bol zvestovaný v polovici 7. storočia prorokovi Muhammadov i od Boha prostredníctvom anjela Gabriela (podľa učenia islamu). Keď ho porovnáme s kresťanskou Bibliou, v ktorej časti Starého a Nového zákona pochádzajú z dôb od seba vzdialených viac než tisíc rokov, Korán sa zrodil počas asi dvadsiatich rokov Muhammadovej kazateľskej činnosti. Korán zostával po celú dobu posledným slovom a duchovným ťažiskom islamu. Delí sa na 114 kapitol (súr) chiliastického a morálne náučného obsahu, jednotlivé súry sa delia na verše, ktorých je v celom Koráne niekoľko tisíc.

Prorok Muhammad taktiež na naliehanie prvých moslimov podrobnejšie vysvetlil obsah slov Koránu. Z vysvetlení proroka potom vznikla v písomnej forme o dve storočia neskôr prorokova tradícia a prorokove výroky. Korán je považovaný za hlavný prameň islamského náboženstva a prorokova tradícia a výroky za druhý prameň v poradí. Korán predstavuje slová vnuknuté poslovi Muhammadovi Bohom a tradícia a výroky súbor slov a činov, ktoré prorok za svojho života povedal alebo vykonal.

Príbuznosť moslimského učenia s kresťanským a židovským je nesporná; Muhammad sám v určitých obdobiach svojho vývoja nadväzoval na biblický materiál a opieral sa o základné články predchádzajúcich monoteistických systémov. Svoje prorocké poslanie považoval za pokračovanie a dovŕšenie činnosti starozákonných prorokov a Ježiša, zároveň však zdôrazňoval, že jeho hlavnou úlohou je priniesť Arabom podobnú knihu zjavenia, akú majú židia a kresťania.

Základnou doktrínou Koránu je viera v jediného Boha. Prísny monoteizmus, nepripúšťajúci vôbec možnosť, že by nejaká iná bytosť mohla byť v niečom rovná jedinému Bohu, je preto hlavným rysom islamu. Korán pozná tri kategórie nadprirodzených bytostí: anjelov, džinov a satanov. V Koráne sú menom uvedení len traja anjeli: Gabriel, ktorý je stotožnený s „duchom od Boha“ a je tým, ktorý prináša Muhammadovi Korán, Mikail , o ktorom je len jedna zmienka, a Málik, ktorý je hlavným strážcom pekla.

Myšlienka konca sveta a posledného súdu je obsiahnutá už v najstarších častiach Koránu. Okrem Božej jedinosti je učenie o poslednom súde druhou veľkou doktrínou islamu. Hoci všeobecná predstava o konci sveta a vzkriesení po smrti je totožná s kresťanským a židovským učením, Korán obsahuje veľa odlišného od biblických popisov. Židovský a kresťanský vplyv na Korán je najzreteľnejší v rozprávaniach o starozákonných prorokoch a v christológi i. V Koráne je uvedený celý rad starozákonných postáv, napr. Dávid a Šalamún, Eliáš, Jób a Jonáš ...

Ježiš má v Koráne významné miesto, jeho výnimočné zrodenie je plne uznávané a je prirovnávaný k novému Adamovi. Muhammad ho pokladal za jedného z najväčších prorokov, ktorý dostal dar konať zázraky, zatiaľ čo samotnému Muhammadovi to bolo odoprené. Naproti tomu, Korán vehementne popiera Ježišovo božstvo a taktiež jeho smrť na kríži. Preto nie je uznávané ani kresťanské učenie o Trojici a o Mesiášovi Spasiteľovi.

Použitá literatúra: Korán, preklad Ivana Hrbeka, Odeon, 1991, Praha.