www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=345
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 12. august 2022     Meniny oslavuje: Darina

Zoεpédia - náhodný výber: Cirkev ako rodina - ..., Slávnostná poklona p..., Kopia.     pohľadnice

11.10.2006 | História | Mgr. Miroslav Janočko | Čítanosť(5698)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Svätý Cyril, jeruzalemský arcibiskup

Svätý Cyril, jeruzalemský arcibiskup

Narodil sa v Jeruzaleme alebo v jeho okolí okolo roka 313. Bol vychovaný v Jeruzaleme a jeho rodičia, ktorí boli pravdepodobne kresťania, mu dali dobré vzdelanie. Dobre si osvojil Sväté písmo a svoje znalosti využíval pri svojich poučeniach a náukách. Spočiatku bol mníchom. Za kňaza ho vysvätil v roku 343 pravdepodobne jeruzalemský patriarcha sv. Maxim.


Učiteľ katechumenov

Okolo roka 348 ho určil za učiteľa katechumenov, ktorí sa pripravovali na prijatie sviatosti krstu. Svoje poučenia podával katechumenom počas niekoľkých rokov v Konštantínovej bazilike sv. Kríža a pre novokrstencov v rotunde Vzkriesenia. Svoje náuky prednášal bez kníh. Neskôr bolo spísaných 27 jeho náuk, ktoré sa zachovali až doposiaľ. Listy sv. Cyrila sú cennou pamiatkou učenia a obradov Cirkvi v roku 347 a najstaršou pamiatkou formálneho systému teológie. V nich je zaujímavá udalosť o nájdení sv. kríža, skale, ktorá zatvárala vchod do sv. hrobu a pod. Po smrti sv. Maxima, ktorému za vieru vyklali jedno oko a preťali stehno na nohe, vysvätili biskupi provincie v roku 351 za jeruzalemského patriarchu sv. Cyrila.


Spory

Medzi jeho svätiteľmi bol aj biskup palestínskej Cézarey Akácius, ktorý bol prívržencom ariánizmu a ktorý si so súhlasom cisára Konstancia, ariána, prisvojil zvrchovanosť nad jeruzalemským chrámom. Medzi týmito dvoma biskupmi došlo k tvrdému zápasu. Prvý rok patriarchu sv. Cyrila sa na nebi nad Jeruzalemom zjavil znak Pánovho kríža. O tejto zvláštnej udalosti napísal sv. Cyril cisárovi list. Píše: „Dňa 7. mája okolo tretej hodiny sa zjavil na nebi veľký jasný kríž nad Golgotou, ktorý siahal až na Olivovú horu. Tento kríž videli nie jedna či dve osoby, ale jasne a isto celé mesto. Nebol to zjav, o ktorom by si mohol niekto myslieť, že je dielom fantázie a prechodným úkazom, ale trvalo to niekoľko hodín, viditeľnými našimi očami a jasnejšie od slnka. Celé mesto, zmocnené úzkosťou a radosťou zo zjavenia sa toho divu, zbehlo sa odrazu do chrámu, kde všetci jedným hlasom oslavovali nášho Pána Ježiša Krista, jednorodeného Božieho Syna.“ Krátko po vysvätení sv. Cyrila za biskupa nastali nedorozumenia medzi ním a metropolitom Akáciom kvôli právu prvenstva a nezávislosti iných biskupských stolíc a kvôli viere, lebo Akácius sa medzičasom stal bezpodmienečným heretikom – ariánom. Neporozumenie sa zmenilo na otvorený boj a Akácius zvolal malý snem biskupov svojho územia, na ktorý pozval aj sv. Cyrila, ale ten s tým nesúhlasil.


Obvinenia

Na tomto sneme Akácius a jeho prívrženci odsúdili sv. Cyrila za vzoprenie sa a neposlušnosť. Akácius podal na sv. Cyrila žalobu, že bol ordinovaný bez súhlasu cézarejského metropolitu a za to, že zneužil cirkevné veci, ktoré predal pre pomoc chudobným, hoci to isté urobili sv. Ambróz, Augustín a iní biskupi. V Jeruzaleme totiž nastal veľký hlad a sv. Cyril rozdal chudobným všetko, čo mal. Keď už nemal žiadne peniaze, predal menšie chrámové nádoby. Získanými peniazmi obdaroval hladujúcich. Akácius, ktorý z toho ťažil, zvolal zhromaždenie ariánskych biskupov a odsúdil sv. Cyrila za zneužitie chrámových nádob na svetské ciele. Cisár Konstancius sa priklonil k ariánom a odsúdil sv. Cyrila na vyhnanstvo.


Vo vyhnanstve

Hoci obvinenia boli nespravodlivé, sv. Cyrila zosadili z trónu a vyhnali z Jeruzalema. Vo vyhnanstve prežil dva roky. Spočiatku bol v Antióchii, po tom v Tarze, kde ho milo prijal poloariánský biskup Silván. Tu ho utvrdil vo viere a pomáhal mu v jeho ťažkej službe. V roku 359 sa konal čiastočný snem východnej Cirkvi v Seleukii, ktorý vybavoval cirkevné záležitosti kresťanského Východu. Na tomto sneme sa zišli biskupi poloariáni, ariáni a niekoľko katolíckych biskupov - všetci z Egypta. Sv. Cyril sedel medzi poloariánmi, ktorých priazni sa tešil v čase svojho vyhnanstva. Keď na tento snem prišiel Akácius, tvrdo sa oboril na sv. Cyrila za jeho prítomnosť na tomto sneme. V hneve odišiel zo sály von, no ihneď sa vrátil a ďalej sa zúčastňoval na poradách snemu, hoci jeho skupina bola v menšine. Porady snemu sa ukončili. Akácia zosadili a v úrade bol potvrdený sv. Cyril. Vtedy Akácius odišiel do Carihradu. Tam tvrdo obvinil sv. Cyrila pred chorým cisárom, dodajúc k starým nové obvinenia. Cisára najviac nazlostilo, že zlatom utkané chrámové rúcho (ktoré otec cisára, Konštantín Veľký, daroval kedysi patriarchovi Makarovi na užívanie pri sv. krste) Sv. Cyril z núdze predal a neskoršie ho videli na jednej herečke v divadle. Rozhorčený cisár odsúdil sv. Cyrila na vyhnanie z krajiny. Tento osud postihol aj jeho priateľa, biskupa Silvana z Tarzu. Za cisára Juliána Apostatu sa vyhnaní biskupi vrátili.


Nedostavaná synagóga

Cisár sa vo svojom boji proti kresťanstvu (aby ponížil vieru, ktorú zanechal) rozhodol vybudovať židovskú synagógu v Jeruzaleme. Takýmto spôsobom sa vysmial Kristovmu proroctvu o zničení jeruzalemskej svätyne. Tomu, že na nej neostane kameň na kameni. Na tento cieľ Julián vyčlenil veľkú sumu peňazí zo štátnej pokladnice. Na pozvanie cisára začali prichádzať do Jeruzalema židia z rôznych strán a krajín. Boli natešení a posmelení cisárskou láskavosťou. Cestou okrádali kresťanov a ich chrámy (napr. v Damasku či v Alexandrii). Bolo to v roku 362. Cisár poslal svojich staviteľov a dozor nad prácou odovzdal svojmu priateľovi Alipiusovi. Židia dávali peniaze, židovky obetovali na budovu svoje drahocennosti a všetci vlastnoručne nosili kamene a piesok. Kresťania sa trápili a upadali na duchu. Iba sv. Cyril bol so všetkým spokojný. Samotným židom otvorene povedal, že ich predstavy sa nesplnia a že nič nezmôžu proti Kristovým slovám o jeruzalemskom chráme: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené“ (Lk. 21,6). Onedlho nato sa židia presvedčili o pravdivosti týchto slov. Cirkevní historici Sokrát a Teodoret a zvlášť pohanský filozof a vojak Ammián Markelin svedčia o tom, že keď už Židia navozili veľké množstvo piesku, vápna a sadry, strhol sa silný vietor a všetko poroznášal po okolí. Nasledujúci deň nastalo zemetrasenie. Vytrhalo a porozhadzovalo zvyšky základov starej židovskej svätyne, ktoré vybudovali Rimania. Židia nebrali do úvahy tieto udalosti a začali kopať nové základy. No nové zemetrasenie zničilo ich prácu. Pováľalo susedné domy a pozabíjalo mnoho robotníkov. Z priekop vyletovali ohnivé gule, ktoré na ich šatách a telách vypaľovali znak sv. kríža, ktorý nebolo možné zmyť. Jeden veľký kríž žiaril v noci nad rozvalinami. Naľakaní a porazení židia zahnali ďalšiu myšlienku na vybudovanie svojej svätyne. Veľa židov aj pohanov, čo videli tento div, sa obrátilo na Kristovu vieru a prijali sv. krst.


Tretie vyhnanstvo

Za vlády posledného cisára – bezbožného ariána Valenta musel sv. Cyril v 364 roku odísť tretíkrát do vyhnanstva. Až po desiatich rokoch (za cisára Teodózia) dostal povolenie vrátiť sa do Jeruzalema a ešte sedem rokov sedieť na patriarchálnom stolci a spravovať svoju Cirkev. Teraz - po smrti svojho zaťatého protivníka Akácia - mal pokoj. Po návrate z vyhnanstva ho zastihli v Jeruzaleme boje skupín a cirkevné rozdelenie, herézy a zločiny. Na jeho prosbu mu snem v Antiochii poslal na pomoc sv. Gregora Nyssejského, ale ten neposkytol patriarchovi potrebnú pomoc, a preto skoro odišiel z Jeruzalema.


Dokonalý obranca

Na Druhom všeobecnom sneme v Carihrade v roku 381 sv. Cyril vystúpil ako metropolita a patriarcha Jeruzalema spolu s patriarchami Antiochie a Alexandrie. Na tomto sneme biskupi vyhlásili a podpísali (medzi nimi aj sv. Cyril) zložený Symbol viery s dodatkom slova „jednej podstaty“, ktorého prijatie bolo vyznaním pravej katolíckej viery. Historici Sokrát a Sozomen boli tej mienky, že to bolo kajanie sa sv. Cyrila za to, že mal dobrý vzťah s polariánmi. Ale list snemu, poslaný z Carihradu pápežovi Damazovi, vychvaľuje sv. Cyrila ako dokonalého obrancu pravej viery pred ariánmi. Katolícka cirkev sv. Cyrila zaradila medzi učiteľov Cirkvi a uznala pravovernosť jeho ducha.

Svätý patriarcha zakončil svoj život verný službe Božej veci 16.marca 386. Prežil takmer 70 rokov, z toho bol 35 rokov arcibiskupom Jeruzalema. Vo vyhnanstve prežil 16 rokov. Sv. Cyril bol miernej a znášanlivej povahy.


Duchovný testament

Z jeho listov sa doposiaľ zachovali katechetické náuky, homília O porazenom pri rybníku pri Ovčej bráne, List cisárovi Konštanciovi a štyri menšie fragmenty homílií.

O Eucharistii píše jasnejšie ako všetci cirkevní otcovia pred ním: „Pod spôsobom chleba dostávame telo a pod spôsobom vína krv, aby sme sa stali prijímaním tela a krvi Kristovej jedno s Kristom.“ Na inom mieste píše: „Zdanlivý chlieb nie je chlebom, hoci má chuť ako chlieb, ale je to Kristovo telo.“ Svätú liturgiu považuje za „obetu zmierenia“, za „nekrvavú bohoslužbu“, ktorú môžeme obetovať aj za zomrelých, lebo my veríme, že „ duše zomrelých majú z nej najväčší osoh.“ O sviatosti myropomazania (birmovania) hovorí, že „ste pomazaní, lebo ste prijali sviatosť Svätého Ducha.“ Píše, že táto sviatosť sa udeľuje pomazaním olejom na čelo a vkladaním rúk.

Zdroj: Slovo 2006, č. 16.
Autor: Mgr. Miroslav Janočko - všetky články od tohto autora (2)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε