www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=346
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. január 2022     Meniny oslavuje: Dalibor

Zoεpédia - náhodný výber: Boh - Božie milosrde..., Boh - poznanie Boha, Kánon.     pohľadnice

11.10.2006 | Duchovné články | Mgr. Marcel Pisio | Čítanosť(4962)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Kresťan

Kresťan

Určite poznáte ľudovú pravdu, ktorá hovorí, že rodičov či rodinu si nikto nevyberá. Človek si nemôže vybrať a rozhodnúť o tom, komu sa narodí, kam bude patriť. A tak sa hneď po príchode na svet začína život v konkrétnom prostredí, v rodine, v spoločenstve. Vyrastajúc si uvedomuje, aké pravidlá platia v jeho okolí a zároveň spoznáva to, že má akési meno. Že nesie meno, ktoré dostal ako krstné a tiež meno svojej rodiny. Je iste príjemné nosiť meno významnej rodiny, byť menovcom nejakého známeho človeka.....Všetci však vieme aj to, aké to je, keď sa na základe mena deti rozhodujú, akú prezývku vyberú pre svojich rovesníkov, a čo tá prezývka vyjadruje.

Aké to však je nosiť meno kresťan?

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo všetko toto meno obnáša? Hodnota tohto mena je nesmierne veľká. Vyjadruje samého Ježiša Krista. On sám nám toto meno ponúka.

A teraz môžeme ďalej premýšľať o tom, čo vlastne znamená mať Krista v rodine, byť jeho „menovcom“.

Pozývam vás, aby sme sa spolu cez tieto riadky zamysleli nad menom, ktoré nosíme ako veriaci ľudia. Ľudia, ktorí patria do Cirkvi.

Kresťan má byť človekom, ktorý nasleduje Ježiša Krista.
A čo to znamená?

Kresťan je v každej situácii života odovzdaný do mocnej ruky Ježiša Krista. Počíta s jeho pomocou. Žije pod jeho vládou. Uznať Ježiša za Pána svojho života znamená mať s ním úprimné spojenie, mať s ním podiel, a to si vyžaduje odovzdanosť jemu ako ukrižovanému a zmŕtvychvstalému Pánovi.

Toto bolo počas Kristovho účinkovania na zemi ústrednou témou a toto sa má napĺňať aj na nás. Nosiť jeho meno znamená brať denne svoj kríž a nasledovať ho. Každý kresťan si nesie svoj kríž.

Prvým Kristovým utrpením, ktoré musíme zakúsiť, je výzva opustiť to, čo nás viaže k tomuto svetu. Je to umieranie starého človeka, ktoré je dôsledkom stretnutia s Kristom. Keď sa vydávame na cestu učeníctva, odovzdávame sa Kristovi. Zjednocujeme sa s ním aj v jeho smrti – cez naše vlastné kríže. Tak sa to začína.

Kríž nie je strašný koniec života, ba naopak, je začiatkom nového života. Keď nás Kristus volá, aby sme išli za ním, aby sme nosili jeho meno, vyzýva nás, aby sme ho nasledovali aj v kríži. V kríži každodennej reality, kde skoro s istotou musí každý z nás počítať so smrťou, ktorá vo svetle Kristovho zmŕtvychvstania dostáva zmysel v živote kresťana. Preto môžeme s istotou povedať, že na druhej strane kríža je zmŕtvychvstanie. Je to nemenný fakt. Skrze zjednotenie s Kristom v jeho smrti prichádza jednota s ním aj v zmŕtvychvstaní a podiel na jeho víťazstve.

Vedomie našej jednoty s Kristom nám dáva veľkú dôstojnosť. Keď sa pozrieme na seba, vidíme každodenné zlyhanie, hriech, niekedy hanbu a potupu. Ale toto nie je konečná a úplná pravda o nás ako o kresťanoch! Veď sme napojení na Krista. Sme spoludedičia jeho bohatstva, Božie deti. Nosíme predsa jeho meno. Toto je skutočná pravda o nás a dáva nášmu životu úplne nový rozmer a silu prijať kríž.

Naša jednota s Kristom nám dáva tiež istotu v modlitbe. Kto druhý by sa mal rozprávať s Kristom, ak nie ten, čo patrí do jeho rodiny? Ježiš začal odhaľovať blízkosť tejto jednoty práve vtedy, keď začal učeníkov uvádzať do modlitby. Ako píše evanjelista Ján: „Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste o čo chcete a splní sa vám to“ (Jn 15,7). Kým je teda naše srdce, vôľa a zmýšľanie jedno s Kristom v jeho slove, môžeme spokojne pristúpiť k Otcovi v pokornej a úprimnej istote, že naše prosby vypočuje a odpovie na ne.

Nakoniec toto vedomie jednoty s Kristom nás chráni pred pokušeniami. Keď si naozaj uvedomíme, kým sme – Božími deťmi, mužmi a ženami, ktorí sú spojení s Ježišom – máme jednu z najsilnejších častí výzbroje na boj proti pokušeniam a zvodom sveta a tela.

Pripomeňme si len postavu zo Starého zákona - Jozefa Egyptského. Všimnime si, ako o ňom píše Písmo: „S Jozefom však bol Pán, takže sa mu všetko darilo...“ (Gn 39,2 ). No aj napriek tomu sa nevyhol pokušeniu zo strany Putifarovej manželky, keď bol správcom jeho domu. Keď ho pozve manželka jeho pána, aby si s ňou ľahol, Jozef odpovie: „Pozri, môj pán sa o nič vo svojom dome nebojí predo mnou a zveril na mňa celý svoj majetok. Už ani sám nemá väčšej moci v tomto dome ako ja a nevyhradil si nič predo mnou okrem teba, lebo ty si jeho žena. Ako by som sa mohol dopustiť takej veľkej krivdy a proti Bohu sa prehrešiť?“ (Gn 39, 8-9). 

A tu môžeme vidieť veľkú hodnotu a silu mena, ktoré Boh ponúka kresťanom. Sme spojení s Ježišom Kristom, mocou jeho prítomnosti môžeme víťaziť nad hriechom!

Pripomínanie si toho, kým sme sa s milosti stali, je neustálou ochranou proti skĺznutiu do toho, čím sme boli svojou prirodzenosťou.

Preto kresťan nie je v pravom slove zmysle meno, ale stav, ktorý vzniká každodennou odpoveďou na pozvanie k jeho nasledovaniu.

Zdroj: Slovo 2006, č. 16.
Autor: Mgr. Marcel Pisio - všetky články od tohto autora (1)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε