www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=361
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 18. január 2022     Meniny oslavuje: Bohdana

Zoεpédia - náhodný výber: Misijné sestry, Pánovo nanebovstúpen..., Deo gratias.     pohľadnice

11.10.2006 | Spiritualita | ThDr. Peter Tirpák, PhD | Čítanosť(4553)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Veľkosť a ochrana Márie

Veľkosť a ochrana Márie

V momente, keď človek uzrie po prvýkrát svetlo sveta, stretáva sa s mnohými vecami. Reakcia na ne je skoro vždy rovnaká – plač. Dieťa opúšťa lono matky, v ktorom malo všetko potrebné na prežitie: výživu, bezpečie a istotu lásky. Prichádza do prostredia, v ktorom na okamih túto istotu stráca. Je v náručí niekoho, koho predtým nevidelo a necítilo. Prudké svetlo, mnoho hlasov, nezvyčajné zvuky .... to všetko sa ale končí vo chvíli, keď sa dieťa dostáva do náručia matky. Cíti jej vôňu, počuje jej hlas a vie, že je v bezpečí. Plač utícha a prichádza radosť. Azda tak by sa dali opísať prvé chvíle nového človeka na svete. Skúsme sa ale zamyslieť nad tým, čo prichádza neskôr.

 

Mnohí by povedali – jednoducho - „realita života“. Práve v tejto realite človek zakusuje rôzne situácie. Tak dobré, ako aj zlé. Zaiste je človek radšej, keď sa stretáva viac s pozitívami života, no je viac ako isté, že takýto stav sa nedá udržať násilne, túžbou či klamaním samého seba. Každý preto zažíva aj tienisté stránky života.

Veľmi pekným príkladom, v ktorom sú opísané obe etapy, je starozákonná Kniha Jób. V nej autor fascinujúco opisuje dobro, ale i mizériu, ktorú Jób prežíva, no napriek tomu objavuje dôkazy Božej dobroty a starostlivosti, keď mu Boh požehná všetko jeho imanie, ktoré je väčšie, ako to predošlé (Jób 42, 10-12).

Čo mu prinieslo toto bohatstvo? Oddanosť a dôvera Bohu.

 
Zverení pod ochranu

Práve k osvojeniu si týchto atribútov nás pozýva Cirkev slávením tzv. mariánskeho mesiaca, v ktorom vidieť nielen oddanosť a dôveru Božej Matky vo vzťahu k Bohu, ale aj oddanosť ľudu k Bohorodičke.

Prvý deň tohto mesiaca má zvlášť veľký význam, pretože si v ňom pripomíname dobrotu a starostlivosť tej, ktorej Ježiš z kríža adresuje slová „Hľa, tvoj syn“ (Jn19,26), a učeníkovi zasa hovorí: „Hľa, tvoja matka“. Týmito slovami akoby Ježiš zveroval svojho milovaného učeníka Jána pod ochranu (starostlivosť) svojej matky. Ba dokonca môžeme povedať, že Ježiš Kristus nás, ako svojich bratov a sestry (Mt 12,50), taktiež zveruje pod jej ochranu.

 
Čo hovorí história

Paralelne s úvodom článku môžeme spoločne objaviť fakt, že aj keď prežívame neraz „realitu života“, keď strácame pôdu pod nohami, keď strácame istotu a myslíme si, že sme úplne sami, Cirkev nám Sviatkom ochrany Presvätej Bohorodičky nanovo predstavuje tú, ktorá bola nielen matkou, ale spolu s Jozefom aj ochrankyňou Ježišovho života i života tých, ktorí sa k nej utiekali s dôverou vo Vlachernskom chráme, kde sa veriaci počas vlády Leva Múdreho (886 – 912) zišli, aby sa spoločne modlili za svoju záchranu, pretože ich rodiny boli v područí Arabov. Synaxár – kniha o životoch svätých - uvádza, že jeden z prítomných, s vätý Andrej Salos, pozdvihol oči k nebu a videl Presvätú Bohorodičku, ako spolu so svätým apoštolom Jánom, sv. Jánom Krstiteľom a inými svätými zostupuje do chrámu, kde sa modlí s ľudom. Potom na znak svojej ochrany rozprestiera svoj plášť. To isté videnie mal aj Epifánius, učeník svätého Andreja. Krátko na to boli Arabi porazení a  Carihrad bol zachránený.

 
Žena nádeje

Bohorodička, ktorá bola od večnosti chránená celkom zvláštnym spôsobom, sa tiež stáva ochrankyňou. Z tejto udalosti cítiť, že dôvera v Boha nenecháva človeka napospas, ba naopak, ňou do tmy prichádza svetlo. Preto aj naše stretnutia v chrámoch, na pútnických miestach či pri rôznych modlitbových zrazoch na akejkoľvek úrovni, nesmú byť sprevádzané pochybnosťou, či dokonca laxným prežívaním viery. Majú byť plné dôvery.  

Prečo?

Cez ňu Boh vstupuje do života jednoduchého dievčaťa. Mária dôveruje Bohu, a Boh koná v jej živote veľké veci. Stáva sa Božou Matkou. Zaiste by sa všetko skončilo inak, ak by Mária pochybovala, ak by chcela posolstvo anjela pochopiť rozumom či by jej nebodaj išlo iba o vlastný prospech. Veľkosť Márie je práve v tom, že nerobí veľkou seba, ale Boha. Je Hodegetriou – tou, ktorá ukazuje cestu k Synovi. Je ženou nádeje, pretože verí v Božie prisľúbenie a očakáva spásu Izraela. Vie, že k spáse sveta neprispieva konaním svojho diela, ale iba tým, že sa plne dáva k dispozícii Božím iniciatívam.

 
Cez Máriu ku Kristovi

Svätý otec Benedikt XVI. vo svojej encyklike Deus Caritas est (Boh je láska) píše: „Kto kráča k Bohu, nevzďaľuje sa od ľudí, naopak, stáva sa im naozaj blízkym.“ Tieto slová veľmi pekne vystihujú posolstvo Sviatku ochrany Presvätej Bohorodičky. Mária kráča za Ježišom, nezabúda na ľudí, berie ich pod svoju ochranu, aby mohli prísť k nemu – k živému prameňu. Preto pravá mariánska úcta nespočíva iba v oslave Márie, ale je zameraná na samotného Krista a je hlboko zakorenená v trojičnom tajomstve Boha a v tajomstve jeho vtelenia a vykúpenia.

Pápež Pavol VI. zasa vo svojej exhortácii Cultus Marialis (o správnom spôsobe uctievania Panny Márie) píše, že úcta k Bohorodičke má svoj pôvod v slobodnej Božej vôli, keďže Boh koná všetko z lásky: on Pannu Máriu miloval,  urobil jej veľké veci a miloval ju kvôli nám. Dnešná úcta k nej má jasný cieľ. Aby sa synovia a dcéry Cirkvi duchovne podobali jej prvorodenému Synovi. Máriino materinské poslanie podnecuje Boží ľud, aby sa s detinskou dôverou utiekal k tej, ktorá je vždy ochotná vypočuť jeho modlitby s materinskou láskou a účinnou pomocou. Preto ju veriaci vzývajú ako potešenie zarmútených, ochranu ukrivdených, uzdravenie chorých, útočisko hriešnikov, aby tak našli v trápení útechu, v chorobe úľavu, po páde do hriechu silu, ktorá ich oslobodzuje z  otroctva. Takáto úcta prináša veriacim priaznivé podmienky rastu v Božej milosti, ktorá je pre spásu veľmi potrebná. Je totiž nemožné náležite uctievať „Plnú milosti“ a nema ť v úcte Božiu milosť, to jest priateľstvo s Bohom, duchovné spoločenstvo s ním a prebývanie so Svätým Duchom. Táto Božia milosť preniká človeka a robí ho podobným Božiemu obrazu.

 
Neodídeš naprázdno

Niekedy sa namieta, že mariánska úcta odvádza od toho, čo je v našom náboženstve hlavné. Táto námietka môže byť v konkrétnych prípadoch oprávnená, no predsa však musíme dať pozor, aký záver z nej urobíme. Všetko, čo je stvorené, ľahko od Boha odvádza. Ale cieľ stvorenia zostáva aj tak v tom, aby nás k Bohu viedlo. Kresťanská dokonalosť je správne „užívanie tvorov“. Čím je tvor dokonalejší, tým lepšie poznanie Boha nám ponúka.

Čo je potom dokonalejšie po Bohu, ako Božia Matka?

Odjakživa bola Cirkev presvedčená o tom, že ovocím úcty k Božej Matke je istota príhovoru.

Veľmi pekne to vystihuje ruský divotvorca Ján Kronštandský, ktorý píše: „Keď sa chceš modliť ku Kráľovnej, Božej Matke, buď silne presvedčený, že neodídeš bez prijatia milosti. Takto myslieť a takto byť presvedčený, keď ide o ňu, je dôstojné a spravodlivé.“  

Dôkazom ochrany či príhovoru sú aj obrazy v rímskych katakombách nazývané Oranta. Postava Márie s rozpätými rukami, vnútri ktorej je zobrazené Božie Slovo, predstavuje Máriu ako tú, ktorá sa modlí za Cirkev, a teda aj za ľud. Modlitba Cirkvi je akoby podopieraná Máriinou modlitbou, s ktorou je spojená v nádeji. Oranta je chápaná ako jednota medzi božským a stvoreným. Bohorodička je miestom tohto stretnutia, pretože v nej sa Slovo stalo človekom.

Sv. Efrém Sýrsky (+373), otec východnej cirkvi, považovaný za jedného z najusilovnejších ospevovateľov Panny Márie nazýva Máriu bránou nebies, nepremožiteľnou ochranou, živým prameňom a sprostredkovateľko u všetkých milostí. Pri takejto charakteristike by sme mohli zostať aj dnes, uvedomujúc si jej službu pri vtelení a vykúpení, teda pri jej „sprostredkovaní“ Božieho Syna pre nás.

 

Iste si nik nemôže pamätať na svoj príchod na svet. Každý si ale pamätá na situácie, ktoré otriasli jeho životom, spôsobili mu bolesť či zanechali ranu. A práve tu môžeme dať priestor Márii, ktorú nám Ježiš dáva ako našu Matku, aby sme opäť cítili istotu, že na tomto svete nie sme sami.

Zdroj: Slovo 2006, č. 21.
Autor: ThDr. Peter Tirpák, PhD - všetky články od tohto autora (1)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε