www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=363
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 18. január 2022     Meniny oslavuje: Bohdana

Zoεpédia - náhodný výber: Heretik, Milan Lach sa cíti s..., Proskomídia – „Bože,....     pohľadnice

11.10.2006 | Publicistika | ThLic. Radko Blichár | Čítanosť(4722)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Viera versus násilie

Viera versus násilie

V minulých dňoch otriasli spoločnosťou reakcie islamu na pápežove slová. Pápež v svojom príhovore citoval názor byzantského cisára na učenie proroka Mohameda. Aj napriek tomu, že tento citát odznel, bol skôr výzvou na dialóg a zmierenie ako na nenávisť. Nastolil však otázky, na ktoré je potrebné odpovedať. Na to, aby sme na ne dokázali odpovedať, musíme najprv poznať povahu viery a jej vzťah k človeku. A to bolo aj ústredným motívom pápežovej prednášky, ako aj celej jeho cesty do Nemecka.

 

Podľa pápeža, viera (bez ohľadu na náboženstvo) nemá byť zdrojom strachu a nenávisti, ale naopak. Viera je tá, ktorá má prinášať radosť a pokoj. Viera nás má zjednocovať a vytvárať medzi nami spoločenstvo. Spoločenstvo, kde nikto nie je viac sám. Všetky naše vzťahy sú založené na jednej a tej istej viere, viere v dobro toho druhého. Bez viery nie je možná výmena, komunikácia medzi ľuďmi. Ale napriek tomu viera nie je niečo abstraktné, niečo veľmi komplikované. Naopak, viera je jednoduchá. Vychádza z našej podstaty.

Viera je našou odpoveďou na Božie darovanie. Veríme „v toho Boha, ktorý vstupuje do vzťahu s nami, s ľudskými bytosťami, ktorý je pre nás pôvodom i budúcnosťou. Takto je viera vždy súčasne aj nádejou, aj istotou, že máme budúcnosť, že sa neprepadneme do prázdna. A viera je láskou, pretože Božia láska nás chce nainfikovať(z homílie prednesenej 12.septembra na sv. omši v Regensburgu). Boh nám skrze vieru odovzdáva svoju dobrotu. Skrze vieru nás Boh vovádza do šťastia. 

Tu sa však dostávame k hlavnej otázke, ktorá vyvolala mohutné reakcie u moslimov:  

Možno človeka donútiť veriť v snahe o jeho šťastie?

Aký je vzťah medzi vierou a násilím?

Práve odpoveď na tieto otázky sa pokúša dať aj spomínaný cisár Manuel II. Viera podľa neho nie je otázkou tela, ale práve naopak. Viera sa bytostne týka duše. Duše, ktorá je rozumná. Vychádza z vnútorného prijatia „pravdy“, ktorá je nemenná. Teda násilie nemá vplyv na vieru ako takú - na jej podstatu. A tak džihád (snaha o šírenie viery mečom) je v plnom rozpore s požiadavkou viery.

Historicky sa džihád vyvinul ako reakcia Mohameda na jeho vyhnanie z Mekky. Samotný islamský historici túto reakciu opisujú veľmi krvavo. Nespočetné boje nakoniec vyústili konečným ovládnutím Mekky ako aj arabského polostrova Mohamedom. Jeho nástupcovia (kalifovia) v interpretovaní džihádu stále viac a viac siahali po meči. Považovali ho za nástroj šírenia viery a rozširovania územia. (porov. Allama Shibli Nu'mani v diele Sirat-un-Nabi )

Treba však povedať, že „za prejavy násilia nemožno pripisovať vinu náboženstvu ako takému, ale skôr kultúrnym podmienkam, v ktorých toto náboženstvo žilo a vyvíjalo sa... V skutočnosti svedectvá o dôvernom spojení medzi vzťahom k Bohu a etikou lásky zaznamenávame vo všetkých veľkých náboženských tradíciách( vyhlásenie Jeho Eminencie kardinála Tarcisia Bertoneho, štátneho sekretára Svätej stolice).

Tak je to aj v islame.

Džihád neznamená len násilie a vojnu. Skôr sa zdôrazňuje jeho duchovný význam. Tento význam sa spája s prenesením dž ihádu  (v arabčine slovo džihád znamená úsilie, snaha o vieru) do vnútra človeka. Vyjadruje vnútorný zápas medzi dobrom a zlom. Je snahou o pretlmočenie viery do každodenného života veriaceho.

Viera v islame však nie je osobným vzťahom veriaceho s Bohom. Zaujíma ju skôr konkrétny život. Preto v snahe o jeho zmenu siaha aj k násiliu a zastrašovaniu ako výchovnej metóde.Ale cieľ ostáva ten istý. Je ním totálne odovzdanie sa človeka do Božích rúk. Tu už neexistuje priestor pre kompromis alebo otázky. Na vieru sa nemožno pýtať prečo, ale skôr ako.

Pápež v svojom príhovore poukázal na dialogický charakter viery. Poukázal na jej podstatu - budovať dialóg a vzťah medzi ľuďmi. A dialóg nie je založený na strachu, ale na dobrote a láske. Dialóg musí siahať po pravde. A tak prvoradou úlohou viery je poukázať na pravdu. A pravda nie je možná v otroctve. Iba v slobode možno poznávať pravdu. Iba v slobode možno prijať vieru. Kresťanstvo vieru poníma ako dar z lásky. A dar možno aj odmietnuť.

Práve skrze dar - vieru človek smeruje k poznaniu darcu. A nie len k poznaniu, ale k stotožneniu sa s darcom v láske. A tak sa viera stav osobnou.

Viera je potom osobným stretnutím s Kristom skrze lásku. A k láske sme povolaní všetci. Všetci túžime byť milovaní a všetci rovnako chceme dať svoju lásku najavo.

Láska nás spája.

Iba láska dokáže zjednotiť rozhnevaných.

Iba láska dokáže preklenúť priepasť nepriateľstva.

A tak všetky diskusie ohľadom pápežovho vyhlásenia by mali skončiť jedným slovom: láska.   Toto mal pápež na mysli, keď prichádzal do svojho milovaného Nemecka. A lásku mal na mysli, keď sa ospravedlňoval moslimom.

Preto nesúďme a zanechajme nenávisť. Nech našou odpoveďou na všetky urážky je láska.

Zdroj: Slovo 2006, č. 21.
Autor: ThLic. Radko Blichár - všetky články od tohto autora (2)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε