www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=365
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 18. január 2022     Meniny oslavuje: Bohdana

Zoεpédia - náhodný výber: Veľká sobota, Apsida, Boh - Božia dobrotiv....     pohľadnice

13.10.2006 | Spiritualita | PhDr. Valéria Juríčková | Čítanosť(6953)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Rozložil si nad nami nebo ako stan...

Rozložil si nad nami nebo ako stan...

Pán hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelitom: Od pätnásteho dňa tohoto siedmeho mesiaca bude na Pánovu počesť sedem dní slávnosť Stánkov. ... Od pätnásteho dňa siedmeho mesiaca, teda potom, keď zoberiete z poľa úrodu, budete sedem dní sláviť Pánov sviatok. V ten deň bude deň odpočinku a takisto aj na ôsmy deň. V prvý deň si vezmete najkrajšie ovocie zo stromov, palmové ratolesti, vetvy hustolistých stromov a vrbinu od potoka a budete sa veseliť pred Pánom, svojím Bohom. Tento sviatok slávte sedem dní každý rok na Pánovu česť! To je večný príkaz pre všetky pokolenia: slávte ho v siedmom mesiaci! Sedem dní bývajte v stánkoch. Každý domorodec Izraela musí bývať v stánku, aby neskoršie pokolenia vedeli, že ja som chcel, aby Izraeliti bývali v stánkoch, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Ja, Pán, som váš Boh!“ (Lev 23, 34 - 43).

Tento sviatok má niekoľko názvov – Sukot, Sviatok stánkov alebo Sviatok vchodu do Jeruzalema. Počas slávenia musel kedysi každý židovský muž prísť pred Pánovu tvár do Jeruzalema podobne, ako počas slávenia Pesachu, Šavuotu, a priniesť Pánovi dary. Sviatok sa začínal vždy hneď po zbere úrody.

V dávnych semitských kmeňoch slúžili stánky na ochranu pred páliacim slnkom, večerným chladom a dažďom. Napríklad, v Biblii sa hovorí o čase, keď Boh nad všetkými spravodlivými urobí stánok: „A Pán stvorí nad každým miestom vrchu Sion, i tam, kde ho vzývajú, oblak vo dne a dym a žiaru plamenného ohňa v noci, áno, nad celou slávou bude stan. A bude strechou tienistou vo dne pred horúčavou a úkrytom a útočišťom pred víchricou a pred dažďom“ (Iz 4, 5 - 6).

Boh, ktorý dal svojmu ľudu Zákon na hore Sinaj, prikázal Židom počas slávenia sviatku Sukot žiť v stánkoch sedem dní, aby si navždy pripomínali, ako ich otcovia bývali v stanoch po východe z Egypta. Zároveň im stánky pripomínali oblačný a ohnivý stĺp, ktorý sprevádzal Izraelitov a poskytoval im vedenie i ochranu v púšti. Prikázanie o stánkoch nám pripomína, že máme neustále pamätať na to, že Boh sa stará o svoj ľud a že iba on je skutočným jediným prameňom našej bezpečnosti a pokoja.

Evanjelium podľa Jána hovorí, že Ježiš – Slovo – stal sa telom, aby prebýval medzi nami. Stal sa pre nás skutočným bezpečným stánkom, ohnivým a oblačným stĺpom, jedinou ochranou svojho ľudu.

Počas sviatku sa používajú vetvy štyroch stromov: „V prvý deň si vezmete najkrajšie ovocie zo stromov, palmové ratolesti, vetvy hustolistých stromov a vrbinu od potoka a budete sa veseliť pred Pánom, svojím Bohom“ (Lev 23, 40).

1. Etrog – citrusový plod;
2. Lulav – palmové vetvy;
3. Hadas – vetvy myrty;
4. Arava – vetvy vŕby.
 
Prečo slávime Sukot?

1. Aby sme pamätali na to, že naši predkovia žili v púšti.

2. Aby sme nespyšneli a pamätali na to, že my dnes máme to, čo v minulosti nemali.

3. Aby sme pamätali na vyvedenie ľudu z Egypta, na všetky mocné veci, ktoré Pán urobil.

4. Aby sme pamätali na dobytie krajiny, počas ktorého žili Židia v stanoch uprostred svojich nepriateľov.

 
Sukkot v Novej zmluve

Sviatok Sukot spomína evanjelista Ján v 7. a 8. kapitole svojho evanjelia. Celé slávenie sviatku stánkov v opísanom roku sa nesie v duchu Ježišovho mesiášstva. Aj všetky diskusie medzi Ježišom a farizejmi sa točia okolo tejto témy.

Boli však blízko židovské sviatky Stánkov. Jeho bratia mu povedali: „Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj tvoji učeníci videli, aké skutky konáš! Veď nik nerobí nič v skrytosti, ak sa chce stať verejne známym. Keď robíš takéto veci, ukáž sa svetu!" Lebo ani jeho bratia v neho neverili. Ježiš im povedal: „Môj čas ešte nenadišiel, ale váš čas je stále tu. Vás nemôže svet nenávidieť, mňa však nenávidí, lebo ja o ňom svedčím, že jeho skutky sú zlé. Vy choďte na sviatky! Ja na tieto sviatky nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil." Toto povedal a ostal v Galilei. Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky“ (Jn 7,2-10). V tom čase už Ježiš asi tri roky ohlasuje evanjelium. Mnohí vidia znamenia, uzdravenia, nedávno videli rozmnoženie chleba. Všetko ukazuje, že Ježiš je Mesiáš. Židia sú netrpezliví! Proroctvá o mesiášovi poznajú do detailov. Všetky. Vedia, že v ríši, kde bude vládnuť Mesiáš, sa bude sláviť Sukot a teda každým sviatkom stánkov očakávajú jeho príchod intenzívnejšie (porov. Zach 14 kap.). Teraz sú úplne nedočkaví, lebo všetko ukazuje na Ježišovo mesiáštvo, a tak v tohtoročnom Sukote očakávajú, že sa ujme svojej moci. Ježiš to vie. Vie aj to, že najprv sa musí naplniť proroctvo Izaiáša 53. kapitola, najprv musí byť Pesach a on musí zomrieť ako veľkonočný Baránok za hriechy celého sveta. Takto sa ujme svojej vlády, lebo definitívne porazí diabla. Prejde ešte niekoľko stoviek rokov, kým príde jeho tisícročné kráľovstvo (a teda jeho druhý príchod, čo Židia nerozlišovali). Vie, že Izrael by ho pri vstupe do Jeruzalema vítal ako mesiáša a urýchlil by to, na čo ešte nie je čas. Preto tam nechce ísť verejne. Ide tam „tajne“ nenápadne. Pri slávnostnom vstupe do Jeruzalema pred sviatkom Pesach ho potom naozaj budú vítať palmovými ratolesťami, čo je typické pre Sukot, nie Pesach. Počas Sukotu Ježiš verejne učí v Chráme a otázka jeho mesiášstva je pretriasaná denno-denne zo všetkých strán (porov. Jn 7,14-36).

V posledný deň slávenia sviatku Sukot (tento deň sa nazýva Šmini Aceret) bolo zvykom modliť sa za dážď a ďakovať za vlahu, ktorú Pán dával v minulom roku. V Izraeli by bez vody nebolo možné dopestovať niečo, a preto je tam voda vo veľkej vážnosti. Židia vtedy išli v zástupe k rybníku Siloe, načerpali odtiaľ vodu a v radostnom sprievode počas spevov a tancovania túto vodu preniesli do nádob v Chráme. Na nádvorí Chrámu boli vedrá, kam vylievali prinesenú vodu a volali: „O, Pane, zachráň nás!“ V Talmude a Mišne sa hovorí, že ten, kto nevidel tento rituál, sprevádzaný tancami, piesňami a hudbou, ten nikdy nevidel ani skutočnú radosť. Verilo sa, že účastníkom tohto rituálu dáva nadšenie sám Boží Duch a získať ho mohli iba tí, ktorých srdcia boli plné radosti. Pri tomto obrade sa citovali slová proroka Izaiáša: „Budete čerpať vodu z prameňov spásy“. V tomto kontexte zazneli Ježišove slová Jn 7,37-39: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vodyTo povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.“ Ježiš sa verejne vyhlasuje za „spásu“. Spása v hebrejčine znie ješua – teda Izaiáš v skutočnosti povedal: „budete čerpať vodu s radosťou z prameňov Ješuu“. Vylievanie vody symbolizuje zároveň vyliatie Sv. Ducha na Izrael v posledných časoch – (Ezch 36,24-30 a Joel 2,28-32). Slovo Ruach okrem významu Duch, znamená aj dych. Svätý Duch dáva dych nášmu životu tak, ako prvému človeku – Adamovi. Biblia učí, že sme podobní suchej púšti, ktorá nemôže priniesť žiadne plody bez životodárnej vlahy a nemôžeme dosiahnuť žiaden úspech bez Boha.

Po Ježišových slovách o tom, že on je prameňom spásy, diskusia naberá iný rozmer: „Keď počuli TIETO SLOVÁ, niektorí zo zástupu hovorili: „Toto je naozaj prorok." Druhí tvrdili: „Mesiáš je to." Ale iní namietali: „Vari z Galiley príde Mesiáš?! A nehovorí Písmo: »Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid«?!" A tak nastala preňho v zástupe roztržka. Niektorí z nich chceli ho aj chytiť, ale nik nepoložil naň ruky. ... Jeden z nich, Nikodém, ten, čo predtým prišiel k Ježišovi, im povedal: „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?" Odvrávali mu: „Nie si aj ty z Galiley?! Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane." A všetci sa vrátili domov“ (Jn 7,39-53).

Dôležitým obradom slávenia bolo zapaľovanie veľkých sedemramenných svietnikov v Chráme. Tie boli také obrovské, že na ich zapálenie potrebovali špeciálne rebríky a svetlo svietnikov osvetlilo potom celý Jeruzalem, všetky domovy. Pri tejto príležitosti Ježiš povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života" (Jn 8,12).

Sviatok stánkov Ježiš slávil aj so svojimi učeníkmi. Po jeho premenení na hore Tábor mu apoštoli navrhujú, aby postavili stánky priamo tam, pretože bol práve čas slávenia Sukotu a práve počas neho im Ježiš ukázal svoje božstvo.

Autor: PhDr. Valéria Juríčková - všetky články od tohto autora (28)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε