www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=397
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. január 2022     Meniny oslavuje: Dalibor

Zoεpédia - náhodný výber: Felón, Krstiteľnica, Modernizmus.     pohľadnice

05.06.2007 | Spiritualita | PaedDr. František Dancák | Čítanosť(5468)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Lucca

Lucca

Lucca, hlavné mesto rovnomennej provincie a sídlo arcibiskupa, leží v severozápadnom Toskánsku na ľavom brehu Sercia, necelých 25 km smerom do vnútrozemia od Viareggia. Severne od mesta stúpa terén k Apuánskym Alpám, na juhu k Pisánskym vrchom. Je významným priemyselným mestom, ktoré svojou atmosférou poskytuje návštevníkom pohodu a pokoj.

Stará Lucca, od roku 177 pred Kr. rímska kolónia, patrila po páde Rímskej ríše postupne Ostrogótom, Longobardom a Frankom, potom bola metropolou markgrófstva Tuscia, neskôr prešla do vlastníctva Scaligerovcov a Florencie. V roku 1369 si mesto vykúpilo od Karla IV. slobodu a bolo samostatné až do vpádu Francúzov v roku 1799. Napoleon I. venoval v roku 1805 republiku Lucca s Massa-Carrarou svojej sestre Elise Bacciochiovej ako kniežatstvo, ktoré v r. 1817 prešlo ako vojvodstvo pod panstvo rodu Bourbon-Parma a v roku 1847 pripadlo Toskánsku.

V dejinách architektúry hrá Lucca už od čias Longobardov významnú úlohu. Je rodným mestom sochára Mattea Civitaliho (1436 – 1501) a hudobného skladateľa Giacoma Pucciniho (1858 – 1924).

Mesto je obohnané hradbami v dĺžke 4200 m, ktoré pochádzajú z roku 1504 – 1645. Z valcov, okolo ktorých sú vysadené staré stromy a vedú okolo vnútorného mesta, je pekný pohľad na mesto korunované vežami. Pre množstvo chrámov ho mnohí nazývajú Toskánsky Rím.

Centrom starého mesta je námestie Piazza San Michele s Kostolom San Michel in Foro (12. stor.). Vyniká bohatou výzdobou fasády v toskánsko-románskom štýle z ružového, zeleného, čierneho a bieleho mramoru. Neďaleko na Via di Poggio je rodný dom slávneho operného skladateľa Giacoma Pucciniho, ktorý je sprístupnený ako múzeum.

Pozoruhodnosťou je Dóm sv. Martina na námestí rovnakého mena, ktorý v roku 1060 začal stavať biskup Anselmo da Baggio, neskorší pápež Alexander II. V 14. a 15. storočí bol prestavaný. V ľavej bočnej lodi sa skrýva známa osemboká svätyňa, postavená v roku 1482 – 1484 Matteom Civitalim pre orientálny kríž zvaný Volto Santo.

Podľa legendy, ktorú zobrazil Cosimo Roselli (1439 – 1507) na vnútornej strane priečelia, kríž je z libanonského dreva a vyrezal ho Nikodém, ktorého ruku viedli anjeli. Po stáročia bol kríž ukrytý. V 8. storočí sa zjavil anjel biskupovi Gualefredovi, ktorý putoval loďou do Jeruzalema, a prezradil mu, kde má hľadať kríž. Kríž potom naložili do člna, ktorý plával cez Stredozemné more, unikol pirátom a pristal pri Lune. Odtiaľ ťahali káru s krížom štyri voly až do Luccy.

V skutočnosti je tento 2, 5 m vysoký kríž vyrezaný z orechového dreva. Ukrižovaný je odetý do dlhej prepásanej tuniky s rukávmi. Poloha rúk a hlavy s polootvorenými očami, vytvorenými zo sklenenej pasty, pôsobí nevyvážene. Kríž je zavesený na prstenci zakončenom ľaliami. Postava Krista štýlovo vychádza z francúzskej architekturálnej plastiky 12. storočia. Riasenie rúcha pripomína postavy, ktoré vytvoril v Parme Benedetto Antelami (asi 1150 – 1225). Preto je predpoklad, že kríž vznikol začiatkom 13. storočia.

Mnohé buly a cisárske listiny z 12. storočia svedčia o tom, že kríž existoval už skôr. Správa o tom, že anglický kráľ Viliam II. (1087 – 1100) prisahal na Volto Santo, vedie k záveru, že toto sochárske dielo malo svojho predchodcu, ktorý pravdepodobne vznikol v Taliansku v čase prvej križiackej výpravy v roku 1096 – 1099 a o sto rokov neskoršie bol nahradený dnešným krížom.

Volto Santo sa ukazuje veriacim počas niekoľkých sviatočných dní v roku. 13. septembra prechádza procesia po zotmení. Podľa tradície sa na nej zúčastňujú zástupcovia miest, ktoré patrili k republike Lucca, spravovanej najprv miestnou obchodníckou šľachtou a v 19. storočí parmskou vetvou Bourbonovcov. Účastníci procesií nesú votívne sviece. Kríž oblečú do zlatom vyšívanej tuniky zo 14. storočia, ozdobia ho korunou a zlatou reťazou zo 17. storočia.

Zdroj: Slovo 2007, č. 9.
Autor: PaedDr. František Dancák - všetky články od tohto autora (67)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε