www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=403
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 18. január 2022     Meniny oslavuje: Bohdana

Zoεpédia - náhodný výber: Nedeľa Všetkých svät..., Sobota prvého týždňa..., Boh - podstata Boha.     pohľadnice

06.06.2007 | Publicistika | Mgr. Juraj Gradoš | Čítanosť(5339)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Noví vládcovia nebies a zeme

Noví vládcovia nebies a zeme

„Podobne, rukou môjho otca, zahynú všetci moji nepriatelia,“ povedal cisár. „Nech zahynú!“ trikrát zvolali trasúci sa cirkevní otcovia na pódiu. Cisár sa obrátil a podopieraný veľkým mágom pomaly vyšiel dvermi za pódiom. V chráme zostali dvaja mŕtvi a tesný kruh strachom polomŕtvych kresťanov. Jediný, kto nestratil rozvahu, bol profesor Pauli. Všeobecná hrôza akoby v ňom prebudila všetku duchovnú silu. Zmenil sa aj navonok. V chráme nebolo majestátnejšieho a oduševnenejšieho človeka. Rozhodnými krokmi vystúpil na pódium, usadil sa na jedno z opustených miest štátnych sekretárov, vzal zvitok papiera a začal naň písať. Keď dopísal, vstal a začal neobyčajne silným hlasom čítať: „V mene jediného nášho Spasiteľa, Ježiša Krista. Snem Božích cirkví, ktorý sa zišiel v Jeruzaleme, po tom, čo náš preblahoslavený brat Ján, predstaviteľ východného kresťanstva, usvedčil veľkého podvodníka a Božieho nepriateľa, že je pravým Antikristom predpovedaným v Svätom písme, a po tom, čo ho náš preblahoslavený otec Peter, predstaviteľ západného kresťanstva podľa zákona a pravdy okamžite a naveky vyobcoval z Božej cirkvi, teraz sa pred telami týchto dvoch Kristových svedkov, zabitých pre pravdu, rozhoduje: Prerušiť všetky styky s vyobcovaným a jeho úbohým zhromaždením, odobrať sa na púšť a vyčkávať nevyhnutný príchod nášho pravého vládcu Ježiša Krista.“ Zástupu sa zmocnilo nadšenie a ozvalo sa hlasné volanie: „Príď, Pane Ježišu!“

Profesor Pauli pokračoval: „Jednomyseľne prijímame tento prvý a posledný akt posledného všeobecného snemu a potvrdzujeme ho svojimi podpismi“ a posunkom vyzval zhromaždených. Všetci rýchlo vystúpili na pódium a podpísali sa. Na konci sa veľkým gotickým písmom podpísal sám profesor: Namiesto dvoch mŕtvych svedkov, Ernst Pauli. „Teraz pôjdeme za svojou archou poslednej zmluvy!“ povedal a ukázal na oboch zosnulých. Ich telá už spočívali na nosidlách. Kresťania pomaly, za spevu latinských, nemeckých a cirkevnoslovanských hymnov zamierili k východu z veľkého chrámu. Náhle sprievod zastavil štátny tajomník, ktorého poslal cisár. Sprevádzal ho dôstojník a oddiel gardy. Vojaci sa zastavili pri východe a štátny tajomník prečítal z vyvýšeného miesta: „Príkaz božského veličenstva: Na známosť kresťanskému ľudu a na jeho ochranu pred ľuďmi zle zmýšľajúcimi, spôsobujúcimi pohoršenie a zmätok, pokladáme za správne verejne vystaviť mŕtvoly oboch buričov, zabitých nebeským ohňom, na Ulici kresťanov pri vchode do hlavného chrámu ich náboženstva, nesúceho názov Hrob Pána, a tiež Vzkriesenie, aby sa mohol každý presvedčiť o ich skutočnej smrti.

Ich odbojných stúpencov, ktorí nazlostene odmietajú všetky naše dobrodenia a nezmyselne zatvárajú oči pred zjavnými znameniami samotného božstva, oslobodzuje naše milosrdenstvo a náš príhovor u nebeského Otca od zaslúženej smrti ohňom z nebies a ponecháva ich v úplnej slobode s jediným zákazom v záujme spoločného dobra: nesmú bývať v mestách a dedinách, aby svojimi zlými výmyslami nepoburovali nevinný a jednoduchý ľud.“ Keď dohovoril, na znamenie dôstojníka pristúpilo osem vojakov k nosidlám s telami.

„Nech sa splní Písmo!“ povedal profesor Pauli a kresťania, ktorí niesli nosidlá, ich mlčky odovzdali vojakom, ktorí sa vzdialili severozápadnou bránou. Kresťania však vyšli severovýchodnou bránou a rýchlo napredovali z mesta okolo Olivovej hory k Jerichu po ceste, kde predtým žandárske oddiely a dva jazdecké pluky rozohnali dav ľudí. Na pustých pahorkoch pri Jerichu sa rozhodli počkať niekoľko dní.

Druhého dňa prišli z Jeruzalema známi kresťanskí pútnici a rozprávali, čo sa dialo na Sione. Po obede na dvore pozvali všetkých účastníkov všeobecného snemu do trónnej sály (na predpokladanom mieste Šalamúnovho trónu) a cisár, obracajúc sa na predstaviteľov katolíckej hierarchie, vyhlásil, že dobro cirkvi pravdepodobne požaduje, aby okamžite zvolili dôstojného nástupcu apoštola Petra, že vzhľadom na dané okolnosti musí byť voľba hromadná, že prítomnosť jeho, cisára, vodcu a predstaviteľa celého kresťanského sveta, vyplní všetky medzery v obrade a že v mene všetkých kresťanov navrhuje posvätnému kolégiu zvoliť svojho milovaného brata a priateľa Apollóna, aby tesné puto, ktoré ich spojuje, naveky upevnilo jednotu cirkvi a štátu k spoločnému dobru.

Posvätné kolégium sa vzdialilo do zvláštnej miestnosti určenej pre konkláve a po jeden a pol hodine sa vrátilo s novým pápežom Apollónom. V dobe, keď prebiehala voľba, cisár stručne, múdro a výrečne prehovoril pravoslávnych i predstaviteľov evanjelickej cirkvi, aby vzhľadom na novú veľkú éru kresťanských dejín zanechali staré spory, a zaručil im svojím slovom, že Apollón navždy odstráni všetky historické zneužívania pápežskej moci.

Predstavitelia pravoslávia a protestantizmu, presvedčení touto rečou, zostavili dokument zjednotenia cirkví, a keď sa Apollón s kardinálmi objavil v sále za radostných výkrikov celého zhromaždenia, grécky patriarcha a evanjelický pastor mu predložili svoju listinu. „Prijímam a schvaľujem a moje srdce sa raduje!“ povedal Apollón podpisujúc dokument. „Som rovnako tak pravým pravoslávnym a pravým evanjelikom, ako som pravým katolíkom,“ dodal a objal sa s Grékom a Nemcom. Potom pristúpil k cisárovi, ktorý ho objal a dlho držal v náručí. V tej chvíli začali v chráme i v zámku vystreľovať všetkými smermi akési svietiace body, ktoré narastali a menili sa na svetelné bytosti zvláštnych tvarov. Na zem padali dosiaľ nevídané kvety a naplňovali ovzdušie neznámou vôňou. Z neba zaznievali úchvatné, až do duše prenikajúce a srdce naplňujúce zvuky dosiaľ neslýchaných nástrojov a anjelské hlasy neviditeľných spevákov oslavovali nových vládcov nebies a zeme.

Podľa diela V. Solovjova spracoval Juraj Gradoš.

Zdroj: Slovo 2007, č. 9.
Autor: Mgr. Juraj Gradoš - všetky články od tohto autora (75)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε