www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=404
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. január 2022     Meniny oslavuje: Dalibor

Zoεpédia - náhodný výber: Eljon, Bytnosť, Nábederník.     pohľadnice

06.06.2007 | Spiritualita | Čítanosť(7464)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Stůj, noho! Posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš...

Stůj, noho! Posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš...

Takto písal básnik Kollár, keď hľadal pamiatky po slovanskej minulosti v starom Rakúsko-Uhorsku. Ale to napomenutie sa lepšie hodí, keď ho aplikujeme na miesto, kde stojíme teraz. Slúžime liturgiu pred obrazom Presvätej Bohorodičky, pred ktorou sv. Cyril a Metod položili knihy slovanskej bohoslužby po tom, čo ich pápež odobril. A toto miesto nie je ďaleko od kláštora, sotva 100 metrov, kde svätý Cyril zomrel a kde odporúčal sv. Metodovi, aby verných učeníkov tam ďaleko na severe neopúšťal.

To nás nabáda, aby sme sa práve pri tejto našej púti zamysleli tak nad našou starou tradíciou, ako aj nad jej aktuálnym významom pre dnešnú dobu.... Slúžime liturgiu pred obrazom Bohorodičky, ako sa tu kedysi modlili sv. Cyril a Metod. Vieme dobre, že úcta k Panne Márii bola a je veľmi rozšírená. Koľko mariánskych pútnických miest poznáme! Niektorí by chceli nájsť korene tejto zbožnosti už v predkresťanských dobách. Ako je známe, u starých Slovanov existoval kult matky zeme. Zo zeme vychádza voda. A to sa pre kresťanov stalo symbolom Panny Márie. Panna Mária je akoby zem, z ktorej vychádza voda - Kristus, ktorý uzdravuje celý svet. Takýto bol obraz v Carihrade, kam putovali Slovania.

Veľký kresťanský filozof Solovjov túto myšlienku rozviedol tak, že Kristus sa stáva prvým princípom nielen vývoja sveta, ale i nášho povolania v ňom. Prijal za svoju modernú vývojovú teóriu a rozlíšil štyri základné fázy v dejinách sveta. Prvá bola dlhá. Naša zem bola na počiatku pustá a prázdna, ale v istom okamihu sa na nej objavil život. V druhej fáze sa vyvíjal život tak, že sa nakoniec objavil človek. Do tretej fázy patrí vývoj ľudstva tak, že na zem prišiel Bohočlovek, Kristus. A my teraz žijeme vo fáze štvrtej. Všetci máme úlohu Bohorodičky: každým dobrým dielom a každou našou modlitbou Kristus prichádza do sveta tak, aby nakoniec bol všetko vo všetkom v plnosti vzkriesenia z mŕtvych.

Ako zobrazujeme Bohorodičku? Obrazy a sochy bývajú rozmanité. Ale najstaršie sú dvojakého typu. Prvý je tzv. modliaca sa Mária. Mária má široko rozopäté ruky a na srdci má obraz Krista – Božieho Slova. Myšlienka obrazu je celkom jasná. Keď sa človek modlí, má už Boha v srdci. Zo srdca potom prichádza do života. Druhý starý typ je ten, ktorý vidíme tu. Nazýva sa typom svätého Lukáša, lebo evanjelista sám, ako hovoria, ju takto namaľoval. Mária nesie dieťa na ľavej ruke a pravou rukou na neho ukazuje. On je Pravda, ona ukazuje na neho. Len on, Kristus, je vaša cesta, pravda a život. Tento typ Márie je pekným obrazom Cirkvi: ona ukazuje ľudstvu Krista a život...

Dnešná bohoslužba je podstatnou časťou našej púte do Ríma. Prečo vlastne my a toľko iných národov sveta do Ríma putuje? Čo zvláštne tu hľadajú? Prišli sem i sv. Cyril a Metod. Chodia sa sem navštevovať hroby apoštolov sv. Petra a Pavla, hroby prvých mučeníkov. Ale to nemôže byť hlavný dôvod, prečo sa chodí obzvlášť sem. Všetci vedia, že sem pútnikov láka voľačo živé, nielen staré pamiatky. Tým živým je teda osoba rímskeho pápeža. Keď zomrel Ján Pavol II, prišlo sem také množstvo ľudí, hlavne mladých, ktorí spali pre nedostatok miesta na uliciach, že sa to zdalo psychologicky a sociologicky nevysvetliteľné. Hovorili a právom, že Ján Pavol II. bol sympatickou osobou. Ale len sympatiou sa nevysvetlí fakt, že ľudia prinášali takú námahu, aby prišli k hrobu jedného človeka. Dôvod pútí do Ríma musí byť hlbší. Už sme sa zmienili o tom, že svet hľadá nejaké pevné spojivo, ktoré by nesmierne množstvo ľudí spojilo v jedno. Povedali sme, že ním môže byť len Kristus. Preto sa pýtame, kde sa stretneme s Kristom? Odpovedáme: v modlitbe, v práci, v Písme, vo sviatostiach, v Cirkvi. Ale Cirkev sa skladá z ľudí. Preto sa s Kristom stretávame predovšetkým v človeku. V každom? V každom. Veď tak je to napísané v evanjeliu. Čo ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili. Ale hneď sa objaví ďalšia otázka: Stretávame sa s Kristom v každom človeku rovnako? Odpoveď musí byť záporná. Veď každý človek je Božím obrazom rôznej dokonalosti a rôzneho Božieho povolania.

A my veríme, že sú niektorí, ktorí majú prvé miesto preto, že im bolo dané od samého Krista. Sú to apoštoli a ich nástupcovia. A medzi apoštolmi má prvé miesto Peter. Jeho nástupcami sú rímski pápeži.

Ale aj oni sú len slabí a nedokonalí ľudia, namieta sa. Áno, sú takí, pretože takým bol i sv. Peter. Žartovne sa hovorí, že keby dnes prišiel nejaký rybár z Palestíny, ktorý nevie po taliansky ani po anglicky, Švajčiarska garda by ho do Vatikánu nepustila. Ale sv. Peter bol na tom ešte horšie. Vatikán ešte nebol, musel sa ešte len založiť. Mal k tomu Peter možnosti? Nemal. A ak sa to predsa stalo, znamená to, že tu bola s ľuďmi Božia moc. A to je to, čo hľadáme a nachádzame i dnes. Vidíme v slabých ľuďoch v Cirkvi Božiu moc. Cirkevné hlavy sú preto posilou i pre nás samých v tom, že Božia moc je a bude aj s nami teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

(homília J.E. kardinála Tomáša Špidlíka, SJ, krátene redakciou; Plnú verziu nájdete na stránke www.grkatpo.sk.)

Zdroj: Slovo 2007, č. 10.

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε