Zefiryn Giménez Malla, mučeník - prvý rómsky blahoslavený
V nedeľu 4. mája 1997 na Námestí sv. Petra v Ríme pápež Ján Pavol II. vyhlásil piatich nových blahoslavených, medzi ktorými bol aj prvý Róm – Španiel Zefiryn Giménez Malla. Na jeho blahorečení sa zúčastnilo asi 4000 Rómov z celého sveta, medzi ktorými bola aj skupina zo Slovenska. Túto púť Rómov zorganizovali saleziáni dona Bosca z Bardejova a viedol ju Mons. Bernard Bober, pomocný košický biskup.
Kto bol Zefiryn Giménez Malla a čím sa zaslúžil, že bol Cirkvou povýšený na oltár?
Zefiryn Giménez Malla sa narodil v roku 1861 v Benavent de Segriá v Katalánsku (Španielsko) a bol pokrstený vo Frage. Pochádzal z Kalosov, ktorí kočovali po Katalánsku a Aragónsku. Nikdy nechodil do školy, zostal navždy analfabetom. Hovoril jazykom svojho ľudu.
Niekoľko rokov žil ako kočovník, a preto poznal všetky cesty oblasti. Ako 18-ročný sa oženil s Teréziou Giménezovou Castrovou z rodu Kalosov tradičným rómskym spôsobom a usadil sa v Babastre (Aragónsko). Cirkevne sa zosobášili v roku 1912 v Kostole sv. Vavrinca v Leride. Nemal deti. Osvojil si neter manželky a vychoval ju ako vlastnú dcéru. Stal sa znalcom v obchode koní, mulov a oslov s vlastnou vizitkou. Spoluobčania ho nazývali „starostom Rómov“, „advokátom chudobných“, „uzmierovateľom“.
Po ovdovení v roku 1922 sa celých 14 rokov každý večer modlil posvätný ruženec za manželku, držiac v rukách jej fotografiu a pramienok vlasov. Nikdy nechýbal na procesiách, najmä vo Veľkom týždni.
Bol katechétom malých. Vodil chlapcov Rómov i Nerómov do Kostola sv. Ramona. Tam im hovoril o dobrote Ježiša, rozprával im príbehy a rozprávky, učil ich rešpektovať prírodu i zvieratá.
Bol veľmi štedrý k biednym. Istá matka, ktorá nemohla dojčiť svoje dieťa, dostávala od Zefiryna každodenne peniaze na mlieko. Prijímal vo vlastnom dome žobrákov a dal im jedlo, šatstvo a peniaze. Navštevoval starých v domovoch a modlil sa s nimi ruženec. Bol zapísaný v dobročinnom Spolku sv. Vincenta.
Prejavoval veľkú úctu k Panne Márii. Neustále nosil so sebou ruženec, preň bol väznený a s ním aj zastrelený. Aspoň dvadsať rokov pred smrťou chodil každodenne do kostola a na sv. prijímanie.
V roku 1936 sa začala občianska vojna. Zefiryn mal vtedy 75 rokov. Španielsko bolo rozdelené na dve časti. Nastal boj medzi bratmi. V oblasti pod republikánskou vládou bolo zabitých 6783 kňazov, mníchov a mníšok, 13 biskupov a mnoho jednoduchých kresťanov len preto, že verejne vyznávali svoju vieru.
25. júna 1936 videl Zefiryn na ceste týrať jedného mladého kňaza. Zvolal: „Panna Mária! Toľko chlapov proti jednému, a ešte k tomu nevinnému!“ Postavil sa na jeho obranu. Vojaci sa na neho vrhli, zbili ho a prehľadali . Našli u neho ruženec, a preto ho uväznili.
Vo väzení bol 16 dní. Niektorí väzni vypovedali, že ho videli vždy pokojného a ponoreného do modlitby. V skorých ranných hodinách 9. augusta 1936 bol odvezený na cintorín aj s ostatnými odsúdenými. Medzi nimi bol aj biskup Florentino. Vodič auta vypovedal, že Zefiryn počas jazdy stále kričal: „Nech žije Kristus Kráľ!“ a že ho videl s ružencom v ruke.
Zefiryna zabili, lebo bol presvedčeným katolíkom, a nie preto, že bol Rómom. Jeho žiarivý príklad je povzbudením aj pre náš každodenný život.
V tomto roku uplynie 10 rokov od jeho blahorečenia. Pri sv. liturgii 4. mája 1997 spieval počas blahorečenia na Námestí sv. Petra v Ríme aj rómsky zbor z Bardejova pod vedením p. učiteľky Mgr. Márie Jevčákovej. Spomienky na tieto chvíle sú nezabudnuteľné. Rómska komunita v Bardejove si pripomenula toto výročie púťou do jeho rodiska v Španielsku. Zdroj: Slovo 2007, č. 10.
|