www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=418
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. január 2022     Meniny oslavuje: Dalibor

Zoεpédia - náhodný výber: Pás, Filipovka, Proskomídia – „Na če....     pohľadnice

11.07.2007 | Teológia | Peter Labanič | Čítanosť(5839)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Od nemého výkriku k ohlasovaniu - Gaming - Medzinárodný teologický inštitút pre štúdiá o rodine a manželstve

Od nemého výkriku k ohlasovaniu - Gaming - Medzinárodný teologický inštitút pre štúdiá o rodine a manželstve

Gamingská zima je v mojich spomienkach plná snehu. Všetko nádherne biele. Ako často tam v iných ročných obdobiach prší, tak často tam v zime sneží. Zvykli sme s úškrnom a nadsádzkou hovoriť: „Aby bol zázrak vo Fatime, slnko muselo tancovať. V Gamingu stačí, že zasvieti.“ Spomínam si na tabuľky zapichnuté do závejov pri stenách budov s nápismi: Vorsicht! Dachlawinen! – Pozor! Strešné lavíny! A tiež na výrobu snehuliakov. Váľaním po snehu sa z malej gule stávala veľká, ba obrovská.

Myslím, že tento obraz celkom dobre vystihuje duchovnú atmosféru v ITI - Medzinárodnom teologickom inštitúte pre štúdiá o rodine a manželstve v rakúskom Gamingu. Prichádzali sme tam z rôznych kútov sveta ako „malé snehové gule“. Mladí i starí, muži i ženy, ženatí i slobodní, klerici i laici, rímskokatolíci i gréckokatolíci, chudobní i bohatí, učitelia i študenti z Európy, Ameriky i Ázie. Vskutku pestrá vzorka členov Cirkvi. Postupom času sa na nás toho nabaľovalo čoraz viac: čítanie diel otcov a svätcov Cirkvi, písanie esejí a diplomových prác, prednášky a následné diskusie, ktoré často pokračovali v izbe, spoločenskej miestnosti či na prechádzke, spoločná modlitba, spoločný život, učenie sa jeden od druhého. Keď sme odchádzali, už sme neboli celkom tí istí ľudia. Boli sme „poznačení“ na celý život. Myslím, že to, čo sme tam predovšetkým získali, je nádej. Nádej, že napriek všetkému zlu, ktoré sa vo svete šíri, je ešte dosť ľudí, ktorí milujú dobro, pravdu a krásu a sú ochotní za ne bojovať.

A boli nám dané do rúk aj „zbrane“.

 

V prvej línii

Že to nie sú žiadne drevené pušky a papierové meče, dokazuje aj prípad našej spolužiačky Gudrun Langová. Po ukončení magisterského štúdia v ITI v roku 1999 si urobila aj doktorát z práva a postavila sa do prednej línie v boji za život a dôstojnosť človeka na medzinárodnej úrovni. Ako riaditeľka európskej sekcie WYA – World Youth Alliance (Svetovej aliancie mládeže – www.wya.net) v rokoch 2001 – 2004 Gudrun pomohla mladým ľuďom podobného zmýšľania mať svoj hlas v inštitúciách ako EÚ a OSN. Ako napísali noviny Irish Catholic (27. 11. 2003), „s členstvom presahujúcim milión mladých má WYA hlas, ktorému OSN a európske inštitúcie musia načúvať”.

V súčasnosti sa Gudrun spolu s manželom Dr. Martinom Kuglerom venuje poradenstvu pre neziskové organizácie, prevažne sa venujúce šíreniu „kultúry života”, t.j. ochrane života človeka od počatia až po prirodzenú smrť. Ich spoločnosť Kairos začala celoeurópsku iniciatívu Európa pre Krista (www.europe4christ.net), ktorej cieľom je posilniť identitu európskych kresťanov a postaviť sa proti ich diskriminácii.

Na začiatku Gudruninej práce v prospech rodiny a života bola skupina mladých katolíkov z rakúskeho mesta Linz, ktorí si uvedomili, že nestačí iba nariekať nad tým, že sa deje zlo, ale je nutné proti nemu bojovať konaním konkrétnych skutkov dobra. Preto sa stali členmi mládežníckej organizácie Jugend für das Leben (Mládež pre život), ktorú v roku 1997 založil Roland Biermeier, ďalší zo študentov, ktorých som stretol v ITI. Rozprával mi o tom, ako raz videl film Nemý výkrik, ktorý natočil Bernard Nathanson, kedysi významný člen propotratovej lobby v Severnej Amerike. Dr. Nathanson, sám zodpovedný za 75 000 potratov, po svojom obrátení obrátil kurz o 180 stupňov. Náplňou jeho terajšieho života je snaha zachrániť čím viac nenarodených detí pred smrťou. Spomenutý film najprv opisuje to, čo sa deje pri umelom potrate v teórii. Nasleduje ultrazvukový záznam potratu a záber kamerou samotného úkonu. Na snímke vidno, ako sa dieťa bráni a uhýba pred smrtiacim nástrojom a výraz jeho tváre vyjadruje strach a bolesť. Jeho výkrik však nikto nepočuje.

Film Rolandom otriasol natoľko, že sa rozhodol, že musí niečo urobiť pre záchranu nenarodených detí. Výsledkom je rozsiahla činnosť Jugend für das Leben (www.youthforlife.net) v prospech rodiny a života. Tá zahrňuje akcie vo farnostiach, školách i na ulici, prenikanie do vedomia ľudí skrze médiá, organizovanie modlitieb a pútí mladých. Dnes má táto organizácia pobočky v celom Rakúsku. Okrem toho Roland založil aj katolícky internetový spravodajský portál Kathnet (www.kath.net), ktorý má aj slovenskú verziu. Že sa ich činnosť nemíňa cieľom, dokazujú aj reakcie rôznych propotratových a feministických skupín, ktoré na svojich webových stránkach prezentujú Gudrun, Rolanda a iných aktivistov ako svojich najhorších nepriateľov a snažia sa ich vykresliť ako sprisahancov prepojených na Opus Dei a Vatikán.

 

Z iného uhla pohľadu

Keď som sa rozhodol po skončení štúdia teológie v Prešove pokračovať v štúdiu na ITI, nemal som v úmysle venovať sa problematike rodiny a manželstva. Považoval som túto oblasť za menej dôležitú než napr. dogmatiku a biblistiku, ktoré ma lákali oveľa viac. Vedel som, že ako licenciátny študent si budem môcť sám zvoliť predmety štúdia i tému diplomovej práce. Stretnutia s ľuďmi ako Gudrun a Roland však začali meniť môj pohľad. Prispel k tomu aj Dr. Damian Fedoryka, profesor filozofie a otec desiatich detí.

 

Otec s veľkým srdcom

Dr. Fedoryka sa narodil v roku 1940 v Poľsku ukrajinským rodičom. Ako štvorročný utiekol spolu s rodičmi z Ukrajiny do Nemecka. Po piatich rokoch sa im podarilo vysťahovať do USA. Po skončení štúdia na strednej škole pokračoval v štúdiu na chýrnej univerzite v belgickom Louvain. Pomýšľal na kariéru dôstojníka, ale zmenil plány, keď spoznal svoju budúcu manželku Irenu, Ukrajinku s podobným osudom, ako bol jeho. Oženil sa, vyštudoval filozofiu na Fordhamskej univerzite, urobil si doktorát na univerzite v rakúskom Salzburgu a stal sa profesorom filozofie. Vystriedal viaceré pôsobiská v USA a nakoniec na dlhší čas zakotvil v Gamingu.

V čase, keď som ho v Gamingu spoznal, sa jeho pobyt tam už chýlil ku koncu. Neučil ma žiaden predmet, takže som nemohol zažiť na vlastnej koži jeho povestné vyučovacie metódy, ktoré nenechali ani nitku celú na názoroch študentov, ktoré sa nezhodovali s pravdou, ako ju spoznal on. Ja som ho poznal len ako človeka, ktorý má srdce, do ktorého sa zmestí nielen jeho vlastná veľká rodina, ale mnoho ďalších ľudí. Vrátane miliónov nenarodených detí. Dr. Fedoryka každý semester usporiadal seminár na túto tému pre tých amerických študentov Františkánskej univerzity zo Steubenville, ktorí prichádzali na polročný pobyt do Gamingu. V lete chodil na Ukrajinu, kde zas vyučoval mladých v snahe pomôcť znovuvybudovať tamojšiu Gréckokatolícku cirkev.

 

Bojovníci za život

Môj názor na manželstvo a rodinu ako menej významnú záležitosť získaval ďalšie vážne trhliny s každou návštevou pre mňa dovtedy neznámych bojovníkov za život a ľudskú dôstojnosť. Takým bol napríklad Dr. Brian Clowes z organizácie Human Life International (HLI – www.hli.org), americkej prolife organizácie s celosvetovou pôsobnosťou, ktorý mal v ITI kurz angažovania sa v hnutí pre život. Pamätám si na moje prekvapenie, keď začal kurz vysvetľovaním teórie vedenia vojny a podrobnou analýzou zmýšľania a taktiky propotratových skupín. Dozvedel som sa fakty, o ktorých som dovtedy ani netušil. Podobne to bolo aj v prípade Dr. Janet Smithovej, známej americkej profesorky a autorky, ktorá sa zamerala hlavne na pápežskú encykliku Humanae Vitae a boj proti používaniu antikoncepcie, rakúskeho lekára MUDr. Josefa Rötzera, jedného z objaviteľov modernej symptotermálnej metódy prirodzeného plánovania rodičovstva, Mária Živkoviča, riaditeľa Centra pre rodinu v chorvátskom Záhrebe, člena Pápežskej rady pre rodinu a otca šiestich detí, a takto by som mohol pokračovať ešte dlho. Niekedy sa mi to zdalo až „mrhaním“, keď som si uvedomil, že všetci títo ľudia prichádzajú do Gamingu kvôli nám, niekoľkým študentom, z takých diaľok.

 

Keď som sa vrátil domov a začal som svoje kňazské pôsobenie na Slovensku, cítil som, že Boh aj mňa volá k tomu, aby som niečo urobil pre záchranu životov nenarodených detí, ktorých bolo doteraz na Slovensku v rokoch 1958 – 2000 zabitých viac než 1,3 milióna. Začal som so získavaním informácií a materiálov. Zohnal som si knihy, letáky, videokazety a hľadal som spôsob, ako odovzdať ďalej to, čo som načerpal. Boh mi za týchto niekoľko rokov otvoril mnoho dverí. Mal som možnosť hovoriť na stredných i vysokých školách, v seminári, vo farnostiach, na konferenciách, kňazských poradách, stretnutiach mládeže, kurzoch pre snúbencov, školách pre animátorov, internetových diskusiách. Aj individuálne pri spovediach. Písal som články do časopisov. Aký výsledok malo všetko toto úsilie? Podarilo sa mi zachrániť život aspoň jedného dieťaťa? Neviem. Viem len to, že má zmysel bojovať. Toto som sa v Gamingu naučil. Vďačím za to všetkým tým, ktorých mi tam Boh poslal do cesty.

Zdroj: Slovo 2007, č. 12.
Autor: Peter Labanič - všetky články od tohto autora (1)
Na západe s východným duchom - Nielen o posviacke byzantskej kaplnky v Gamingu
11.07.2007 | Publicistika | Slovo 2007, č. 12. | Čítanosť(9631)
Na západe s východným duchom - Nielen o posviacke byzantskej kaplnky v Gamingu

všetky súvisiace články (2) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε