www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=422
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. máj 2022     Meniny oslavuje: Bernard

Zoεpédia - náhodný výber: Dvernik, Mariánska úcta pod o..., Ripida.     pohľadnice

11.07.2007 | Osobnosti | ThLic. Peter Borza | Čítanosť(8645)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Väzeň pre Krista - Blahoslavený biskup Vasiľ Hopko

Väzeň pre Krista - Blahoslavený biskup Vasiľ Hopko

Šesťdesiate výročie biskupskej vysviacky blahoslaveného biskupa-mučeníka Vasiľa Hopka nás pozýva nahliadnuť do dejinného príbehu jeho biskupskej služby. Tá sa začala slávnostnou chirotóniou v prešovskej katedrále 11. mája 1947. Pokračovala obetavou službou v prospech veriacich na celom území Československa. Pevne stál po boku blahoslaveného biskupa-mučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM, až do konania tzv. Prešovského soboru, ktorý sa uskutočnil v apríli 1950 a znamenal začiatok cesty utrpenia našich biskupov, kňazov a veriacich.

 

Po skončení tzv. Prešovského soboru držali bezpečnostné zložky štátu pomocného biskupa Vasiľa Hopka v domácom väzení. V noci 17. mája 1950 ho spolu s ďalšími významnejšími cirkevnými predstaviteľmi previezli do internačného kláštora v Báči pri Šamoríne, kam osobitne dopravili aj prešovského biskupa P. P. Gojdiča, OSBM.

Pobyt v Báči netrval dlho. Vystriedala ho internácia vo františkánskom kláštore v Hlohovci. Spod policajného dozoru v internačnom tábore bol vzatý 18. októbra 1950 do pražského väzenia v Ruzyni. Počas vypočúvania robili naňho príslušníci ŠtB nátlak neprimeranými vyšetrovacími postupmi. Tie smerovali k oslabeniu jeho vôle, súdnosti a schopnosti brániť sa nepravdivým obvineniam. Vo svojom prvom návrhu na obnovu trestného stíhania z 1. júla 1957 opísal priebeh týchto výsluchov:

Po svojom zatknutí dňa 18. októbra 1950 som bol asi pätnásťkrát vypočúvaný. Všeobecne som bol obvinený z velezrady a vyzvedačstva. Keď som takéto obvinenie odmietol ako nepravdivé a neopodstatnené, bol som daný do tmavej cely, kde som bol asi osem dní o chlebe a vode. Počas tej doby som si nesmel sadnúť ani ľahnúť. Zoslabol som, opuchli mi nohy a fyzická bolesť prekonávala možnosť normálneho myslenia.

Pri ďalších výsluchoch sa mi vyhrážali trestom smrti. Sústavne som bol obviňovaný, že som špión a velezradca. Za takýchto podmienok som sa prestal brániť obvineniam, pretože som videl márnosť odporu...

Aj pred hlavným pojednávaním som bol poučovaný a bolo mi nariadené vypovedať tak, ako to bolo uvedené v administratívnych protokoloch. Napriek tomuto nariadeniu som v sebe našiel aspoň toľko sily, že som pravdivosť administratívnych protokolov v celku poprel, a pokiaľ sa jednalo o niektoré konkrétne skutky, vysvetlil som ich pred štátnym súdom podľa pravdy.

 

Proces

Súdny proces sa konal 24. októbra 1951 pred Štátnym súdom v Bratislave. Súd pod predsedníctvom Dominika Turčana ho rozsudkom č. j. 2 Ts III 87/51 uznal za vinného zo zločinov velezrady a vyzvedačstva podľa § 1 odst. 1 lit. c) odst. 2a) § 5 ods. 1 zák. č. 231/48 Zb. k trestu odňatia slobody na 15 rokov a k vedľajším trestom, peňažnej pokute 20 000 Kčs, konfiškácii majetku v prospech štátu a strate čestných občianskych práv na dobu desať rokov.

Odsúdený Mons. Vasiľ Hopko začal svoju strastiplnú púť väznicami vtedajšieho Československa. Dvadsaťjedenkrát ho prevážali; päťkrát bol v Leopoldove, dvakrát v Ilave, štyrikrát vo Valdiciach. Nezaslúžený trest si odpykával aj v Mírove a v Ruzyni.

 

Paradoxy väzenského života

Vo väzení vykonával rozličné zamestnania, vyrábal vrecúška z celofánu, obšíval matrace, plátal vrecia na múku, páral perie a vyrábal motúzy, špendlíky i bižutériu. Táto práca sa zdá na prvý pohľad ľahká, ale vrecia sa plátali v nevetraných miestnostiach a pracovné normy boli privysoké. Za nesplnenie noriem pri páraní peria bol krutý trest. Dozorca bil väzňov po prstoch remeňom s ostrými hrotmi, čím im spôsoboval zranenia na rukách. Na druhý deň však museli aj s poranenými prstami nastúpiť do práce a splniť normu. Paradoxne, väzenský život prinášal popri nesmiernom utrpení aj niektoré výhody. Napríklad sa mohol v pestrej spoločnosti väzňov znova vzdelávať. Bez kníh a písacích potrieb sa učil cudzie jazyky: taliansky od saleziánov, anglický a francúzsky od iných spoluväzňov.

 

Ilava a Leopoldov

Po premiestnení do ilavskej väznice bol o. biskup V. Hopko umiestnený v jednej cele s kriminálnym väzňom – vrahom, od ktorého si mnoho vytrpel. Tu sa jeho zdravotný stav ešte viac zhoršil. V roku 1960 bol premiestnený späť do Leopoldova, kde sa za zvláštnych okolností stretol s o. biskupom P. P. Gojdičom. Týždeň alebo dva pred svojou smrťou o. biskup P. P. Gojdič udelil požehnanie o. biskupovi V. Hopkovi a prostredníctvom neho aj celej Prešovskej eparchii.

O svojom živote vo väzení o. biskup V. Hopko napísal: ... zažil som mnoho ťažkých chvíľ, ktoré by som neprial ani svojim najväčším nepriateľom. A predsa považujem dni prežité vo väzení za školu ľudskosti.

Počas väznenia sa viackrát odvolal proti nespravodlivému verdiktu súdu z 24. októbra 1951. Prostredníctvom advokáta JUDr. Jozefa Hustopeckého podal 1. júla 1957 návrh na obnovu svojho trestného stíhania. Krajský súd v Prešove 6. júna 1958 daný návrh zamietol ako neodôvodnený a ponechal v platnosti pôvodný rozsudok. Podobne dopadla aj sťažnosť z 10. júla 1962. 2. októbra 1963 prezident republiky Antonín Novotný udelil amnestiu trom zo štyroch biskupov, ktorí sa ešte nachádzali vo väzení: Vojtaššákovi, Zelovi a Hladovi. Agostino Casaroli, skúsený diplomat Svätej stolice, túto udalosť vo svojich pamätiach opísal takto:

Z tejto amnestie bol vylúčený Mons. V. Hopko, gréckokatolícky pomocný biskup biskupa Gojdiča, ktorý vo väzení zomrel s povesťou mučeníka pre vieru. Mons. Hopko mal svoj trest ukončiť v roku 1965. Podľa vládnych predstaviteľov bol z tejto amnestie vylúčený kvôli vážnym dôvodom jeho odsúdenia (spojenie s vojenskými skupinami, ktoré tiež bojovali proti „spriateleným národom“).

 

Osamotený biskup

Ako jediný z katolíckych biskupov bol vo väzení ponechaný aj naďalej. To ho veľmi zarmútilo a vnútorne ním otriaslo. Zdalo sa, že Svätá stolica naňho zabudla.

Svätá stolica opakovane intervenovala v prospech jeho prepustenia z väzenia a na jej nátlak bol 12. mája 1964 podmienečne prepustený. Dlhé roky väzenia a spôsob, ako s ním zaobchádzali, zanechali stopy na jeho zdraví. Ochorel na astmu a cukrovku, trpel aj nervovými depresiami. Po prepustení krátky čas býval v Košiciach. Štátne orgány sa báli jeho vplyvu, a preto mu určili za miesto pobytu kláštor v českom Oseku. Odtiaľ sa po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 vrátil do Prešova.

 

Blahoslavený biskup-mučeník Vasiľ Hopko strávil vo väzení a potom v Oseku viac ako polovicu svojej 29-ročnej biskupskej služby. Bola to služba biskupa pokorného srdca, ktorý sa celkom daroval svojej milovanej cirkvi. Kríž utrpenia niesol pokorne za Kristom až do konca svojho života a svojou hrdinskou vernosťou Bohu získal víťazný veniec slávy.

Zdroj: Slovo 2007, č. 11.
Autor: ThLic. Peter Borza - všetky články od tohto autora (2)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε