www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=430
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 18. január 2022     Meniny oslavuje: Bohdana

Zoεpédia - náhodný výber: Hramota, Essentia, Svätyňa.     pohľadnice

11.07.2007 | Rozhovory | Mgr. Drahomíra Kolesárová | Čítanosť(6813)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Viera postavená na pevných základoch - rozhovor s pani Helenou Radačovskou, rod. Petrenkovou

Viera postavená na pevných základoch - rozhovor s pani Helenou Radačovskou, rod. Petrenkovou

Aj keď je tento kraj jedným z tých chudobnejších, predsa v sebe ukrýva bohatstvo, ktoré niekedy nie je na prvý pohľad vidno. Je to nezmerateľná hodnota ľudských sŕdc. Jedno srdce, ktoré bilo pre Božie kráľovstvo a Cirkev, sa narodilo v rodine Hopkovcov. O srdci, živote aj utrpení bl. biskupa-mučeníka Vasiľa Hopka sme sa porozprávali s pani Helenou Radačovskou, rod. Petrenkovou.

 

V akom príbuzenskom vzťahu ste s o biskupom Vasiľom Hopkom?

Môj starý otec a biskupova matka boli brat so sestrou. Mama otca biskupa je rodená Petrenková. Keď otcovi biskupovi zomrel otec, biskupova mamka sa vrátila do nášho domu, k môjmu dedovi Petrenkovi. Otec biskup vlastne vyrastali v našom dome. Môj dedo mal brata kňaza Demetra Petrenka. Nemal svoje deti, preto si ich zobral k sebe. Vyrastať v rodine kňaza bolo predsa len lepšie ako na gazdovstve.

 

Aký vplyv mali na vašu rodinu udalosti spojené s prenasledovaním Gréckokatolíckej cirkvi?

My deti sme nerozumeli tomu, čo bola pravoslavizácia a totalita. Až po čase, keď človek vyrástol, vedel to rozoznať. Našu rodinu nazývali uniati, pravoslávni nám vybíjali okná a robili nám všelijaké prieky, lebo vedeli, že z nášho domu pochádza biskup.

Dnes sa človek na všetko pozerá ináč. S rokmi prichádza pokora aj odpúšťanie. Naozaj, dnes si mnohých pravoslávnych vysoko vážim.

 

Koľko rokov ste mali, keď otca biskupa zatkli?

Dva-tri roky. Aj keď sa na to nepamätám, v našom dome bola taká atmosféra, že všetci prežívali to, že boli vo väzení. Nikto si ani vo sne nepomyslel, že sa nevrátia. Všetci počítali s tým, že to raz musí prísť. Dôkazom boli aj veci, čo sme im odkladali.

 

Ako sa vám ich podarilo ukryť a zachovať?

Ešte keď žila moja babka, mali sme stodoly, v ktorých sme veci otca biskupa ukrývali. Jedna z nás dievčat musela stáť na ceste, dávať pozor, aby nikto nevedel, čo tam robíme, lebo za tie roky sa to muselo vyvetrať. Veci sa z opatrnosti ukladali na viaceré miesta. Niektoré z týchto vecí sú aj v chráme v Hrabskom.

 

Mali ste s o. biskupom počas jeho väzenia nejaký kontakt?

Pamätám si časy, keď mal môj dedko povolenie navštevovať nášho biskupa vo väznici aj s o. Bujňákom. O. Bujňák prichádzal, mama mu nabalila (ako na dedine) slaninu, klobásu, jednoducho, čo sa dalo. Keď dedko zomrel, chodil tam otec Bujňák sám, lebo právo navštevovať o. biskupa neprešlo na môjho otca.

 

Určite medzi najmocnejšie spomienky patria tie, keď sa o. biskup vrátil a prvýkrát vás navštívil.

Keď prvýkrát prišli do Hrabského, do nášho domu, neboli sme doma. Doma zostal len mladší brat. On ani nevedel, kto prišiel, lebo ho nepoznal. O. Bačinský sa ho opýtal: „Kde ňaňo?“ Brat mu povedal, že sú na poli, a hneď pre nich utekal. Potom sme sa zvítali.

Mama nemala nič prichystané, lebo prišla priamo z role. No čo bolo, to jedol. Keď prišiel druhýkrát (neviem, ako sme sa to dozvedeli), mamka navarili kuraciu polievku a bol napečený domáci chlieb – mäkučký. A otec biskup nevedeli, či jesť skôr polievku, alebo ten chlieb. A my sme pri stole plakali od radosti, lebo počas toľkých rokov nejedli domáci chlieb ani polievky.

Keď v čase pobytu v Oseku prišli do Hrabského, mohlo to byť iba tajne. Nikdy nám vopred nedali vedieť, že prídu. Keď s o. Bačinským chceli slúžiť sv. liturgiu, pozaťahovali závesy, aby ich nikto nevidel a nepočul.

Navštevovali aj rodinu Hopkovcov, aj otca Dancáka. Otec Dancák urobil veľa práce, lebo pozbieral množstvo materiálu o otcovi biskupovi. U Boha nič nie je náhoda, ani to, keď si vtedy vyberal kňaza do Hrabského.

Oficiálne, keď už prišli prvýkrát do Hrabského (aj o. Dancák o tom píše vo svojej knižke Aby všetci jedno boli), vošli do chrámu a chceli pobozkať zem v chráme. Ľahli si, zem zaliali slzami a vstať už nemohli. Boli sme pri tom. Bol to zážitok, ktorý sa nedá opísať.

 

Čo ste prežívali, keď vás chodil navštevovať?

Aj keď boli osobnosťou, my sme sa ich nebáli, brali sme ich ako jedného z nás. Ale môj otec ich nevolal biskup, ale vždy preosvjaščený. Môj otec určite vnímal veľkosť ich osoby.

 

Navštívili ste o. biskupa aj Oseku v Čechách. Ako si spomínate na túto cestu?

Vtedy tam bola moja mama, nebohý otec aj ja so sestrou. V Oseku žili sestričky, ktoré tam pracovali. A jedna zo sestričiek robila otcovi biskupovi kantorku. Hoci bola rímskokatolíčka, naučila sa náš východný obrad.

Keď sme tam prišli, chceli nás všetkým popredstavovať. Veľmi sa tešili. Mala som vtedy 17, možno 18 rokov. Potom nás otec biskup zobrali do Prahy, lebo niekedy pôsobili v Chráme sv. Klementa. Sprevádzali nás po Prahe: „Vidíš, tadiaľ som chodil.“ Boli taký hrdý, šťastný, že nás mohli sprevádzať. A toto šťastie si zaslúžili, lebo veľa vytrpeli. Takú osobnosť, ako boli on, dnes budete ťažko hľadať.

 

Rozprával vám aj o útrapách, ktoré prežil?

Keď nám niečo rozprávali, všetci sme plakali. Predstavte si, že museli párať perie. Dozorca ich chodil kontrolovať. Keď nebolo dobre popárané, mal remienok, na ktorom boli ponabíjané klince a tými ich bil po prstoch. Prsty zaliala krv a na druhý deň ráno bolo znova treba párať perie. Rozprávali aj o tom, ako na káru naložili maštaľný hnoj a ich zapriahli do tej káry. O tom sa ani nedá rozprávať. Bolo to pod ľudskú dôstojnosť.

 

Čo vo vás zanechalo z jeho osobnosti najhlbší dojem? Čo ste na ňom obdivovali?

Ich hlbokú vieru.

Vieru v Boha a vernosť Svätému Otcovi. Toto stále obdivujem. A veľa sa modlili.

Napriek tomu všetkému, čo vo väznici poprežívali, nenadávali, ale boli pokojný, trpezlivý, oni, jednoducho, iba o tom rozprávali. Nezvyšovali hlas, iba rozprávali, aké to tam bolo.

Dnes mnohí, keď prídu do chrámu, pozerajú na hodinky, a keď sa niečo trocha pretiahne, už je dlho. A oni prežili vo väzení toľko rokov – 13 a pol! Je to veľmi dlhý čas.

Keď chodím na večiereň, v 103. žalme spievame: Zem si postavil na pevných základoch, nevychýli sa nikdy, nikdy. Aj ich viera bola postavená na takých pevných základoch.

Verím, že táto hlboká viera bola pre nich cestou do večnej blaženosti.

 

Ako ste prijali prvé informácie o tom, že sa začal proces zhromažďovania materiálov zo života o. biskupa a že sú podniknuté prvé kroky k tomu, aby bol blahorečený?

My sme ani neboli veľmi prekvapení, lebo sme ich poznali. Boli sme veľmi šťastní, plakali sme od radosti a neprestávali sme sa modliť na tento úmysel.

 

To, že ste mohli ísť do Bratislavy na blahorečenie, bolo pre vás iste odmenou.

Áno. Dokonca v piatok zomrela moja mama, v sobotu doobeda sme ju pochovali, poobede sadli do autobusu a všetko sme stihli.

 

Spolupracovali ste nejakým spôsobom aj pri zbieraní materiálov o otcovi Hopkovi?

Ja priamo nie, ale kňazi, ktorí sa tým zaoberali, boli v Hrabskom za mojím nebohým ockom, vtedy ešte žil. Vtedy som ľutovala, žeboli určité veci, čo ostali nedopovedané, lebo otec povedal, že o niektorých zverstvách nikomu nepovie. Nedá sa vypovedať, čo všetko dokážu ľudia urobiť.

 

Po návrate z Čiech pôsobil 8 rokov ako svätiaci biskup. Mali ste možnosť byť s ním v tom čase? Ako ste ho vnímali?

Keď bývali v Prešove u rehoľných sestričiek a  mala som tam cestu, zašla som k nim na návštevu a oni hneď: „Sestričky, to je moja vnučka. Rýchlo ju treba pohostiť, lebo keď ja chodím k nim do Hrabského, večne ma hostia .“ Bral ma ako vnučku.

Teraz, keď sú vo večnosti, musia našim laikom aj kňazom svietiť ako hviezda z neba. Boli to úžasný človek.

Zdroj: Slovo 2007, č. 11.
Autor: Mgr. Drahomíra Kolesárová - všetky články od tohto autora (18)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε