www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=431
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. január 2022     Meniny oslavuje: Dalibor

Zoεpédia - náhodný výber: Diskos, Deuterokánonické spi..., Epikléza.     pohľadnice

11.07.2007 | Publicistika | Čítanosť(5698)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Žiadia a cisár

Žiadia a cisár

Po krátkej pauze prednášajúceho sa dáma netrpezlivo opýtala:

„Prečo nepokračujete?“

Pán odpovedal:

„Rukopis  nepokračuje. Otec Pansofij už svoj príbeh nestačil dokončiť. Už nemocný mi hovoril, že chce v písaní pokračovať, len čo sa uzdraví. Ale neuzdravil sa a koniec jeho legendy je pochovaný s ním v Danielovom kláštore.“

Dáma:

„Ale predsa si pamätáte, o čom sa s vami rozprával. Hovorte ďalej!“

Pán:

„Pamätám si to iba v hlavných rysoch. Potom, keď sa duchovní vodcovia a predstavitelia kresťanstva uchýlili do Arabskej púšte, kam sa k nim zo všetkých strán zbiehali davy verných hľadačov pravdy, nový pápež mohol bez prekážok kaziť svojimi čarodejníckymi čarami všetkých ostatných povrchných kresťanov, doteraz očarených Antikristom.

Vyhlásil, že mocou svojich kľúčov otvoril dvere medzi životom a záhrobím a skutočne: spolužitie živých a mŕtvych, rovnako ako ľudí a démonov, sa stalo bežným javom. Rozvíjali sa nové a neslýchané podoby mystických bludov a démonstva. Ale sotva sa vládca cítil stáť pevne a bezpečne na pôde náboženstva, na základe naliehavého vnuknutia tajného hlasu vyhlásil sám seba za jediné pravé stelesnenie kozmického božstva. Ale prišla na neho nová pohroma, odkiaľ ju nikto nečakal: vzbúrili sa židia.

Tento národ, ktorý sa v tej dobe rozrástol až k tridsiatim miliónom, nebol tak celkom proti príprave a upevňovaniu celosvetových úspechov nadčloveka. Keď sa vladár presídlil do Jeruzalema, tajne podporoval v židovskom prostredí správy o tom, že jeho hlavnou úlohou je ustanoviť celosvetovú vládu Izraela. Židia ho uznali za svojho mesiáša a ich nadšená oddanosť nepoznala medzí. A naraz povstali plní hnevu a pomsty.

Problém nastal v tom, že židia považovali imperátora za pokrvného, dokonalého a úplného Izraelitu. Náhodou však zistili, že nie je obrezaný. V ten deň celý Jeruzalem a na druhý aj Izrael zachvátil oheň povstania. Bezvýhradná oddanosť sa premenila na bezvýhradnú a planúcu nenávisť k vypočítavému klamárovi. Všetci židia povstali ako jeden človek. Naraz bolo všetkým zrejmé, že duša židov žije v svojej hĺbke odvekou mesiášskou vierou.

Vladár, nepredvídajúc takéto správanie, stratil sebakontrolu a odsúdil na smrť všetkých neposlušných židov i kresťanov. Desaťtisíce tých, ktorí sa nestihli brániť, boli bez milosti zavraždení. Ale čoskoro miliónová armáda židov obkľúčila Antikrista v Jeruzaleme. Ten však pomocou čarov pápeža Apollóna prenikol armádou a v Sýrii sa postavil na čelo obrovskej armády pohanov. Židia sa im postavili nehľadiac na malú nádej na úspech.

Ale len čo sa pohli obe armády, pri Mŕtvom mori, kde bol tábor cisára a jeho armády, nastalo obrovské zemetrasenie. Obrovská sopka, ktorá tam vyrástla, zahubila cisára, jeho vojsko i Apollóna, ktorému nepomohla ani jeho mágia. Židia však utekali do Jeruzalema, aby poprosili Boha Izraela o pomoc.

Keď už mali Sväté mesto na dohľad, od východu na západ ožiaril nebo ohromný blesk a oni videli zostupovať Krista oblečeného do kráľovského rúcha. Na rukách mal ešte jazvy po klincoch. V tom čase sa od Sinaja k Sionu pohyboval dav kresťanov, ktorých viedli Peter, Ján a Pavol. Z rôznych strán sa k nemu pripájali iné nadšené davy – židia i kresťania umučení Antikristom. Ožili a vyzdvihnutí Kristom na trón nastúpili s ním tisícročnú vládu.

Týmto obrazom chcel otec Pansofij ukončiť svoju legendu. V jej strede nebola všeobecná katastrofa sveta, ale iba záver rozuzlenia nášho historického procesu, ktorý spočíva v zjavení, oslavovaní a porazení Antikrista.“

Politik:

„A vy si myslíte, že toto rozuzlenie je tak blízko?“

Pán:

„No, bude ešte veľa rečí a márností, ale táto dráma je už dávno napísaná až do konca, a nikomu nie je dovolené nič v nej meniť.“

Dáma:

„Ale v čom je konečný zmysel tejto drámy? Ja nechápem, prečo váš Antikristus tak nenávidí Boha, ale sám je v svojej podstate dobrý.“

Pán:

„V tom to je, že nie v svojej podstate. V tom je celý zmysel. Dá sa to vysvetliť príslovím: Nie je zlato všetko, čo sa blyští. Lesku je v tom falošnom dobre dosť – uberaj, koľko chceš – ale sila žiadna.“

Generál:

„Ale všimnite si tiež, že opona sa tu spúšťa vo vojne, pri boji dvoch vojsk! Tak sa i koniec vrátil k samotnému začiatku. Ako sa vám to páči, knieža? ... Kde je vôbec knieža?“

Politik:

„Čo ste nevideli? Vyšiel potichu, keď starec pritlačil Antikrista k múru. Nechcel som vtedy rušiť.“

Generál:

„Utiekol. Ach, Bože, druhýkrát utiekol! A ako sa premáhal. No také správne ohodnotenie predsa len nevydržal. Ach, môj Bože!“

Podľa diela V. Solovjova spracoval Juraj Gradoš

Zdroj: Slovo 2007, č. 11.
Holokaust
15.02.2006 | Publicistika | Slovo 04/2006 | Čítanosť(5534)
Holokaust
Kde bol Boh?
15.02.2006 | Duchovné články | Slovo 04/2006 | Čítanosť(5784)
Kde bol Boh?

všetky súvisiace články (3) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε