www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=454
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 22. január 2022     Meniny oslavuje: Zora

Zoεpédia - náhodný výber: Ikonostas, Ante Christum natum, Hermeneutika.     pohľadnice

02.10.2007 | Teológia | PhDr. Valéria Juríčková | Čítanosť(6379)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Živé vody z Jeruzalema (2. časť)

Živé vody z Jeruzalema (2. časť)

Keď začnem rozprávať o posledných časoch, čudujú sa mi mnohí. Zdá sa im to „morbídne“ alebo jednoducho ako niečo, čo „nestojí za reč“. A predsa sa v prvotnej Cirkvi mnohí povzbudzovali práve slovami „Pán príde skoro – maranatha!“ Napriek rôznym názorom ostáva pravdou, že Písmo sa posledným časom venuje minimálne toľko ako prvému príchodu Ježiša a ak chce kresťan rozumieť Božiemu slovu, nevyhne sa ani tejto otázke. Ba práve z poznania toho, čo Božie slovo o posledných časoch hovorí, vyplynie pre kresťana obrovská zodpovednosť a každá ľahostajnosť sa v tomto prípade môže stať osudnou. 

Už sme si povedali, že voda v Písme predstavuje samotné Božie slovo. Ba živá voda, o ktorej hovorí Pán Ježiš, je slovom Spásy, evanjeliom či radostnou zvesťou o vykúpení. V tomto svetle sa pozrime na slová proroka Izaiáša: „... vyvierať budú na púšti vody a potoky na pustatine. Vyschnutá zem bude jazerom a suchá pôda prameňom vôd; na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly, je zeleň trsti a šašiny. I bude tam chodník, cesta: cestou svätou sa bude volať, nečistý po nej neprejde, len môj ľud pôjde po nej .... A Pánovi vyslobodení sa vrátia, s jasotom prídu na Sion. Ustavičná radosť bude na ich hlavách, ...“ (Iz 35, 6 – 10). Podobné slová nájdeme aj Iz 41, 17 – 20; Iz 43, 18 – 21; Iz 44, 2 – 5; Iz 45, 8; Iz 51, 3; Joel 4, 16 – 20; Ezch 34, 26n a pod. 

Púšť je tam, kde niet života. A my vieme, že ten, kto je skutočným životom, je Ježiš Kristus. Z dnešného Izraela (či už v krajine Izrael alebo v diaspóre) svojho Mesiáša pozná len malé percento. Dnešný Izrael skutočne pripomína púšť, na ktorej v posledných desaťročiach začali vznikať zelené oázy v podobe mesiánskeho hnutia. Ak proroci jednotne tvrdia, že v posledných časoch táto púšť zakvitne v dôsledku toho, že bude zavlažovaná „živou vodou“, je tu veľká nádej, že Izrael spozná svojho Mesiáša a že vyvolenému národu bude ohlasované Slovo o spáse v Ježišovi Kristovi. Dosvedčujú to aj slová proroka Ámosa: „Hľa, prídu dni - hovorí Pán, Jahve - i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova!“ (Amos 8, 11).

Ezechiel rozvíja uvedenú myšlienku slovom o tom, že čistá voda, ktorú Pán zošle na svoj ľud, spôsobí jeho očistenie od hriechu, od modiel a následne dá Pán ľudu „nové srdce“: „... vezmem vás z národov a pozbieram vás zo všetkých krajín a zavediem vás na vlastnú pôdu. Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich. Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom“ (Ezch 36, 24 – 28). Na to, aby niekto mohol prijať Ježiša ako svojho Mesiáša, musí najprv spoznať svoj hriech, robiť pokánie, rozhodnúť sa vydať svoj život jemu a žiť podľa jeho slova a len takto môže vojsť do zasľúbenej krajiny – Božieho kráľovstva. Tento princíp židovskému národu nie je vlastný, keďže oni si nárokujú na ospravedlnenie skrze príslušnosť k vyvolenému národu.

V Biblii vidíme dva druhy proroctiev: jeden vyjadruje Božiu výzvu k ľudu a dá sa vyjadriť slovami: „Rob pokánie, hľadaj ma celým srdcom a ja sa ti dám nájsť“. Druhá skupina proroctiev sa týka povinnosti zo strany Boha, keď sa Pán zaväzuje: „Ja ťa zhromaždím, ustanovím ťa a dám ti všetko“. Človek má teda robiť pokánie a hľadať Boha celým srdcom. Toto je jeho povinnosť. Pán sa zaväzuje splniť svoju časť. Človeku neprislúcha riadiť čas a spôsob naplnenia týchto slov. Dnešný Izrael zabúda na svoju časť zodpovednosti a „mieša sa“ do tej časti, za ktorú zodpovedá Boh. Človek (a Židia vrátane) má v prvom rade hľadať Pána a žiť život vydaný jemu. Nič viac a nič menej. Je na Pánovi, aby on rozhodol, v akom čase a akým spôsobom naplní zbytok zasľúbení. Naša povinnosť voči židovským bratom je v prvom rade v tom, aby sme sa modlili (a ak je možné aj svedčili), aby rástli vo svojom osobnom vzťahu s Pánom, a aby uverili v Ježiša ako Mesiáša (ohlasovanie má byť motivované postojom lásky, nesmie byť násilné a ponižujúce). Podporovanie sťahovania Židov do Izraela a podporovanie ich politických snažení nie je v súlade s Písmom a je ľudskou snahou robiť to, čo prislúcha naplniť Pánovi. To isté platí o osobnom vzťahu každého z nás s Pánom. Ja mám robiť to, čo je mojou povinnosťou, teda hľadať Pána celým srdcom a on bude robiť to, čo sľúbil, teda starať sa o mňa, aby som mala v ňom dostatok vo všetkom potrebnom. Nárokovanie si na naplnenie Božích prísľubov v čase a spôsobom podľa vlastnej vôle (bez mojej snahy hľadať jeho, nie seba) a následné „sklamanie z Boha“ nie je biblickým princípom.

Vráťme sa však k textom proroka Izaiáša, ktorý okrem toho, že hovorí, ako na púšti vytryskne prameň vôd, upriamuje našu pozornosť aj na „chodník“ či „cestu“ (Iz 43, 19). V hebrejčine má slovo cesta dva významy. Prvý je vyjadrený slovom „mesila“ a nachádzame ho v Num 20, 14 – 19 v opise udalosti, kedy mal Izrael prejsť krajinou Edom po kráľovskej ceste, ničoho sa nedotýkať a nevšímať si nič v tej krajine, len jednoducho prejsť. Druhý význam predstavuje slovo „derech“, ktoré nachádzame v Gn 3, 24, keď Boh vyhnal Adama a Evu z raja a k bráne postavil anjela, aby strážil cestu k stromu života. Aj my sa nachádzame na ceste cez Edom tohto sveta, ktorý je v moci zlého a ktorým potrebujeme prejsť, aby sme sa dostali k stromu života. A my vieme, že ten, kto o sebe povedal, že je „cesta, pravda, život“ je Ježiš Kristus (v hebrejskom preklade je použitý výraz derech)

Prorok Jeremiáš v 31. kapitole (ktorá je považovaná za srdce Starej zmluvy) hovorí: „Lebo príde deň, keď budú kričať strážnici na vrchoch Efraima: "Hor' sa, poďme na Sion k Pánovi, svojmu Bohu!" Návrat zo zajatia Lebo toto hovorí Pán: Jasajte pre Jakuba v radosti a plesajte nad hlavou národov! Rozhlasujte, oslavujte a hovorte: "Pán vyslobodil svoj ľud, zvyšky Izraela." Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a z končín zeme ich zhromaždím; medzi nimi i slepých a chromých, samodruhé i šestonedieľky: veľký zástup sa vráti sem. Prichádzajú s plačom, no vediem ich s potechou, zavediem ich k potokom vôd po rovnej ceste (derech),kde sa nepotknú, lebo som Izraelov otec a Efraim je môj prvorodený." (Jer 31, 6 – 9).

Sion je miestom, kde prebýva Boh. A tí, ktorí budú pozývať Izraelský ľud, aby vystúpil k Pánovi, budú „strážnici“. V hebrejskom origináli nájdeme pre výraz strážnici ekvivalent „nocraim“. Koreň tohto slova nájdeme v názve mestečka, v ktorom žil Ježiš – Nazaret – a práve takto v prvých desaťročiach nazývali aj Ježišových učeníkov. HaNocrim sú teda tí, ktorí veria v Ježiša Krista (a dnes sa takto v Izraeli aj nazývajú). Vo vzťahu k Izraelu Jeremiáš na inom mieste konštatuje: „Postavil som nad vás strážcov: Pozorujte na hlas trúby!“ (Jer 6, 17). Najprv musíme pochopiť, že zvuk trúby je Božím hlasom (porov. Ex 19, 16; zach 9, 14; Zjav 1, 10 a pod.). Zároveň v Biblii nachádzame mnoho miest, kedy sa zvuk trúby používal na varovanie ľudu pred nebezpečenstvom. „Keď na krajinu privediem meč, vtedy si ľud krajiny vyberie zo svojho lona nejakého muža a ustanoví ho za strážcu. Keď uzrie prichádzať meč proti krajine, zatrúbi na trúbu a bude varovať ľud“ (Ezch 33, 2 – 3). Máme len jediného nepriateľa – diabla, a hrozí nám len jediné nebezpečenstvo – strata večného života s Pánom. A niet inej cesty k Pánovi, len Ježiš Kristus. „Nuž, syn človeka, teba som dal za strážcu Izraelovho domu. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ich z mojej strany! Ak ... nebudeš hovoriť, aby si bezbožníka vystríhal pred jeho cestou, ten bezbožník zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať z tvojej ruky“ (Ezch 33, 7n).

Je tu teda zodpovednosť každého človeka, ktorý už počul zvesť o Ježišovi, aby o nej rozprával ďalej. Ak sme prijali od Ježiša živú vodu slova o spáse, musí sa v nás stať prameňom vody prúdiacej do večného života; prameňom, z ktorého budú piť všetci smädní. Ak sa má v posledných časoch púšť premeniť na zavlažovanú záhradu, je to veľká výzva pre každého, kto sa „z prameňa spásy už napil“. Je tu však aj zodpovednosť ponúkať ďalej „vodu živú“, vodu čistého evanjelia, nie ľudského učenia. Lebo meno, ktoré má byť naším ohlasovaním vyvýšené, nie je naše, ale meno Ježiša Krista.

Autor: PhDr. Valéria Juríčková - všetky články od tohto autora (28)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε