www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=455
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 22. január 2022     Meniny oslavuje: Zora

Zoεpédia - náhodný výber: Turistika, Chrám, Veľký utorok.     pohľadnice

02.10.2007 | Teológia | Čítanosť(5568)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Všetko si múdro urobil

Všetko si múdro urobil

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! (Ž 104, 24)


Biblický opis stvorenia sveta je jedna z najdiskutovanejšíc h písomností ľudstva. Nielen preto, že sa takto začína základná kniha kresťanstva, ale aj preto, že v krátkosti a prístupným spôsobom (aj keď z pohľadu súčasnej fyziky iným jazykom) odpovedá na základné filozofické otázky. Takto pomáha chápať prírodu ako jedinečné Božie dielo a v tomto duchu sa k nej aj správať.

 

Mnohým odporcom kresťanstva ako dôkaz o nepravdivosti právd kresťanstva stačí to, že neexistuje žiaden model, podľa ktorého by sa stvorenie sveta mohlo udiať počas šiestich dní. Na druhej strane však vedome aj podvedome používajú symboliku, ktorá čerpá o. i. práve z Knihy Genezis, ako aj z ďalších kníh Svätého písma.

V dnešnom svete plnom moderných vymožeností nás okolie často ohuruje svojou nápaditosťou, ale to najpozoruhodnejšie a najúžasnejšie je často nenápadné, zahalené rúškom tajomstva, často nepovšimnuté, a pritom neuveriteľne jednoduché a vo svojej čarovnej jednoduchosti krásne.

Pri bilancovaní toho, čo rátam medzi divy, som s prekvapením zistil, že sa v podstate zhodujú s dielami, ktoré Boh stvoril počas prvých siedmich dní opisovaných v Gn 1, 1 – 2, 4. Napriek tomu, že opis stvorenia sveta je pre toho, kto nečíta medzi riadkami, veľmi stručný, vždy ma v tomto krátkom texte upúta a osloví niečo nové.

 

Deň prvý

Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ A bolo svetlo. (Gn 1, 3)

Aj takto jednoducho možno priblížiť teóriu elektromagnetického poľa. Pre človeka biblických čias bolo svetlo jedinou formou prejavu elektromagnetickej vlny. Ale s rozvojom vedy (19. stor.) bolo objavené elektrické a magnetické pole (M. Faraday, A. Volta, G. Kirchhoff, G. S. Ohm a iní). Tieto objavy vyústili do vypracovania ucelenej a jednej z najkrajších teórií vo fyzike J. C. Maxwellom v rokoch 1864 až 1873. Otvorili sa netušené možnosti. Ich dôsledkom je 20. storočie, v ktorom je už život bez elektrickej energie nemysliteľný.

 

Deň druhý

I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. (Gn 1, 7)

Od čias sformulovania Newtonovho gravitačného zákona už prešlo niekoľko storočí, no ani dnes nie je dostatočne jasná povaha gravitačného poľa. Vďaka gravitácii vnímame na Zemi rozdiel medzi „hore“ a „dole“. Gravitácia umožnila vznik života na našej Zemi. Preto druhý deň stvorenia sveta by sa mohol zjednodušene interpretovať ako vznik Zeme a gravitácie.

Gravitačné pole je zvláštne aj z ďalšieho dôvodu. V prírode existujú štyri typy polí (vrátane štyroch typov intermediálnych častíc, teda častíc sprostredkujúcich vzájomné pôsobenie), a to: už spomenuté elektromagnetické pole s fotónom, gravitačné pole s gravitónom, silné pole s gluónmi a slabé pole s intermediálnymi bozónmi. Zvláštnosťou gravitačného poľa je to, že spomínaný gravitón ešte nebol objavený. To, či niekedy bude objavený, zatiaľ ostáva nezodpovedanou otázkou. Objav či prípadný dôkaz neexistencie gravitónu by nepochybne výrazne posunul hranice ľudského poznania.

Asi najočakávanejšou teóriou ostatných rokov je teória všetkého (Theory of everything – TOE), ktorá by mala zjednotiť spomenuté polia a na ktorú, ak existuje, si pravdepodobne ešte budeme musieť počkať.

 

Deň tretí

Posledne spomenuté polia (silné a slabé) sa prejavujú v materiálnom svete. Bez ich síl by nemohla vzniknúť hmota v takej forme, ako ju poznáme. Vďaka týmto silám mohli vzniknúť atómové jadrá, z ktorých pozostávajú atómy, ktoré vytvárajú okolitý svet. A vďaka uhlíku, prvku hádam s najvyššou variabilitou pri vytváraní chemických zlúčenín, mohli vzniknúť živé organizmy, ktorých súčasťou je aj človek.

V ostatnej dobe sa uhlík „zviditeľnil“ najprv pri senzácii objavu tzv. nanoštruktúr (objekty s rozmermi menšími ako 1 mikrometer) a neskôr pri rozvoji novej vednej disciplíny – nanotechnológie, od ktorej si vedci veľa sľubujú a ktorá už začína prinášať ovocie v podobe nových materiálov s nevídanými vlastnosťami, napr. materiály, ktoré sa už dnes využívajú v letectve vďaka ich nízkej hmotnosti a vysokej pevnosti. Skúmanie takých malých objektov si vynútilo rozvoj zariadení na výrobu nanoštruktúr, ich detekciu, a dokonca aj manipuláciu s nimi, pričom novovyvinuté technológie sa čoraz rýchlejšie uplatňujú v praxi. Dôkazom toho je vývoj čipov v počítačovom priemysle.

A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí. (Gn 1, 13)

 

Deň štvrtý

Štvrtý deň stvorenia sveta sa nesie v duchu vzniku času: „A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky!“ (Gn 1, 14b)

Je pozoruhodné, že až teraz vzniká čas, aj keď Boh tvoril už tri dni. Z toho sa možno domnievať, že dni vzniku sveta nepredstavujú časový údaj. Ide skôr o oddelenie najdôležitejších etáp, a teda zrejme nemožno hovoriť o chronologickom slede udalostí pri vzniku sveta.

Čas a jeho vnímanie človekom má viacero aspektov. Ak si k tomu prirátame teóriu relativity, ktorej dôsledky sa vymykajú bežnému vnímaniu času, začína nám byť jasné, že čas nie je triviálnou záležitosťou. V tejto súvislosti otázka typu: „ Čo bolo pred stvorením?“ z biblického hľadiska nedáva zmysel. Podobnej odpovede by sme sa mohli dočkať aj od fyzika, keď podľa teórie veľkého tresku čas vzniká až veľkým treskom, a teda o čase pred veľkým treskom nemá zmysel uvažovať.

 

Deň piaty

Stavba hmoty už oddávna priťahovala pozornosť mysliteľov. Na ceste do vnútra hmoty stálo niekoľko míľnikov. Jeden z nich však určite nedal spať mnohým fyzikom. Hovorím o Heisenbergovom princípe neurčitosti.

Prvotné predstavy boli také, že ak by sme zistili (mikroskopické) vlastnosti všetkých stavebných častí hmoty, použitím výpočtov by sme mali dospieť k makroskopickým vlastnostiam uvažovaného objektu. Ukazuje sa, že fyzikálnymi metódami nie je možné presne zistiť stav (napr. hybnosť, poloha, ...) častice. To znamená, že neurčitosť (nepresnosť určenia veličiny) nebude nulová, ale bude predstavovať nejakú, aj keď len veľmi malú hodnotu. Navyše, čím presnejšie odmeriame jednu veličinu, tým menej presne môžeme odmerať komplementárnu veličinu (komplementárne veličiny sú napríklad hybnosť – poloha, prípadne energia – čas). Okrem toho, aj samotné meranie ovplyvňuje výsledky merania, čo by sme mohli prirovnať k tomu, ako keby sme mali zistiť štruktúru pavučiny hmatom.

 

Deň šiesty

Šiesty deň stvoril Boh človeka. Stvoril ho ako vládcu nad všetkým tvorstvom. To, čo odlišuje človeka od ostatného tvorstva, je jeho schopnosť myslieť a prežívať city.

Aj keď psychológia a lekárska medicína skúmajú ľudský mozog už pomerne dlho, o ľudskom mozgu sa toho vie pomerne málo. Známe sú len niektoré mechanizmy, ktoré sa skúmali hlavne v úsilí zmierniť následky duševných porúch, pričom vďaka rozvoju genetiky a zmapovaniu ľudského genómu boli zaznamenané viditeľné pokroky. Isté pokroky vidieť aj v oblasti výskumu umelej inteligencie, ktorej výrazne pomohol rozvoj kvantovej fyziky.

Na tomto mieste cítiť istú výzvu smerom k človeku v tom, že vládnuť na tvorstvom nie je len výsada, ale v neposlednom rade aj obrovská zodpovednosť. Tá so sebou prináša aj isté obete v podobe vzdania sa istého pohodlia v prospech zachovania tvorstva, a tým aj rovnováhy na svete.

 

Deň odpočinku

Posledný, teda siedmy, deň Boh oddychoval, a tým len zvýšil význam oddychu aj pre človeka. V Písme sa nepíše, čo Boh v čase oddychu robil. Ale ak už aj máme na mysli „nič“ alebo vákuum, existujú náznaky, že ani vákuum nepredstavuje len bezštruktúrne kontinuum, ale vykazuje veľmi bohatú štruktúru, vďaka čomu nie je vylúčené, že chápanie vákua prekoná v budúcnosti zmeny. V tejto oblasti zatiaľ teória predbieha experimenty, keď sú koncipované viaceré modely (teória strún, viacrozmerné priestory a i.). Ktoré z modelov sú vyhovujúce, ukáže až čas, keď sa experimenty ocitnú v úlohe rozhodcu medzi jednotlivými teóriami.

 

V závere každého dňa Boh skonštatoval, že to, čo stvoril, je dobré. Ba dokonca v deň, keď stvoril človeka, Boh videl, že je to veľmi dobré. Táto skutočnosť síce vyznieva pre človeka lichotivo, ale prináša so sebou aj záväzok chrániť celé Božie dielo. Ako odmenou nech je človeku to, že môže túto nevyčísliteľnú krásu skúmať a spoznávať.

 

Sergej Iľkovič

 

Autor pôsobí ako odborný asistent na katedre fyziky Fakulty humanitných a prírodných vied na Prešovskej univerzite v Prešove. Vyštudoval odbor Fyzika kondenzovaných látok a akustika. V súčasnosti sa vo svojom výskume zaoberá mikrokontaktovou spektroskopiou.

 

Zdroj: Slovo 2007, č. 17 - 18.
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε