www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=456
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 22. január 2022     Meniny oslavuje: Zora

Zoεpédia - náhodný výber: Ikonostas, Innatizmus, Hodinky.     pohľadnice

02.10.2007 | Spiritualita | Mgr. Vladimír Skyba | Čítanosť(6090)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Matkine slzy

Matkine slzy

História klokočovskej ikony

 

Na území Slovenska je mnoho mariánskych pútnických miest, ktoré sú navštevované veriacimi, ale aj ľuďmi, ktorí jednoducho hľadajú načerpanie duševných síl.

Jedným z takýchto pútnických miest je aj starobylá obec Klokočov. V mariánskom chráme tejto obce, ktorý dnes stojí takmer na brehu Zemplínskej Šíravy, je ikona Presvätej Bohorodičky, ktorá je cieľom pútnikov už tri storočia.

 

Prečo sa práve Klokočov vyvinul na takéto pútnické miesto?

Na území Mukačevskej eparchie, do ktorej predtým Klokočov patril, bolo mnoho prekrásnych východných chrámov s drevenými ikonami, ktoré boli typické pre túto oblasť. Takúto ikonu Bohorodičky mal aj drevený klokočovský chrám. Veriaci si ju obľúbili a radi sa pred ňou modlievali. Tak to bolo aj v roku 1670, keď ikona Bohorodičky v klokočovskom chráme začala slziť. Ľudia mali dôvod na modlitbu i prosbu o ochranu, pretože v tom čase pod Karpatmi prebiehali krvavé boje. Boží ľud hľadal ochranu a útechu v chrámoch.

Aj Klokočovčania sa vrúcne modlili pred ikonou v čase, keď nepriateľské vojenské oddiely stáli pred Michalovcami a všetko sa zdalo beznádejné. Vtedy, podľa zaznamenaných svedectiev, začal obraz Bohorodičky slziť. Zázrak si prišli do Klokočova pozrieť aj nepriateľskí vojaci. Nechceli uznať, že obraz skutočne slzil, a preto ho vytrhli z ikonostasu, hodili na zem a pošliapali. Údajne ho aj poškodili, ale keď ho veriaci znova uložili na miesto, začal slziť oveľa intenzívnejšie ako predtým. Slzy sa zrejme liali z očí Božej Matky.

Keď tento nový zázrak vojaci uznali, podaktorí z nich padli na kolená a prosili o odpustenie svojho previnenia. Poniektorí ušli do tábora a oznámili, čo sa v drevenom kostolíku stalo. V noci vojaci drevený kostol zapálili. Zhorel do tla, ale jeden bohabojný dôstojník obraz predsa len zachránil, odniesol do Prešova a venoval magistrátu.

Terajší obraz klokočovskej ikony, ktorý sa nachádza v pútnickom chráme, je kópiou obrazu, ktorý bol svojho času v kaplnke prešovského sídelného biskupa. Na spodnej časti obrazu je nápis v maďarskom jazyku, ktorý stručne oboznamuje s udalosťou v roku 1670. Doslovný preklad znie:

„V roku 1670 naša Presvätá Pani slzila v dedine Klokočov pred zrakmi mnohých. Niektorí z heretikov nožom prerezali tvár Panny Márie a vtedy bolo vidno, ako stekajú slzy.“

Na zadnej strane je nápis, ktorý svedčí o tom, že obraz bol namaľovaný v roku 1769 maliarom F.G. Kramerom a do Prešova ho priviezol michalovský gróf Ján Sztáray spolu s cisárskym komisárom Jánom Neuholdom. Práve tento nápis svedčí o tom, že obraz je kópiou namaľovanou pre prešovský magistrát.

O origináli sa dozvedáme od autora knihy o mukačevskom hrade Jána Baloga, ktorý uvádza, že v hradnej kaplnke sa nachádza milostivý obraz z klokočovskej cerkvi.

 

Aký bol vlastne osud tohto obrazu?

Obraz bol po požiari zachránený a prenesený do Prešova, kde bol pomerne dlhý čas. Veriaci kresťania ho mali vo veľkej úcte. Často sa pred ním modlievala aj grófka Sofia Báthoryová. Zariadila prenesenie obrazu do svojho zámku v Mukačeve a umiestnila ho v zámockej kaplnke. Ozdobila ho drahocennými perlami a drahokamami. Po jej smrti v roku 1680 prevzala starostlivosť o vzácny obraz jej nevesta Helena Zrínska. Aj ona ho mala vo veľkej úcte ako rodinný poklad. Keď so svojím manželom Imrichom Thökölym musela odísť do Turecka, vzala obraz so sebou. Keď aj táto ochrankyňa obrazu v roku 1703 zomrela, jej syn gróf František Rákóczy nariadil, aby sa obraz preniesol naspäť do zámockej kaplnky v Mukačeve. Údajne aj on sám sa pred týmto obrazom celé noci modlieval.

V Mukačeve zostal obraz až do roku 1711, keď bol prenesený do Viedne a tam vyzdobený. V zlatej korunke bolo sedem veľkých a desať malých drahocenných červených rubínov, päť veľkých zelených smaragdov, jedenásť diamantov, devätnásť väčších a päťsto šesťdesiattri menších perál. Rovnako nádherný bol východný náhrdelník. V korunke na hlave Ježiška sa lesklo okrem dvoch veľkých aj deväť menších rubínov, tri veľké smaragdy, štyri menšie diamanty, jedenásť veľkých a tristo dvadsaťdva menších perál. K obrazu patrilo množstvo drahých hodvábnych tureckých šatiek, kalichy a cibóriá rovnako vyzdobené diamantmi a smaragdami.

Prešovčania sa nevedeli uspokojiť s tým, že klokočovská ikona bola odnesená do Mukačeva, a potom do Viedne. Preto opakovane prosili cisára a cisárovnú, aby im ich vzácny obraz vrátili. Pravdaže, tí si takúto vzácnu ikonu nechceli dať vziať, a tak v roku 1769 cisárovná Mária Terézia dala vyhotoviť vernú kópiu obrazu a darovala ho mestu Prešov. O jeho namaľovaní a prenesení svedčí už vyššie spomínaný zápis na zadnej strane. Na magistráte v Prešove bol tento obraz až do roku 1907. Odtiaľ ho získal vtedajší prešovský gréckokatolícky biskup Ján Vályi a umiestnil ho na oltár v biskupskej kaplnke, kde bol až do roku 1950, keď bola Gréckokatolícka cirkev násilne likvidovaná. Čo sa stalo s touto prvou kópiu klokočovskej ikony potom, nie je známe. Pri preberaní biskupskej rezidencie v roku 1990 sa už v kaplnke nenachádzala.

Podľa tejto kópie z roku 1769 boli namaľované ďalšie dva obrazy. Prvý v roku 1904 na podnet profesora náboženstva v Užhorode Emanuela Rojkoviča namaľoval profesor prešovského gymnázia Max Kurtz. Obraz je dnes zrenovovaný a umiestnený v Katedrálnom chráme Povýšenia sv. Kríža v Užhorode. Druhý obraz bol namaľovaný pre klokočovský pútnický chrám. Hodnotí sa ako najvernejšia a najkrajšia kópia. Obraz bol 6. júna 1948 korunovaný blahoslaveným Dr. Vasiľom Hopkom.

Ďalší osud originálu ikony je neznámy. Pravdepodobne sa nachádza v nejakej súkromnej zbierke vo Viedni. Istý čas bola mienka, že sa nachádza v Chráme sv. Michala vo Viedni. Tento chrám, ktorý je v susedstve cisárskeho paláca, má na svojom hlavnom oltári skutočne východnú ikonu, ale nie je to klokočovská ikona.

I keď doteraz nemáme originál klokočovskej ikony, nič to nemení na jej význame pre ľud Zemplína. Význam tohto pútnického miesta a veľkosť Márie má svoj pôvod vo veľkosti, ktorú jej dal jej Syn Ježiš Kristus.

Zdroj: Slovo 2007, č. 17 - 18.
Autor: Mgr. Vladimír Skyba - všetky články od tohto autora (1)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε