Veľkňazi počas oslavy, ktorú usporiadal Joachim, keď mala Mária jeden rok, jej žehnali: „Bože na výsostiach, zhliadni na toto dievča a daj jej svoje najväčšie požehnanie, nad ktoré už nie je nič väčšie.“
Matka ju potom odniesla do jej nosidiel a nadojčila ju. A potom Anna zaspievala pieseň: „Budem spievať Pánovi, svojmu Bohu, lebo na mňa zhliadol a zbavil ma posmechu mojich nepriateľov. Pán mi zveril plod svojej spravodlivosti, je jedinečný a mnohonásobný pred jeho tvárou. Kto odkáže synom Rubenovým, že Anna dojčí? Nech to počuje všetkých dvanásť kmeňov Izraela, nech počujú: Anna dojčí!“
Následne uložila dcérku na spánok a vrátila sa k hosťom, aby im posluhovala. Keď sa hostina skončila, vracali sa celí rozradostení a vzdávali vďaku Bohu Izraela.
Márii pribúdal deň za dňom, mesiac za mesiacom. Keď mala dva roky, Joachim povedal: „Zaveďme ju do Pánovho chrámu, aby sme splnili náš sľub, ktorý sme mu dali, aby si ju nevzal sám a žiadny dar by potom od nás neprijal.“
„Počkajme, kým bude mať tri roky,“ hovorila Anna, „aby sa dievčaťu necnelo po otcovi a matke.“
„Tak počkáme,“ povedal Joachim.
Keď ju po troch rokoch dojčenia odstavila, vydali sa Joachim a jeho manželka Anna spoločne do Božieho chrámu, aby priniesli Pánovi obeť a odovzdali mu svoju dcéru.
„Zavolajte židovské dcéry bez poškvrny,“ povedal Joachim, „nech každá zapáli pochodeň a stojí s ohňom v ruke, aby sa moja dcéra neobrátila späť a aby niečo neodviedlo jej srdce od Pánovho chrámu.“ Ony to tak urobili a takto došli až do chrámu.
Máriu prijal kňaz, pobozkal ju a požehnal jej: „Pán vyzdvihol tvoje meno pre všetky pokolenia. V tebe Pán na konci vekov ukáže synom Izraela svoje vyslobodenie.“ A postavili ju po dva a pol roku na zem, a to na tretí stupeň oltára. Pán Boh na ňu zoslal svoju milosť a jej nohy sa roztancovali. Na to rýchlo vystúpila po pätnástich schodoch do chrámu a vôbec sa neohliadla späť, ani nehľadala svojich rodičov, ako to robia deti. Všetci nad touto udalosťou strnuli úžasom, takže sa divili aj sami chrámoví kňazi. Celý dom Izraela nachádzal potešenie v tomto dievčati.
Tu Anna naplnená Svätým Duchom pred zrakmi všetkých hovorila: „Pán, Boh zástupov, sa rozpamätal na svoje slovo a navštívil svoj ľud svojím svätým navštívením, aby pokoril národy, ktoré sa proti nám vzbúrili, a obrátil ich srdcia k sebe: otvoril svoje uši našim prosbám a zbavil nás útokov našich nepriateľov. Neplodná sa stala matkou a k potešeniu a radosti izraelského národa porodila. Pozrite, budem môcť obetovať dary Bohu a moji nepriatelia mi v tom nebudú môcť zabrániť. Nech Pán obráti ich srdcia ku mne a dá mi večnú radosť.“
Mária bola predmetom obdivu všetkých ľudí. Hoci mala iba tri roky, chodila dospelo, dokonalo hovorila a horlivo chválila Boha, takže ju človek nepovažoval za malé dievčatko, ale za veľkú. A v modlitbách bola taká vytrvalá, akoby mala tridsať rokov. Jej tvár žiarila ako sneh, takže sa jej dalo ťažko hľadieť do očí. Vytrvalo sa zaoberala spracovaním vlny a všetko, čo už staré ženy nemohli urobiť, urobila ona v svojom mladom veku.
Mária si vytvorila taký poriadok, že od rána až do deviatej hodiny sa venovala modlitbe. Potom šesť hodín tkala látky. Od tretej hodiny zotrvávala v modlitbe, kým sa jej nezjavil
Boží anjel, z ktorého ruky prijímala pokrm. Stále sa zdokonaľovala v chválení Boha, kým nebola staršími dievčatami zdokonalená až tak, že ju žiadna nepredstihla v bdení a modlitbách, v poznaní múdrosti Božieho zákona, v pokore, vo vzdelaní, v speve Dávidových žalmov, v dobrote lásky, v bezúhonnosti čistoty a v dokonalosti vo všetkých cnostiach. Bola pokojná, stála, húževnatá a deň čo deň sa stále zdokonaľovala. Nikto ju nevidel rozhnevanú a nikto ju nikdy nepočul hrubo rozprávať. Každé jej slovo bolo plné lásky a v jej reči bolo možné poznať Božiu prítomnosť. Stále zotrvávala v modlitbách a rozjímala o Zákone. Starala sa aj o svoje spoločníčky, aby niektorá z nich nezhrešila hoci iba jedným slovom, pri smiechu nezdvihla hlas, aby niektorá nebola nespravodlivá alebo sa nechovala pyšne k svojim vrstovníčkam. Bez prestávky dobrorečila Bohu. Aby ani pri pozdrave neprestávala chváliť Boha, namiesto pozdravu odpovedala: „Bohu vďaka.“ Pokrm, ktorý dostávala od kňazov, rozdeľovala chudobným. Často ju videli rozprávať sa s anjelmi, ktorí ju počúvali ako najbližší priatelia. Keď sa jej dotkol niekto nemocný, domov sa vrátil uzdravený.
(7362)
