Príprava na stretnutie

Správa o Ezauovom vojnovom ťažení naľakala Jakuba. Hoci pamätal na Pánov prísľub chrániť ho, vedel aj to, že prísľub stratí platnosť, ak niekto v jeho tábore zhreší. Vtedy mu Pán nepríde na pomoc. Okrem toho sa bál, že Pán daruje víťazstvo Ezauovi za jeho zásluhy, lebo plnil prikázanie úcty k rodičom, ba celý čas žil v zemi Izrael.

Ako sa teda Jakub pripravil na stretnutie s Ezauom?

1. Predovšetkým sa modlil k Pánovi a prosil ho o pomoc.

2. Poslal mu dary, aby ho uzmieril.

3. Pre krajný prípad začal robiť prípravy na vojnové stretnutie.

Čo žiadal Jakub v modlitbách od Pána?

Obrátil sa k nemu slovami: „Viem, že tvoje prísľuby pomáhať mi závisia od toho, aké sú moje úmysly a konanie. Ale viem, že som neuskutočnil žiadne dobré skutky a nie som hodný vernosti a dobroty, ktorú si mi prejavil. Keď som prvýkrát prestúpil Jordán, bol som sám. Ale od tých čias si mi daroval rodinu. Ochráň ma pred Ezauom, a nech moje vyslobodenie bude znakom toho, že aj naďalej budeš zachraňovať mojich potomkov z rúk utláčateľov. V Tóre si prikázal, že ak zabíjame zviera, nesmieme súčasne zabiť matku a jej deti. Práve toto hrozí teraz mojej rodine: Ak nás Ezau napadne, môže zahubiť všetkých. Kto potom zostane, aby plnil prikázania svätej Tóry?“

Aby uzmieril Ezaua, pripravil Jakub štedré dary (zlato, striebro, šperky a iné drahocennosti, okrem toho desiatok zo svojho stáda). Prečo mu vyčlenil práve desiatu časť? Predpokladá sa, že dovtedy Jakub neplnil prikázanie maaser a nedával Pánovi desiatu časť zo všetkého svojho majetku. Preto ju musel darovať Ezauovi. Tak sa to deje stále. Ten, kto nedáva desiatky Pánovi, musí ich dať Ezauovi.

(Tradícia hovorí, že Pán určuje príjmy na nasledujúci rok na sviatok Roš Hašana. Ak človek nedá desatinu z príjmov na Pánove účely, bude ich nútený utratiť na iné nečakané potreby).

Jakub vydal príkaz: „Rozdeľte stádo na niekoľko častí tak, aby ste darovali dobytok Ezauovi postupne – vždy vtedy, keď to bude najpotrebnejšie. Keď stretnete Ezaua a on sa vás spýta, komu stádo patrí, povedzte, že je to dar pripravený preňho. A nezabudnite pridať: ,A tvoj služobník ide za ním.’“

Jakubovo konanie bolo premyslené. Učí nás, ako máme postupovať pri stretnutí s neveriacimi a ako máme byť pripravení na každú ich otázku a skúšku.

Rabi Jehuda Anassi a rabi Jozef raz putovali do istého mesta, keď stretli neveriaceho človeka. Zo skúsenosti vedeli, že im iste položí známe otázky: kto ste, čím sa zaoberáte, kam idete a prečo a pod. Tak sa aj stalo. Na všetky jeho otázky odpovedali: „Sme židia, kupci, ideme do mesta kupovať pšenicu.“ Na prvú otázku odpovedali priamo, lebo nechceli skrývať svoje židovstvo. Na ďalšie už nechceli odpovedať úplne, ale nakoľko to bolo možné, snažili sa odpovedať pravdivo. Preto namiesto „štúdia Tóry“ použili prirovnanie s prácou kupcov, keďže Tóra je ten najlepší tovar, ktorý môže žid získať. Keď povedali, že idú kupovať pšenicu, neklamali, lebo Tóra sa často prirovnáva k chlebu. Rabi Jozef sa spýtal rabiho Jehudu: „Odkiaľ si vedel, že máme byť pripravení na otázky?“ „Naučil som sa to od Jakuba, ktorý sa dôkladne pripravil na stretnutie s Ezauom,“ odpovedal rabi Jehuda.

preložila a upravila Valéria Juríčková