Ježišovo detstvo - Vražda v chráme

V čase, keď dal Herodes povraždiť v Betleheme a na okolí deti, bola tam aj Alžbeta s malým Jánom. Keď sa dozvedela, čo robia vojaci, vzala ho a vydala sa do kopcov hľadať miesto, kde sa schová. Ale nenašla ho. Vtedy z prudkej bolesti v srdci začala hlasno nariekať a kričala: „Božia hora, vezmi si matku aj s dieťaťom!“, lebo už nedokázala ísť ďalej. V tej chvíli sa hora rozostúpila a vzala oboch pod svoju ochranu. Vnútri nebola tma, ale svetlo, lebo pri nich stál Pánov anjel, aby ich chránil.

Ale Herodes sa dopočul, že malý Ján zmizol. Poslal teda svojich služobníkov k Zachariášovi so slovami: „Kde si ukryl svojho syna?“

On im odvetil: „Som služobníkom Boha a slúžim v Pánovom chráme. Neviem, kde je môj syn.“ Sluhovia odišli a oznámili Herodesovi Zachariášovu odpoveď.

„Jeho syn chce vládnuť Izraelu,“ povedal Herodes a poslal ich späť so slovami: „Povedz pravdu! Kde je tvoj syn? Ty vieš, že tvoja krv prepadla mojej moci.“

Zachariáš odvetil: „Boh mi je svedkom, že keď preleješ moju krv, prijme k sebe Pán môjho ducha, lebo preleješ krv nevinného na prah Pánovho chrámu.“

A za úsvitu Zachariáša v tichu na prahu chrámu, ako predpovedal, zabili.

Keď kňazi prišli do chrámu v čase rannej modlitby, nevítalo ich ako obvykle Zachariášovo požehnanie. A tak stáli a čakali na Zachariáša, aby ho pri modlitbe pozdravili a vzdali tak chválu Najvyššiemu.

Keď však Zachariáš neprichádzal, ich srdcia naplnil nepokoj a dostali strach. Jeden z nich našiel v srdci odvahu a vstúpil dnu. Tam zbadal pri oltári stuhnutú krv a začul hlas: „Zachariáš bol zabitý a jeho krv nebude zmytá, kým nepríde ten, kto ho pomstí.“ Keď si vypočul tieto slová, vydesil sa a vybehol von. Tam to povedal ostatným kňazom.

Aj tí vstúpili dnu a presvedčili sa, že je všetko tak, ako im bolo povedané. Chrám sa rozoznel nárekom, kňazi si začali trhať rúcha zhora až k zemi. Zachariášovo telo však nenašli, ale jeho vyliata krv stuhla na kameň. V hrôze vybehli von a oznámili zídenému ľudu, že Zachariáš bol zabitý v chráme, nariekali nad ním a bili sa do pŕs tri dni a tri noci.

Medzitým Jozef, Mária a malý Ježiš cestovali do Egypta. Z jaskyne, kde si sadli odpočinúť, zrazu začali vyliezať draci. Chlapci, ktorí šli s Jozefom, začali kričať od strachu, len čo ich zbadali. Vtedy sa malý Ježiš postavil pred drakov, tí mu vzdali úctu a keď sa mu poklonili, odišli.

Sám maličký Ježiš sa medzi nimi prechádzal a prikázal im, aby neškodili žiadnemu človekovi. Mária a Jozef sa veľmi báli, aby draci chlapcovi neublížili. Ježiš im povedal: „Nebojte sa! Nepozerajte sa na mňa ako na malé dieťa. Ja som stále bol a stále som dospelý človek a všetky šelmy v lese predo mnou musia skrotnúť.“

Podobne aj levy a leopardy mu vzdávali úctu a sprevádzali ho púšťou. Kamkoľvek Mária s Jozefom išli, kráčali pred nimi a ukazovali im cestu. Keď Mária prvý raz uvidela divé zvieratá okolo nich, veľmi sa zľakla. Malý Ježiš jej však s veselou tvárou pozrel do očí a povedal: „Neboj sa, mama. Neprichádzajú sem, aby ti ublížili, ale aby ti slúžili.“ A týmito slovami zahnal strach z jej srdca. Levy tak kráčali s nimi spolu s volmi a oslami, ktorí niesli náklad. Žiadne zviera nebolo zranené, hoci dravce boli spolu s ovcami a baranmi, ktoré si Jozef priviedol z Judey. Tie kráčali medzi vlkmi a vôbec sa nebáli. Nikto nikomu neublížil. Vtedy sa splnili slová proroka Izaiáša: „Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom; i teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu a drobný chlapček ich bude zavracať. Krava i medveď budú sa pásť, ich mláďatá budú ležať spolu a lev bude ako vôl žrať slamu.“ Dokonca levy viedli po ceste voz s vecami, ktorý ťahali dva voly.

Na tretí deň cesty padla na Máriu únava, lebo slnko príliš pálilo. Keď zazrela palmu, riekla Jozefovi: „Odpočiňme si trocha v jej tieni.“ Jozef ju rýchlo zosadil z osla a odviedol k palme. Keď sa Mária posadila, zbadala v korune palmy ovocie a povedala Jozefovi: „Ak je to možné, rada by som zjedla niekoľko kúskov ovocia tejto palmy.“ Jozef jej povedal: „Divím sa, že to hovoríš, vieš predsa, že palma je vysoká a ty myslíš len na to, že by si zjedla z jej ovocia. Ja skôr myslím na nedostatok vody, pretože mechy sú už skoro prázdne a nemáme čím občerstviť seba ani zvieratá.“

Vtedy maličký Ježiš povedal palme: „Strom, ohni sa a osviež svojimi plodmi moju matku.“ Vtedy palma sklonila svoju korunu k Máriiným nohám, a tá si mohla natrhať z jej plodov. Keď všetky plody vyzbierali, Ježiš rozkázal palme, aby sa vztýčila, a tá to urobila. Dodal však: „Palma, otvor pri svojich koreňoch prameň, ktorý je skrytý v zemi, nech z neho vyteká voda, aby sme jej mali dosť.“ V tej chvíli medzi jej koreňmi začala tiecť studená a veľmi chutná voda. Všetkých naplnila radosť a s chuťou sa napili. Napojili aj zvieratá a vzdali vďaku Bohu.