www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=514
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 6. február 2023     Meniny oslavuje: Dorota

Zoεpédia - náhodný výber: Trojica - vzťahy a o..., Biskup, Poddiakon (hypodiako....     pohľadnice

20.11.2007 | Rozhovory | Mgr. Drahomíra Kolesárová | Čítanosť(7880)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Volá nás do večeradla

Volá nás do večeradla

Keďže nám mesiac október ponúka možnosť ponoriť sa ešte viac do modlitby spolu s Presvätou Bohorodičkou, oslovili sme duchovného otca Mariána Vojtka a poodhalili niečo z histórie i súčasnosti Mariánskeho kňazského hnutia.

 

Dnes je Mariánske kňazské hnutie (MKH) rozšírené po celom svete. Čo však bolo na začiatku?

Ako don Gobbi uvádza, 8. mája 1972 sa zúčastnil na púti do Fatimy, kde sa pri Kaplnke zjavenia modlil za kňazov, ktorí nielenže zradili svoje povolanie, ale usilovali sa vytvoriť odbojné združenie voči cirkevnej autorite. Vtedy vnútorne pocítil, že ho Božia Matka volá, aby zhromaždil kňazov, ktorí prijmú jej výzvu a zasvätia sa jej Nepoškvrnenému Srdcu, aby sa tak pevne zjednotili s pápežom a aby privádzali veriacich do bezpečného útočiska jej materinského srdca.

Začiatky boli skromné. V októbri toho istého roka sa pokúsil o nesmelý začiatok priateľským stretnutím troch kňazov v modlitbe. Správu o tomto hnutí potom uverejnilo niekoľko katolíckych novín a časopisov. V priebehu pol roka sa prihlásilo 40 kňazov, za rok sa ich už hlásilo k hnutiu 80. Dnes je už naozaj rozšírené po celom svete.

 

Čím sa odlišuje Mariánske kňazské hnutie od Mariánskeho hnutia?

Ako už sám názov hnutia naznačuje, je určené pre kňazov. No aj mnoho laikov zareagovalo na volanie Matky. Laici sú často omnoho pohotovejší zasvätiť sa Nepoškvrnenému Srdcu a šíriť úctu k Bohorodičke.

 

Aké má MKH prepojenie s fatimskými zjaveniami?

Výzvy, ktoré tam zazneli, nám Matka znova opakuje skrze svojho „malého syna“ – dona Gobbiho. Sestra Lucia upozorňovala na to, že to, čo Božia Matka v roku 1917 žiadala od ľudí, nenachádzalo dostatočné ohlasy. Dôsledkom bola druhá svetová vojna i bolestné obdobie komunizmu. Pápeži videli vážnosť situácie, a tak viac ráz zasvätili svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Panna Mária však chce, aby sme sa jej každý zasvätili aj osobne.

 

S donom Stefanom Gobbim ste sa stretli pri viacerých príležitostiach, sprevádzali ste ho aj počas jeho návštevy v roku 2005 v gréckokatolíckej Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Ako a čím na vás ako človek zapôsobil?

S donom Gobbim sa stretávam každý rok na duchovných cvičeniach, ktoré sú zároveň celosvetovým stretnutím zodpovedných MKH. Dona Gobbiho som sprevádzal i pri jeho troch návštevách na Slovensku.

Kým som sa s ním nestretol, mal som predstavu, že to bude svätec, ktorý sa vznáša pol metra nad zemou, s očami vyvrátenými do neba. Realita ma prekvapila: obyčajný človiečik z mäsa a kostí. Je veľmi láskavý a vnímavý na to, čo prežívajú druhí. Ale nezaprie sa v ňom ani taliansky temperament. Keď šoféroval a do cesty nám vošla akási pomalá škodovka, reagoval ako pravý Talian. Je to však človek modlitby, jeho vystupovanie je veľmi skromné a jednoduché. To, že má doktorát z teológie, som zistil len z informácií na internete. On si na tom vôbec nezakladá. O sebe hovorí dosť málo.

 

Modlitebné stretnutia členov a sympatizantov hnutia sa nazývajú večeradlá. Prečo nesú práve takéto pomenovanie a ako prebiehajú?

Večeradlo je miestnosť v Jeruzaleme, kde Pán Ježiš slávil Poslednú večeru. V tom istom večeradle zotrvávali po nanebovstúpení apoštoli s Máriou vo svojom strede na modlitbách a očakávali Svätého Ducha. Nebeská Matka nás volá do večeradla očakávať nové Turíce – „novú jar Cirkvi“. Večeradlo nie je len nejaká pobožnosť – je to spoločenstvo modlitby s Máriou. Začína sa vzývaním Svätého Ducha. Dôležitou časťou je uvažovanie o slovách Panny Márie, ktoré nám dala cez dona Gobbiho v knižke Panna Mária kňazom, svojim najmilším synom. A samozrejme – modlitba posvätného ruženca, ktorú Bohorodička od nás tak naliehavo žiada. Hlavným úmyslom modlitby je napomáhať víťazstvu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Preto sa zasväcujeme jej Nepoškvrnenému Srdcu.

 

Takže podstatou večeradiel je modlitba?

Je to modlitba v spoločenstve. Preto je jeho súčasťou aj fraternita. Tá môže mať formu priateľského posedenia a rozhovoru, ak sa večeradlo koná v rodine či na fare. Ak sa koná ako pobožnosť v kostole, vtedy sa fraternita rozvinúť nedá.

 

Majú členovia nejaké záväzky, ako to býva napr. pri niektorých inštitútoch alebo laických vetvách rehoľných rádov?

Mariánske kňazské hnutie má tri záväzky: zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie; jednota so Svätým Otcom a Cirkvou s ním zjednotenou; viesť veriacich k životu oddanosti Panne Márii.

Podobné sú aj záväzky laikov Mariánskeho hnutia: žiť skrze Máriu svoje krstné zasvätenie; byť svedkami spojenia a jednoty v Cirkvi; vnútorné obrátenie cestou modlitby a pokánia.

Tieto záväzky však nie sú na spôsobom rehoľných sľubov. Hnutie nevytvára právnu štruktúru. Je to len spiritualita. Členovia hnutia nie sú viazaní žiadnym právnym putom.

 

Týka sa MKH v celosvetovom meradle iba Rímskokatolíckej cirkvi alebo bolo prijaté aj v cirkvách iných obradov Katolíckej cirkvi?

Stretol som sa s námietkou, že večeradlá nie sú vhodné pre katolíkov východného obradu, pretože im nie je vlastná modlitba ruženca. Použijem výraz Jána Pavla II.: „Cirkev musí dýchať obomi stranami pľúc.“ Pľúca musia byť prepojené, inak prestanú plniť svoj účel. Je pre dobro Cirkvi, ak sa Východ a Západ budú vzájomne obohacovať. Panna Mária je matkou celej Cirkvi, a tak aj toto jej dielo.

Keď sme pripravovali prvú návštevu dona Gobbiho na Slovensku, dôrazne pripomínal, že sa chce stretnúť osobitne aj s gréckokatolíckymi kňazmi. Fotografiu z večeradla v Ľutine si potom veľmi cenil a zaradil ju aj do ďalšieho talianskeho vydania Modrej knihy.

Na celosvetovom večeradle v Collevalenze sa okrem gréckokatolíckych kňazov z viacerých krajín východnej Európy zúčastňujú aj sýrski katolíci, melchiti a maroniti z Blízkeho východu, ako aj niekoľko biskupov z Libanonu.

Keď bola Modrá kniha preložená do arabčiny, ukázali ju vtedajšiemu prefektovi Kongregácie pre východné cirkvi kardinálovi Moussovi Daoudovi. Toho kniha tak oslovila a nadchla, že k jej arabskému vydaniu napísal:

„Sme veľmi šťastní, že Mariánske kňazské hnutie, ktoré založil ctihodný kňaz Stefano Gobbi a stále ho vedie, došlo na stredný Východ a že do jeho radov vstúpilo veľa kňazov z našich východných cirkví. Odporúčame východným kňazom a veriacim, aby si „modrú knihu“ zadovážili, kráčali podľa príkazov a rád svätej Panny a počúvali jej neustálu výzvu: ,Urobte všetko, čo vám povie.‘

Pozývame teda všetkých členov Mariánskeho kňazského hnutia k tejto synovskej poslušnosti Synovi Spasiteľovi a udeľujeme vám k tomu naše apoštolské požehnanie.“

Odvtedy sa kardinál Daoud pravidelne zúčastňuje na celosvetovom večeradle.

Aj nový prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Ivan Dias, emeritný arcibiskup Bombaja v Indii, využil svoju prítomnosť v Ríme a došiel na večeradlo do Collevalenze.

 

V ktorých krajinách sveta je hnutie najrozšírenejšie a najživšie?

Mám dojem, že najväčší ohlas nachádza MKH v krajinách, kde Cirkev znáša rôzne formy utrpenia. V krajinách, kde sa má akože dobre (aj keď duchovne upadá), je aj ochota zasvätiť sa Panne Márii a žiť podľa toho omnoho slabšia.

Veľmi živé je v Južnej Amerike, kde tvorí duchovnú opozíciu proti teológii oslobodenia, marxistickej ideológii a slobodomurárskemu lobby. Hnutie nachádza veľký ohlas v Libanone, v Honkongu a Taiwane, ako i v „červenej“ kontinentálnej Číne. Večeradlá sa už konajú aj na Ukrajine, ba i v Rusku.

 

Ako je to na Slovensku?

Na Slovensko sa dostalo krátko po svojom vzniku. Kňazi sa tajne stretávali na večeradlách. Od roka 1985 sa pravidelne konajú celoslovenské večeradlá kňazov dva razy do roka. A od roka 1990 aj večeradlá laických veriacich. Myslím, že MKH na Slovensku možno nazvať výnimočným. Jednak veľkým ohlasom zo strany veriacich – don Gobbi to dokonca prirovnal k Brazílii, ale tiež tým, že práve u nás sa hnutie najrýchlejšie rozšírilo aj u gréckokatolíkov. (Doteraz si pamätám prekvapené pohľady biskupov a kňazov, keď po skončení večeradla v San Marine prišli za jedným slovenským kňazom manželka a deti, aby išli na rodinnú dovolenku. Dnes sa už nečudujú – zodpovedný za hnutie v Libanone je ženatý kňaz a jeho manželka sa zúčastnila na celosvetovom večeradle.)

Tiež si myslím, že práve vďaka rozšíreniu večeradiel medzi gréckokatolíkmi sa otvorila cesta hnutiu na východ. Tým sa napĺňa želanie Panny Márie, aby jej Nepoškvrnenému Srdcu bolo zasvätené Rusko.

 

V Cirkvi je tendencia vyjasňovať postavenie Panny Márie v dejinách spásy, jednak preto, lebo niektoré prejavy veriacich hraničili s modloslužbou, a jednak preto, lebo je to otázka, ktorá sa vďaka tomu, ale aj pre nepochopenie učenia Katolíckej cirkvi vynára pri stretnutiach s inými kresťanskými denomináciami. Aká by mala byť správna mariánska úcta?

Správna mariánska úcta Boha nikdy nezatieňuje, ale vedie k zdravej a živej viere.

Samozrejme, že existujú aj chorobné a prehnané prejavy mariánskej úcty, ale vernosť a poslušnosť učiteľskému úradu Cirkvi je liekom proti týmto tendenciám. Práve preto dôrazne dbáme na to, aby tí, čo vedú večeradlá, nevnášali do nich nič, čo tam nepatrí.

Opačným problémom je, ako uvádzate, „ekumenická“ snaha vyhnúť sa pálčivej téme mariánskej úcty s protestantmi. Pôsobím vo väčšinovo protestantskej oblasti. Mám bohaté skúsenosti s tým, keď viacerí našli cestu k Bohu a živú vieru práve vďaka mariánskej úcte. Dokonca som niekoľko ráz zažil, keď som išiel zaopatrovať sviatosťami do nemocnice, že pri vstupe do nemocničnej izby ma spoluležiace babičky oslovili: „My sme evanjeličky. Ale veď Pána Boha máme jedného. A my sa aj Zdravas, Mária modlíme!“

Bolo by určite veľkou chybou, keby sme z akýchsi ekumenických ohľadov zapreli svoju nebeskú Matku. Asi tak, ako keby niekto, koho brat ušiel z domu, chcel ho získať naspäť tým, že by sa zriekol svojej matky.

 

za rozhovor ďakuje Dada Kolesárová

 

Mgr. Marián Vojtko je administrátorom farnosti v Myjave a školským dekanom. Vysvätený za kňaza bol v roku 1993. V MKH je od začiatku svojej kňazskej služby. Ako zodpovedný (responsabile) za MKH na Slovensku pôsobí 7 rokov.

Zdroj: Slovo 2007, č. 22.
Autor: Mgr. Drahomíra Kolesárová - všetky články od tohto autora (18)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε