Mária porodila dieťa

Keď Jozef s Máriou spolu bývali, stalo sa, že sa podľa rozhodnutia cisára Augusta vykonávalo sčítanie ľudu. Každý musel ísť tam, kde sa narodil. Toto sčítanie vykonával Quirinius, miestodržiteľ Sýrie. Jozef s Máriou sa museli vydať na cestu do Betlehema, pretože odtiaľ pochádzali. Patrili totiž do Dávidovho rodu, a teda aj Júdovho kmeňa.

„Vezmem synov a pôjdeme sa dať zapísať,“ povedal Jozef. „Ale čo s tým dievčaťom? Ako ju mám dať zapísať? Ako svoju ženu? Veď by som sa hanbil. Alebo ako dcéru? Všetci synovia Izraela vedia, že to nie je moja dcéra! Nech sa v tej chvíli stane, čo bude chcieť Pán!“

Jozef osedlal osla, posadil Máriu na jeho chrbát. Jeden z jeho synov osla viedol a za nimi kráčal Jozef.

Počas cesty povedala Mária Jozefovi: „Dvojaký ľud pred sebou vidím, jeden plače a druhý sa raduje.“

Jozef jej odpovedal: „Seď, drž sa svojho osla a nerozprávaj zbytočné reči.“

Tu sa pred nimi zjavil krásny chlapec odetý do nádherného rúcha a povedal Jozefovi: „Prečo si povedal, že sú zbytočné tie reči o dvojakom ľude, ako hovorila Mária? Videla predsa židovský ľud nariekať, lebo sa odklonil od svojho Boha, a pohanský ľud sa radovať, lebo sa priklonil k Bohu a dostal sa do jeho blízkosti. Stane sa to, čo Boh sľúbil našim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi; prišiel totiž čas, keď sa má z Abrahámovho potomstva udeliť požehnanie všetkým národom.“

Keď to anjel povedal, prikázal oslovi stáť, lebo nadišiel čas pôrodu. Márii zasa prikázal, aby z osla zliezla a vošla do podzemnej jaskyne, kde nikdy nebolo svetlo. Len čo Mária vstúpila do jaskyne, tá sa celá rozjasnila, akoby tam bolo Slnko. A kým bola  Mária v jaskyni, dovtedy tam bol neustály deň, hoci vonku bola tmavá noc.

Tam Mária porodila chlapčeka. Keď prichádzal na svet, zhromaždili sa okolo neho anjeli, a len čo sa narodil, klaňali sa mu a hovorili: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“

Jozef tam však nebol, vybral sa hľadať pôrodnú babicu. Naraz všetko okolo neho zmĺklo. Zdalo sa, akoby sa na chvíľu zastavil čas. Urobil iba zopár krokov a vtedy zbadal z hôr schádzať akúsi ženu. Tá sa mu prihovorila: „Kam ideš, človeče?“

„Hľadám pôrodnú babu, Židovku,“ odpovedal Jozef.

Ona na to: „Ty si z Izraela?“

„Áno,“ odpovedal.

„A tá v jaskyni,“ pýtala sa ďalej, „to je kto?“

„Moja snúbenica,“ reagoval Jozef.

„Takže to nie je tvoja žena?“ neprestala sa vypytovať.

„Je to Mária,“ povedal jej Jozef. „Vychovali ju v Božom chráme a ja som ju potom dostal žrebom za ženu, ale moja žena to nie je. A to dieťa, ktoré čaká, je od Svätého Ducha.“

„A to ti mám veriť?“ zasmiala sa žena.

„Poď a uvidíš,“ vyzval ju Jozef a ona za ním šla. Hneď sa k nim pripojila aj Salome. Kým prišli k jaskyni, Mária už porodila. Jozef Márii povedal: „Priviedol som ti pôrodné babice Zelomi a Salome, stoja vonku pred jaskyňou, ale kvôli tomu veľkému jasu sa neodvažujú vstúpiť.“

Keď to Mária počula, usmiala sa. Jozef jej povedal: „Nesmej sa, ale dávaj si pozor, aby si náhodou nepotrebovala nejaké ošetrenie.“ Mária pozvala jednu z babíc dnu k sebe. Keď vošla Zelomi, povedala Márii: „Dovoľ mi, aby som sa ťa dotkla.“ A keď jej to Mária dovolila, pôrodná babica sa dala do hlasitého náreku: „Bože, veľký Bože, zmiluj sa! Nikdy nikto nepočul, ani nikomu nikdy nenapadlo, že by prsia boli plné mlieka a novorodený chlapec nechal svoju matku pannou. Na novorodencovi nie je žiadna škvrna od krvi a rodička nemá žiadne bolesti. Panna otehotnela, panna porodila a je stále pannou.“

Keď to vonku počula Salome, povedala: „Neuverím tomu, čo počujem, ibaže sa presvedčím sama.“

Salome vstúpila a povedala Márii: „Dovoľ aj mne, aby som sa ťa dotkla a presvedčila sa, že Zelomi hovorí pravdu.“

Mária privolila. Keď Salome zdvihla ruku a dotkla sa Márie, ruka jej vyschla. Salome sa dala do bolestivého náreku a kričala: „Pane, ty vieš, že som sa ťa vždy bála. Starala som sa o všetkých chudobných bez odmeny za to, čo dostali. Od vdovy a siroty som nikdy nič neprijala a nikdy som nenechala chudáka odísť od seba naprázdno. A teraz, pre svoju neveru, som zúbožená, lebo som si dovolila pochybovať o tvojej panne.“

Len čo dohovorila, zjavil sa vedľa nej krásny mladík a povedal: „Pristúp k dieťaťu, pokloň sa mu, dotkni sa ho rukou a ono ťa uzdraví, lebo to je Spasiteľ sveta.“ Ona tak urobila a ozdravela.