Mám už naozaj všetko nachystané na Vianoce?
Jednou z častých otázok, ktoré dnes zaznievajú pri stretnutí priateľov, a možno ešte o niečo viac napríklad v ženských pracovných kolektívoch je aj táto: „Tak čo, máš už všetko nachystané na Vianoce?“ V podstate ide o celkom bežné pripomenutie si istých očakávaní a písaných i nepísaných zvykov a príjemných, celoročne očakávaných povinností, ktoré sú spojené s predstavou Vianoc. Stromček, vianočné pečivo, darčeky, sušené hríby, oplátky, o pár dní kapor, vyluxovaný koberec v obývačke a ešte mnoho ďalších prvkov napĺňa mysle mnohých ľudí. V podstate ide o celkom logickú otázku i praktické predvianočné starosti, na ktoré sa vlastne tešíme, aj keď si pritom trochu hundreme ako to nestíhame. Upratať, vyzdobiť, pripraviť, obdarovať, zdieľať - to všetko sú jednotlivé prvky tohto každoročného všeobecne prijímaného spoločenského rituálu.
Samozrejme, že pri zachovaní zdravej miery a hlavne vnútornej radosti aj z týchto materiálnych príprav, bez toho, aby sa stali akýmsi nervóznym otroctvom, alebo bezmyšlienkovitým komerčným klišé, je aj tento predvianočný ruch celkom v poriadku. Je to niečo ako chystanie sa na prijatie vzácnej návštevy. A tu sme súčasne pri jadre problému. Ak som totiž niekde pozvaný na návštevu, tak zaiste, že s uznaním a vďačnosťou si všimnem, že kvôli tomu niekto urobil aj isté vonkajšie prípravy – ale v prvom rade ocením to, ak sa mi môj hostiteľ osobne venuje. Ak by však moja návšteva mala byť pre neho len príležitosťou na to, aby si na chvíľu vylepšil jedálny lístok, alebo poupratoval a vyzdobil dom ale v podstate by sa mi ani neprihovoril, neporozprával sa so mnou, nebol zvedavý na môj názor, ba vlastne by si ma nevšímal a celú slávnostnú večeru by zmenil na obyčajné kolektívne napchávanie sa, asi by som si o takomto hostiteľovi pomyslel svoje a snažil by som sa čo najskôr nenápadne vytratiť. Veď - ktovie, či by si vlastne všimol moju neprítomnosť.
alebo
|
(5908)
