Prešovská eparchia v kontexte dejín
Prešovská a Mukačevská gréckokatolícka eparchia majú medzi sebou tesné historické väzby. V tejto súvislosti prinášame krátke poobhliadnutie do histórie Prešovskej eparchie. Príznačné je aj to, že podľa východnej tradície sa novým prešovským biskupom stáva rehoľník. Jeromonach (rehoľný kňaz), jezuita, biskup Ján Babjak nastupuje na prešovský biskupský stolec po Mons. Jánovi Hirkovi. Mons. Ján Babjak sa tak stal v poradí 8. sídelným biskupom od jej vzniku. Gréckokatolícke biskupstvo v Prešove bolo zriadené bulou “Relata Semper”, pápežom Piom VII., 22. septembra 1818. Kolískou Prešovskej diecézy je Mukačevská eparchia, ktorá sa vždy hlásila k cyrilometodským koreňom. Zlatou érou náboženského a kultúrneho života gréckokatolíkov bolo obdobie za biskupa Bačinského, ktorý vehementne obraňoval záujmy gréckokatolíckych veriacich pri Viedenskom dvore. Koncom 18. storočia bola Mukačevská eparchia na severovýchode Uhorska veľmi rozsiahla (13 žúp a viac ako 800 farností). Preto boli r. 1776 ustanovené 2 vikariáty na čele s generálnymi vikármi: 1. Maramorošský-Sihor vikariát – najvýchodnejší cíp eparchie, a Szatmársky vikariát – na juhu (Rumunsko). Krátko na to, roku 1787, bol vytvorený aj vikariát na západe so sídlom v Košiciach. Podľa dekrétu zo 17. júla 1787 bola vikár Košíc menovaný spomedzi kanonikov Mukačevskej kapituly a potvrdený kráľovským dvorom. Prvým kanonikom bol Ján Pastelyi - Kováč; bývalý kláštor dominikánov v Košiciach mu bol určený za rezidenciu. Po jeho návrate do Mukačeva bol 13. januára 1790 na jeho miesto menovaný kanonik, Michal Bradač, neskorší biskup (vikárom bol do r. 1812). Košický vikár Michal Bradač preniesol sídlo vikariátu do opusteného kláštora minoritov v Prešove. Stalo sa tak Dekrétom z 20. decembra 1792.
Vďaka vplyvu biskupa Bačinského na Viedenskom dvore a vytrvalosti vikára Bradača, bol Košický vikariát úspešne ustanovený r. 1806 a stal sa základom dnešnej Prešovskej eparchie. Prešovské biskupstvo bolo oficiálne zriadené 22. septembra 1818 bulou pápeža Pia VII. Relata Semper. Nová eparchia zahrňovala 194 farností a 152 000 veriacich. Mesto Prešov bolo dané za sídlo eparchie, a od neho odvodzuje aj svoj názov. Za biskupskú rezidenciu bol určený starý minoritský kláštor. Bývalý kláštorný chrám bol povýšený na katedrálu, zabezpečiť nový ikonostas sa podarilo biskupovi Jozefovi Gagancovi (1843 - 1875). Zdroj: TK KBS
|