Pomocný biskup Dr. VASIĽ HOPKO
Biskup Vasiľ Hopko je veľkou osobnosťou gréckokatolíckej prešovskej eparchie. Svojou vernosťou Svätej Stolici, veľkou láskou k ľuďom a svojou pastoračnou prácou dokázal, že aj pre neho platia slová sv. Pavla: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval /2 Tim 4,7/.
Narodil sa 21. 4. 1904 v Hrabskom. Dedinka sa nachádza v okrese Bardejov, na východnom Slovensku. Jeho rodičia: Vasiľ Hopko a matka Anna, rod. Petrenková boli chudobnými roľníkmi, ktorí nevlastnili žiadnu pôdu. Mali syna Vasiľa a dcérku Máriu. Otec bol zvonár, 6. 6. 1905 pri zvonení proti búrke ho usmrtil blesk. Vtedy nemal Vasiľ ešte ani rok. Pre veľkú biedu, keď dovŕšil 4 rok, matka odišla do USA a zverila ho do opatery rodine Petrenkových. Našla si prácu vo firme Johnson x Johnson Co., v meste Nex Bruswick, v štáte New Jersey. Keď sa jej brat Dimitrij stal kňazom v Olšavici prebral starostlivosť o výchovu a vzdelanie mladého Vasiľa.
Základné vzdelanie nadobudol v maďarskej škole v Bardejove. Sám na to spomína takto: „Keď som chcel študovať, musel som sa naučiť maďarsky, od tretej národnej triedy som býval v Bardejove. V štúdiu pokračoval na Evanjelickom gymnáziu v Prešove, kde zmaturoval v r. 1923. Počas prázdnin navštevoval svojho strýka kňaza najprv v Olšavici, po jeho preložení v Blažove. Podporovaný matkou pokračoval v štúdiach teológie v Prešove, ktoré ukončil v r. 1928.
Pani Hopková mala v úmysle priviesť svojho syna do USA, dúfajúc, že biskup Vasiľ Takáč /1924 - 1948/ ho vysvätí za kňaza pre pitsburskú eparchiu. Avšak jej sny sa neuskutočnili. Keď sa mladý Vasiľ chystal na cestu, náhle ochorel a musel sa podrobiť niekoľkým operáciám. Ako píše vo svojich memoároch: „Pretože všetky peniaze na cestu som minul na doktorov a nemocnice, musel som sa vzdať nádeje, že svoju mamu ešte raz uvidím.“ Vtedy som si neuvedomoval, že to bola Božia vôľa, ktorá ma zdržala v rodnej zemi. Svoje neočakávané uzdravenie pripisoval výsledkom deviatnika k Božskému Srdcu. Sľubuje Ježišovi, že ak bude uzdravený prijme kňazské svätenie v celibáte.
Ordinovaný bol biskupom Gojdičom 3. 2. 1929 v Prešove. Po vysviacke za kňaza pôsobil v Prahe, kde na poli pastorácie plne preukázal svoje schopnosti. Pracoval veľmi charitatívne medzi mládežou a emigrantami. Zvláštnu pozornosť venoval akademickej mládeži.
V krátkom čase získal krásny chrám sv. Klementa v Prahe, ktorý sa od vtedy stal duchovným centrom gréckokatolíkov žijúcich v Čechách. Za jeho pôsobenia bola systematizovaná gréckokatolícka farnosť v roku 1933 a bol menovaný jej správcom.
Veľmi aktívne si počína v pastorácii. Ako sám píše vo svojom životopise, angažoval sa zvlášť v Spolku sv. Rafaela, na ochranu vysťahovalcov v Prahe. V rámci tohto Spolku navštívil českú a slovenskú emigráciu vo Francúzsku /Bordeaux/, mal misie pre Čechov na Volyne /Luck, Dubno, Rovno, Zdolbunov, Sienskewiczewka, atď/ a tiež pre Čechov a Slovákov v Juhoslávii.
Počas svojho pôsobenia v Prahe sa stretáva po 22 rokoch so svojou matkou, ktorá po ťažkej práci v cudzine sa vrátila naspäť k svojmu synovi-kňazovi a stala sa jeho domácou. Zdroj: Prierez dejinami Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
|
(1351)
