Pomocný biskup Dr. VASIĽ HOPKO (2)
Tak naďalej pokračoval v štúdiu na Karlovej univerzite. Posledný semester teológie z politických dôvodov, absolvoval v Bratislave na Komenského univerzite, kde v r.1940 získal doktorát z teológie.
V Prahe pôsobil do 1.9.1936. Od r.1936 do 31.8.1942 bol v špirituálom kňazského seminára v Prešove. Od l.9.1942 do 31.8.1943 bol biskupským tajomníkom. Od 1.9.1943 bol vymenovaný za profesora na Vysokej škole bohosloveckej v Prešove, nebol však uznaný Slovenským štátom a preto ani plat nedostaval.
V r.1943 je aj redaktorom eparchiálneho časopisu v rusínskej reči Blahovistnika a publikuje knihu: Gréckokatolícka cirkev z príležitosti 300-tého výročia Užhorodskej únie. V nej vyznáva veľkú lásku k svojej Cirkvi a obradu: „Som gréckokatolík! Ako sladko mi znejú tieto slová. Kedykoľvek počujem spomenúť gréckokatolícku cirkev, začne ma to zaujímať, pretože som tiež gréckokatolík. Túto lásku ku gréckokatolíckej cirkvi som získal cez moju matku a stala sa časťou môjho bytia. Nikdy sa nemôžem dostatočne poďakovať Bohu, že som sa narodil ako gréckokatolík“.
Predvídajúc v Československu politický obrat, biskup Pavol Gojdič sa obrátil na Svätú Stolicu v Ríme so žiadosťou, aby dostal pomocného biskupa. Ním sa stáva práve ThDr. Vasiľ Hopko. V bule zo dňa 2.1.1947 z Ríma sa píše:
„Pius biskup, sluha služobníkov božích zasiela obľúbenému synovi Vasilovi Hopkovi, kňazovi obradu byzantsko-slovanského, nášmu vnútornému komorníkovi, profesorovi teologickej akadémie v Prešove, menovanému za titulárneho biskupa Midilenského a za pomocného terajšiemu biskupovi prešovskému, pozdrav a apoštolské požehnanie.
"Starajúc sa o úrad najvyššieho apoštolátu, zverený našej poníženosti od Večného náčelníka Pastierov, usilujeme sa, aby cirkevní predstavení, menovite tí, ktorí stoja na čele diecézy čo do rozlohy a čísla veriacich prevyšujúcich, mali niekedy z odôvodnených príčin pomocných biskupov, ktorí by im mohli vo vykonávaní pastierskej úlohy výdatnú pomoc poskytnúť. Niektorým biskupom Apoštolská Stolica prideľuje niekoho z význačných osobností oných diecéz, ktoré kedysi prekvitali v cnostiach a nábožnosti, hoci pre pomerové zmeny a pre krivdy stratili predošlú žiariacu slávu. Tak teda, keďže ctihodný brat Pavol Gojdič, biskup prešovský od tejto Apoštolskej Stolice žiadal, aby obzvlášte v terajších pomeroch k väčšej obozretnosti čo do spravovania jemu zverenej diecézy bol pridelený pomocný biskup, my o dobro duší starajúc sa čo najsvedomitejšie poradiac sa s ctihodným našim bratom, tajomníkom Svätej Kongregácie pre Východnú Cirkev, uznávame za dobré vyhovieť predostretej žiadosti, a Teba z najvyššej našej moci vyhlasujeme za pomocníka hore spomenutého biskupa Pavla a aby si mohol a bol silný vykonávať s jeho povolením pontifikálne úlohy a ostatné pastierske tak v meste, ako aj v celej prešovskej diecéze. K tomu Teba menujeme z tej istej našej moci za titulárneho biskupa Midilenskej diecézy v provincii Numidskej.".
Vysvätený bol vladykom Gojdičom v Prešove dňa 11.5.1947. Spolusvätiteľom bol pražský arcibiskup Jozef Beran. V homílii na vysviacke vladyka Gojdič povedal:“...Prešovská eparchia sa môže pochváliť pomocným biskupom, ktorého sme my dnes konsekrovali, to je skutočnosť aká ešte nebola v 131 ročnej histórii Prešovskej eparchie. Dôvodom bola aj veľkosť eparchie od Laborca až po Cheb, od Chlumca až po Orlov. Svätý Otec Pius XII. ako dobrý otec a starostlivý pastier vypočul naše prosby a vymenoval láskavo Dr. Vasiľa Hopka za pomocného biskupa prešovského. Na slávnosti sa zúčastnili najvyšší predstavitelia Cirkvi a štátu: „J.E. Dr. Jozef Beran, arcibiskup, J.E. Jozef Čársky, biskup, J.E. Dr. Andrej Škrábik, biskup, p. Anton Tink, gen. vikár, p. Dr. Ivan Pietor, minister, p. Dr. Jozef Šoltes, povereník, p. Andrej Cvinček, kanonik, podpredseda SNR. Biskup Hopko sa tak stáva pravou rukou biskupa Gojdiča. Pri svojich vizitáciach po farnostiach povzbudzoval veriacich vo vernosti viere, svedomitom plnení svojich náboženských a občianskych povinností, láske a vernosti k svojej Cirkvi a východnému obradu.
Po r.1948 komunistický režim okamžite začal svoju protináboženskú propagandu a zákerne napádal gréckokatolícku cirkev. Očakávalo sa to najhoršie. Nakoniec, keď 28.4.1950 násilne zlikvidovali gréckokatolícku cirkev, biskupov Gojdiča a Hopka uväznili. Zo začiatku biskupa Hopka prehovárali, aby sa pripojil k pravoslávnej cirkvi, ale on neustúpil. Následne sa rozhodli zatiahnuť ho do procesu a obvinili ho z údajnej „rozvracačskej činnosti“. Zdroj: Prierez dejinami Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
|
(2171)
