Veľký štvrtok v Prešovskej eparchii

Sacramentum caritatis – Sviatosť lásky dominovala sláveniu Veľkého štvrtka v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. V ten deň je liturgická spomienka na ustanovenie tejto sviatosti – sviatosti Eucharistie a vladyka Ján Babjak, SJ pri dopoludňajšej archijerejskej svätej liturgii aj v homílii vychádzal z takto pomenovanej posynodálnej apoštolskej exhortácie Svätého Otca Benedikta XVI. Keďže si na Veľký štvrtok pripomíname aj ustanovenie sviatosti kňazstva, vladyka asi dvesto koncelebrujúcim kňazom Prešovskej eparchie povedal: „Všetci si dnes môžeme nanovo sprítomniť svoju kňazskú vysviacku“. Boli sme vyňatí spomedzi veriaceho Božieho ľudu, aby sme ohlasovali Božie slovo, vysluhovali sviatosti a ľuďom sprostredkovali Božie milosrdenstvo, povedal ďalej vladyka a pripomenul kňazom rôzne nebezpečenstvá, ktoré na nich číhajú a môžu ich priviesť k zlyhaniu, ku kríze, k tomu, že svoje poslanie začnú vykonávať zvykovo a rutinérsky. Veľkým nebezpečenstvom je, keby sme prestali veriť v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Potom citoval niektoré časti exhortácie: „Vnútorné spojenie medzi Eucharistiou a sviatosťou posvätného stavu vyplýva zo samotných Ježišových slov vo večeradle: «Toto robte na moju pamiatku» (Lk 22, 19). Ježiš totiž v predvečer svojej smrti ustanovil Eucharistiu a zároveň ustanovil kňazstvo novej zmluvy“. Kňaz slávi Eucharistiu v mene a v osobe Krista a v mene celej Cirkvi. „Je teda potrebné, aby si kňazi uvedomovali, že v celej ich službe nemôžu dávať na prvé miesto seba samých alebo svoje názory, ale Ježiša Krista.“ 

S prešovským eparchom koncelebrovali aj emeritný prešovský biskup Ján Hirka a emeritný pomocný biskup z Pražského apoštolského exarchátu Eugen Kočiš.

Pred začiatkom svätej liturgie vladyka posvätil nové antimenziony, v ktorých sú vložené – všité ostatky blahoslavených biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča, OSBM a Vasiľa Hopka. Antimenzion je plátno s ikonografickým vyobrazením mŕtveho tela Ježiša Krista, štyroch evanjelistov a s podpisom biskupa, ktorý ho posvätil. Nachádza sa na oltároch v gréckokatolíckych chrámoch. Kňazi teda slávia sväté liturgie na ostatkoch svätých.

Počas svätej liturgie posvätil myro – olej, ktorý kňazi počas liturgického roka používajú pri udeľovaní sviatosti myropomazania – birmovania.

Na konci svätej liturgie umyl nohy dvanástim kňazom, čím urobil podobný znak pokory a lásky ako Ježiš Kristus pri poslednej večeri dvanástim učeníkom. Keďže gréckokatolícki kňazi sú väčšinou ženatí, tohto roku to boli zástupcovia tých kňazov, ktorí vo svojich manželstvách prijali najviac detí. V minulých rokoch to boli napr. protopresbyteri alebo novokňazi.

Po skončení slávenia sa kňazi rozišli do svojich farností, aby slávili svätú liturgiu sv. Bazila Veľkého s večierňou a Strasti nášho Pána Ježiša Krista, pri ktorých sa číta dvanásť evanjelií o jeho utrpení a smrti.