V tento deň sa zakončuje sviatok Narodenia presvätej Bohorodičky.
Evanjelium zaznamenalo veľmi málo zo života Presvätej Panny Márie. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Odkiaľ o tom teda vieme? Vieme o tom z tradície Cirkvi a apokryfov.
Apokryfy sú židovské a kresťanské spisy, ktoré sa formou a obsahom podobajú kanonickým knihám Starého a Nového zákona, ale nepatria do kánonu inšpirovaných spisov. Kresťanské apokryfy opisujú niektoré udalosti zo života Ježiša Krista či Presvätej Matky, o ktorých sa nehovorí v evanjeliách.
Hoci Cirkev neprijíma apokryfy ako inšpirované knihy Svätého písma, ani ako zaručený historický prameň, predsa však tieto spisy obsahujú mnoho z tradície a viery Cirkvi.
Jakubovo protoevanjelium
Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom. Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi (po matke pochádzala z Áronovho kňazského rodu), jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo. Jakubovo protoevanjelium sa tešilo veľkej obľube v starokresťanskej Cirkvi a malo veľký vplyv na rozvoj mariológie a mariánskej úcty.
Na základe Jakubovho protoevanjelia boli zavedené tieto cirkevné sviatky: Počatie sv. Anny, Narodenie Presv. Bohorodičky, Uvedenie do chrámu a sviatky Joachima a Anny. V tomto spise sa dozvedáme o okolnostiach narodenia Panny Márie a tiež o jej rodičoch, ktorí sa volali Joachim a Anna.
 O ikone Ľudia sa rodia v rodine, pričom vytvárajú dlhú líniu pokolení. No v Božích očiach je každá osoba samostatná, jedinečná, neopakovateľná. Narodenie každého človeka je vopred určené Bohom vo večnosti. Preto v istom zmysle, každý žije vo svete nie z vôle človeka, ani z vôle krvi, ale z vôle Božej (porov. Ján 1, 13). Z tohto dôvodu sa narodenie človeka zobrazuje na ikonách veľmi slávnostne, ako prejav Božieho plánu.
To sa zvlášť týka narodenia Bohorodičky. Celá scéna sa odohráva v posvätnom priestore, akoby chráme. Symbolický význam je očividný: Mária sa stane príbytkom Krista, a sám Kristus bude novým chrámom.
Jedinečnosť narodenia Božej Matky sa tiež zdôrazňuje typickým starozákonným motívom neplodnej ženy: Anna – stará žena, ktorá bola považovaná za neplodnú. Aby teda Mária mohla prísť na svet, je potrebný Boží zásah. To je vzdialené ohlásenie budúceho narodenia Krista z Panny a Svätého Ducha. Rovnako scéna kúpania dieťaťa, ktorá sa vždy nachádza na ikonách zobrazujúcich narodenie človeka, nadobúda osobitný význam.
Na ikone figurujú tiež ženy, ktoré prinášajú dary. Tento motív je možno prevzatý z ceremoniálu cisárskeho dvora. Možno v tom vidieť analógiu s ikonou Pánovho Narodenia, na ktorej pastieri nesú dary. Každý človek, ktorý prichádza na svet, je stvorený na Boží obraz (porov. Gn 1, 26), teda ako vysvetľujú cirkevní otcovia, na obraz Krista. Preto narodenie Božej Matky je účasťou na narodení Krista. Jednako však to, že dary nenesú priamo novorodeniatku, ale jeho matke, poukazuje na iné vysvetlenie: ženy týmto prejavujú skutočnosť, že novorodená je z ich rodu, z ich národa, má právo na úctu, a vyjadruje nádej všetkých.
Narodenie predstavuje nádej, a matky vždy majú istý dar predtuchy, pokiaľ ide o ich deti. Anna sedí na lôžku a pozerá sa do diaľky, akoby chcela prorokovať, ale uvedomuje si, že je ešte viazaná mlčaním: je to mlčanie plné radostného očakávania budúcich udalostí.
Spracované podľa:
Katrij J: Piznaj svij objrad, Vydavateľstvo ČSVV 2004 Heriban J: Príručný lexikon biblických vied. Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, Rím 1992.
www.ugcc.org.ua
|
(2951)
