Spoločensko-náboženská situácia v československu v rokoch 1945-50 (1)
Drunhá sv. vojna zmenila Európu na západe sa rozvíjala demokracia a odstraňovali sa dôsledky vojny v priemysle a hospodárstve. Východná Európa sa dostala pod vplyv Sovietskeho zväzu. Komunisti tieto krajiny izolovali od západu a ich rozvoj závisel Sovietskeho zväzu.
Po r. 1945 bolo názorovo, politický aj ekonomický rozhodnuté o orientácii Československa na Sovietsky zväz. Povojnové Československo sa obnovilo na nových základoch. Jeho prvá vláda vyhlásila vo svojom programe 25. apríla 1945 rozsiahle a hlboké reformy v politickej, sociálnej, ekonomickej a kultúrnej oblasti. Väčšinu z nich v priebehu pol roka zrealizovala a vytvorila nový spoločenský systém nazývaný ľudovo-demokratický.
Katolícka Cirkev sa ocitla v nových podmienkach. Vláda vnímala úplne odlišne náboženskú slobodu ako Cirkev. Cirkev prichádzala o majetok, nemohla si chrániť svoje záujmy. Náboženská situácia bola iná v Čechách a iná na Slovensku. Na Čechách sa strácala nábožnosť a začal sa zvyšovať počet ľudí bez vyznania. Tejto situácii dopomohlo aj vysťahovanie katolíckych sudetských Nemcov v r 1945-47.
Situáciu môžeme vidieť aj cez štatistické údaje, ktoré nám jasne poukazujú na určitý rozdiel, čo sa týka príslušnosti k náboženstvu jednak v českých krajinách a na Slovensku, a „posun“ v tejto oblasti od vzniku ČSR do r. 1950. V r. 1921 v Československu /ďalej ČSR/ žilo 13,5 milióna obyvateľov, z toho len 724 tis. bolo bez vyznania, v Čechách 5,32 %, na Slovensku len 0,23 %. V r. 1931 bolo 14,7 mil. obyvateľov, z toho bez vyznania 854 tis., t.j. v Čechách 5,8 %, na Slovensku 0,51 %. Po r. 1945 sa situácia mení - 2,9 mil. českých Nemcov je vysťahovaných, Československo prišlo o Podkarpatskú Rus, preto počet obyvateľov klesá na 12,7 milióna, z toho bez vyznania je 766 tis. obyvateľov.
Pri hodnotení vzťahov Cirkvi a štátu v tomto období musíme poukázať na rozdielnosť týchto vzťahov v r. 1945-47 a v r. 1947-50. V prvom období predstavitelia katolíckej cirkvi chápali vzťah cirkvi a štátu ako dobrý a priali si ho aj do budúcna. Tak napríklad 15.11.1945 sa v Čechách na čele s arcibiskupom Jozefom Beranom prihlásili „k budovaniu nášho štátu“. „Cirkev je ochotná pristúpiť k spolupráci na výstavbe republiky“. V období koaličnej vlády Národného frontu sa vzťahy vyznačovali obojstranným rešpektovaním a súžitím. Tento vzťah bol charakterizovaný ako „dobrý a priateľský“. Navonok bol náboženský život konsolidovaný . Dňa 13.5.1946 boli obnovené diplomatické styky medzi Vatikánom a ČSR. Ako zástupca Svätej Stolice sa vrátil internuncius Xáver Rither známy svojim negatívnym postojom voči fašizmu a nacizmu. V novembri 1946 bola obsadená od r. 1941 osirelá katedra v Prahe. Novým arcibiskupom sa stal dr. Jozef Beran, ktorý počas Protektorátu preukázal veľkú odvahu, pokým nebol tajnou políciou zatknutý a deportovaný do Dachau.
Situácia na Slovensku bola iná. Na konci druhej svetovej vojny sa vzťahy medzi cirkvou a československým štátom boli v štádiu najväčšieho napätia. Už cez povstanie vzniklo mnoho prípadov otvorenej konfrontácie medzi povstalcami a predstaviteľmi cirkvi. Hoci povstalci sa skladali z rozličných skupín s nerovnakými cieľmi, boli jednotní v nepriateľskom postoji voči cirkvi. Katolícka cirkev bola pre svoju podporu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany obviňovaná aj z podpory fašizmu. Zároveň dochádzalo aj k rôznym násilnostiam voči katolíckym kňazom. Tak napríklad povstalci v Liptovskom sv. Jáne v noci zo 6 na 7.9.1944 vyvliekli kňaza Rudolfa Schedu(46 r.) z jeho fary a vo svätojánskej doline ho hrozne mučili, kým neskonal. Podobne v Liptovskom sv. Michale kňaza Martina Martinku(56r.) povstalci výstrelmi z automatov priamo „prepílili“.
Slovenská národná rada /SNR/, svojim 5 nariadením poštátnila všetky školy, detské opatrovne, útulky až po vysoké školy. Nariadenie nadobudlo účinnosť 6. 9.1944, teda necelý týždeň po vystúpení SNR z ilegality na území ovládanom partizánmi. Toto uznesenie opätovne prijala SNR dňa 16.5.1945. Keď slovenskí biskupi protestovali proti tomuto rozhodnutiu viedlo to k zatknutiu biskupa Jána Vojtaššáka. Ešte v máji 1945 ho zaistili a odvliekli do bratislavskej väznice, odkiaľ ho bez vyšetrovania a súdu prepustili až 10. 11.1945. Vykonávateľom zatknutia otca biskupa, vydaného SNR v Košiciach pod č. 1224/945- prez., bol samozvaný „cirkevný referent“, pri košickej československej vláde, Jozef Straka.
Väčšou akciou na pokorenie slovenského národa bol proces s prvým prezidentom Slovenskej republiky Dr. Jozefom Tisom v r. 1945-47, nad ktorým nakoniec Národný súd v Bratislave vyniesol rozsudok smrti, ktorý bol vykonaný 18.4.1947, keď bol prvý prezident popravený obesením.
Slovenským katolíkom nebolo dovolené vytvoriť si vlastnú politickú stranu, preto boli nútení pred voľbami v máji 1946 uzavrieť dohodu s prevažne protestantsky orientovaným vedením Demokratickej strany. Táto strana získala vo voľbách asi 62 % hlasov, kým komunisti necelých 30 %. Situácia v cirkvi sa nezmenila: hlavné slovo v strane, vláde a administrácii mali tí, ktorí sa riadili strategickou zásadou „maximálneho oslabenia vplyvu katolíkov na verejný život“. Radikálne sa situácia zmenila po prevzatí moci komunistami vo februári 1948. V tom čase bol počet kňazov nasledujúci : v roku 1945: 6 986 duchovných, v roku 1948: 7 042 duchovných.
Dve arcidiecézy: PRAHA - od r. 1946 - arcibiskup Jozef Beran, svätiaci biskup: Antonín Eltschkner. OLOMOUC - arcibiskup Leopold Prečan, od r. 1948 Jozef Matocha, od r. 1950 svätiaci biskup Stanislav Zela.
Diecézy: ČESKÉ BUDĚJOVICE - od r. 1947 Josef Hlouch; HRADEC KRÁLOVE - biskup Moric Pícha; LITOMĚŘICE - od r. 1947 biskup Štefan Trochta; BRNO - od r. 1946 biskup Karel Skoupý, SPIŠ - biskup Ján Vojtaššák; BANSKÁ BYSTRICA - biskup Andrej Škrábik; NITRA - arcib. Karol Kmeťko, svätiaci biskup Eduard Nécsey; ROŽŇAVA - biskup Karol Pobožný
Apoštolské administratúry: ČESKÝ TEŠÍN - František Onderek; KOŠICE - biskup Jozef Čársky; TRNAVA - biskup Ambróz Lazík.
Gréckokatolícke biskupstvo: PREŠOV - biskup Pavol Gojdič, OSBM, svätiaci biskup Vasiľ Hopko.
Komunistickí funkcionári sa najprv snažili podriadiť si katolícku cirkev dohodou s biskupmi alebo časť z nich získať pre spoluprácu. Už 3. marca Alexej Čepička, generálny tajomník Ústredného akčného výboru Národného frontu jednal s arcibiskupom Beranom a požiadal ho, aby hierarchia verejne zaujala kladný postoj k novému režimu.
Zdroj: Prierez dejinami Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
|
(1583)
