Prvé a druhé nájdenie úctyhodnej hlavy svätého Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána

Po sťatí svätého Jána Krstiteľa prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho (Mt 14, 12) v samárijskom meste Sebastea. Nebolo im dovolené uložiť k nemu hlavu svojho učiteľa, lebo Herodiada sa bála, že v takom prípade by prorok mohol vstať z mŕtvych. Hlavu dala zakopať vo svojom paláci na nedôstojnom mieste, o ktorom vedela iba Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu. Táto Jana, ktorú spomína svätý Lukáš vo svojom evanjeliu (8, 3), ju v noci potajomky vykopala, uložila do hlinenej nádoby a úctivo pochovala na Olivovom vrchu.

Po istom čase sa usadil na danom mieste mních menom Inocent a začal kopať základy chrámu. Vtedy našiel v zemi hlinenú nádobu a uschovával ju vo svojom príbytku. To, že v nej bola hlava svätého Jána Krstiteľa, pochopil podľa zvláštnych znamení, zázrakov a zjavení, ktorých sa mu dostalo. Keď však Inocent cítil, že sa blíži jeho smrť, znova ukryl hlavu svätého Jána Krstiteľa do zeme, lebo sa bál jej zneuctenia - kresťanstvo bolo ešte stále prenasledované a potupované.

Keď kresťanstvo získalo slobodu vďaka Milánskemu ediktu svätého cisára Konštantína Veľkého z roku 313, dvaja mnísi sa vybrali na púť do Jeruzalema. Tam sa jednému z nich zjavil svätý Ján Krstiteľ, prezradil mu miesto, kde leží jeho hlava, a prikázal mu, aby ju vykopal. Keď to však mních rozpovedal svojmu spoločníkovi, ten to považoval za obyčajný sen. V ďalšiu noc sa svätý Ján Krstiteľ zjavil obidvom mníchom a povedal im: „Zobuďte sa, zanechajte svoju neveru i lenivosť a urobte, čo vám bolo zvestované!“ Na druhý deň odišli na označené miesto, našli vzácnu relikviu a vložili ju do vreca z ťavej kože. To bolo prvé nájdenie hlavy svätého Jána Krstiteľa.

Po ceste sa mnísi stretli s istým chudobným človekom, ktorý sa k nim pripojil, a dali mu niesť dané vrece bez toho, aby vedel, čo je v ňom. V noci sa Pánov Predchodca zjavil tomuto mužovi a povedal mu: „Zanechaj svojich spoločníkov a spolu s vrecom, ktoré držíš v rukách, od nich uteč!“ Takto postupoval svätý Ján Krstiteľ preto, lebo videl lenivosť a nedbalosť mníchov: najprv neverili jeho zjaveniu a potom dali niesť jeho úctyhodnú hlavu človekovi, ktorého vôbec nepoznali.

Hoci svätý Ján Krstiteľ veľmi požehnával dom tohto muža a dal mu zbohatnúť, on nikomu neprezradil, aký vzácny poklad vlastní, a nestal sa menej nábožným. Ku koncu svojho života odovzdal hlavu svätého Jána Krstiteľa svojej sestre a ona zasa inému zbožnému kresťanovi. Takto prechádzala od jedného človeka k druhému, až sa dostala do rúk kňaza a mnícha Eustatia, ktorý žil v jaskyni neďaleko sýrskeho mesta Emessa. Spomínaný mních však upadol do arianizmu (podľa pôvodcu tohto bludu Ária mal Kristus iba ľudskú prirodzenosť) a pomocou hlavy svätého Jána Krstiteľa, ktorú držal v tajnosti, robil mnoho zázrakov, aby dokázal správnosť svojho názoru. Keď sa správca mesta po porade s biskupom rozhodol vyhnať Eustatia z Emessy, ten zakopal hlavu svätého Jána Krstiteľa do zeme vo svojej cele, aby sa neskôr po ňu vrátil. To sa však nikdy nestalo a miesto jej odpočinku znovu nikto nepoznal.

Avšak po nejakom čase istý Marcel, archimandrita (predstavený) monastiera, ktorý vyrástol na uvedenom mieste, dostal sériu zvláštnych zjavení, na základe ktorých začal kopať a 18. februára 452 naozaj hlavu našiel. Podobné zvláštne zjavenia mali nezávisle od neho aj archimandrita susedného monastiera Gennadios, hlavný diakon emesskej katedrály Kyriak a jeden emesský roľník. Dňa 24. februára 452 ju vtedajší emesský biskup Urán slávnostne preniesol do tamojšieho chrámu. Vtedy si však Malchos, jeden z kňazov, čo prišli s biskupom, povedal: „Odkiaľ by sa tu mohla nabrať Predchodcova hlava?!“ a smelo položil na ňu svoju ruku. V tej chvíli mu ruka vyschla a prilepila sa k nádobe. Keď sa biskup začal modliť, Malchos mohol svoju ruku odtiahnuť, no zostal ťažko chorý. Neskôr bola hlava prenesená do novopostaveného chrámu a Malchos dostal dar úplného vyzdravenia.

Tieto udalosti sa oslavujú ako druhé nájdenie hlavy svätého Jána Krstiteľa, ktorá potom začala na potvrdenie svojej pravosti roniť nádherne voňajúce myro, ktoré mnohých uzdravilo.