Boh - Božie vlastnosti

Po odpovedi na otázku, čo je Boh podľa svojej podstaty, treba spoznať, aký je Boh?  Odpoveď nám dávajú Božie vlastnosti. Špeciálna dogmatika o nich pojednáva v samostatnej hlave.

Je tu otázka filozofická - nakoľko možno rozumom poznať Božie vlastnosti; ale aj teologická, kde treba vychádzať z Božieho zjavenia, ak ide o vlastnosti Boha.

Atribúty (z lat. attribuo = prideliť, privlastniť) alebo vlastnosti Boha sú dokonalosti, ktoré podľa nášho spôsobu myslenia vychádzajú z metafyzickej Božej podstaty a súčasne k nej pristupujú. Nekonečnú plnosť bytia absolútne jednoduchej Božej podstaty môžeme totiž poznávať „len zčasti“ (1 Kor 13, 9).

Preto, aj keď nám svätá Cirkev na základe Svätého písma a Tradície za pomoci kresťanskej filozofie dala mnoho pojmov o Bohu, žiaden nie je adekvátny, lebo Boh je nevysloviteľne vyvýšený nad všetky stvorené bytia a nad akékoľvek pojmy o sebe. Z toho dôvodu, keď hovoríme o Božích vlastnostiach, musíme najprv použiť pravidlá negatívnej teológie a učiť sa, kým Boh nie je. Musí to však byť doplnené aj pozitívnymi tvrdeniami o tom, kto Boh je. Napriek všetkému zostáva  stále niečo nezodpovedané a nepochopené.

Teológovia píšu o Božej prirodzenosti a vlastnostiach vždy s tou myšlienkou, že ide len o naše ľudské predstavy a spôsoby myslenia, ktoré majú základ v neohraničenom Božom bytí a v nedokonalosti nášho ducha, ktorý nemôže Boha vyjadriť jediným pojmom, a preto používa mnoho názvov.

Tu budeme hovoriť o Božích vlastnostiach, ktoré rozumieme ako jednoduché Božie dokonalosti a ktoré pripisujeme Bohu podľa analogického poznania Boha. V nich môžeme nachádzať, aj keď nie samého Boha, tak aspoň zahalené jeho obrazy. Predovšetkým tak, ako poznávame a oceňujeme dobré vlastnosti človeka a tie privlastňujeme Bohu. Keďže Boha poznávame len čiastočne, čiže spôsobom, ktorým od neho všetko nedokonalé vylučujeme a všetko dobré naň vzťahujeme v najvyššej miere, nemôžeme ani vymenovať všetky Božie vlastnosti, lebo na to by bolo potrebné úplné poznanie Boha. Ani najučenejší človek nemôže svojou rečou úplne vysloviť Božiu bytosť, ale každý človek môže svojím rozumom a vôľou vystupovať k najvyšším hraniciam svojich možností, a tak čím lepšie poznať Boha.

Prvý vatikánsky koncil vyhlásil o Bohu a jeho vlastnostiach toto:

„Svätá, katolícka, apoštolská, rímska Cirkev verí a vyznáva: je jeden pravý a živý Boh, Stvoriteľ a Pán neba i zeme, všemohúci, večný, nezmerný, nepochopiteľný, nekonečný čo do rozumu, vôle a každej dokonalosti. Pretože on je jedna jedinečná, úplne jednoduchá a nemeniteľná duchovná podstata, musí byť ohlasovaný ako skutočne a bytostne odlišný od sveta, sám v sebe a zo seba naplno blažený a nevysloviteľne povýšený ponad všetko, čo mimo neho existuje a čo je pomyselné“ (DS 301).

Túto formuláciu Magistéria používajú teológovia ako základ vo svojich traktátoch o Božích vlastnostiach.

Rozdelenie Božích vlastností

Teológovia metodologicky zadeľujú jednotlivé Božie vlastnosti do prehľadných skupín. Podľa toho poznáme Božie vlastnosti:

K l a d n é  (pozitívne) - podľa ktorých hovoríme o Bohu všetko dobré v najvyššej miere. Napr. Boh je dobrý.

Z á p o r n é  (negatívne) - ktorými v Bohu popierame nedokonalosť. Napr. Boh je nekonečný.

T e o r e t i c k y   možno hovoriť o Božích vlastnostiach:

   Zdeliteľné - vlastnosti, ktoré možno zdeliť ľuďom (dobrota);

   Nezdeliteľné - vlastnosti, ktoré patria jedine Bohu (nenarodenie);

   Absolútne - vlastnosti, ktoré označujú Boha ako je sám v sebe (svätosť);

   Relatívne - vlastnosti, ktoré označujú vzťah Boha k stvoreniu (milosrdenstvo).

P r a k t i c k y  hovoríme  o vlastnostiach:

1/ Vlastnosti Božieho bytia:

Nekonečná dokonalosť.

Nepochopiteľnosť a nevysloviteľnosť.

Jedinosť.

Jednoduchosť.

Nezmeniteľnosť.

Večnosť.

Nezmernosť a všadeprítomnosť.

2/ Vlastnosti Božieho poznania:

Vševedúcnosť.

Nekonečná múdrosť.

3/ Vlastnosti Božej vôle:

Nekonečná svätosť.

Všemohúcnosť.

Sloboda.

Dobrotivosť.

Milosrdenstvo.

Spravodlivosť.

Pravdovravnosť.

Vernosť.